12.04.2019, 08:00

Záchranka, urgent alebo pohotovosť? Viete, aké sú rozdiely?

Viete, ako zareagovať, keď vám príde zle, máte bolesti alebo sa vám náhle zhorší zdravotný stav? K dispozícii máte viacero možnosti – pohotovosť, urgent či záchranku. Ako sa teda rozhodnúť?

Záchranka, urgent alebo pohotovosť? Viete, aké sú rozdiely?
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Medzi záchrannou službou, urgentom aj ambulantnou pohotovosťou sú však rozdiely, hoci všetky zložky pomáhajú pri zhoršení zdravotného stavu. Rozhodnúť sa v krízovej či stresovej situácii nie je vôbec jednoduché.


Ambulantná pohotovostná služba alebo pohotovosť
Takzvaná lekárska pohotovosť, v minulom roku ešte Lekárska služba prvej pomoci (LSPP). Je dostupná pre pacientov mimo ordinačných hodín lekárov, počas víkendov a štátnych sviatkov. Je zvlášť pre deti a dorast a pre dospelých.

Ide o ambulantnú starostlivosť, ktorú môže pacient využiť, napríklad pri horúčkach, bolestiach, alergických reakciách, závratoch, malých rankách či iných ochoreniach, ktoré priamo neohrozujú život. Nachádzajú sa v takmer všetkých väčších mestách po celom Slovensku v poliklinikách či nemocniciach alebo ambulanciách všeobecných lekárov. Táto služba je spoplatnená a pacient hradí 2 eurá priamo v ambulancii.

Urgentný alebo centrálny príjem
Je zriadený pre prípady život ohrozujúcich stavov, napríklad pri strate vedomia, vážnych úrazoch – zlomeninách, popáleninách, väčšom krvácaní, silných bolestiach v hrudníku či bruchu, ale aj pri podozrení na infarkt a iných závažných stavoch, ktoré si vyžadujú dostupnosť röntgenu alebo iných diagnostických prostriedkov.

Zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme poskytujú zamestnanci nemocnice. Ak navštívite urgent s menšími zdravotnými ťažkosťami, napríklad nádchou, zaplatíte 10 eur. V opačnom prípade neplatíte vôbec. Na urgentnom alebo centrálnom príjme môže byť viac ľudí než na pohotovosti v ambulancii, pretože tam vozia pacientov aj záchranky, a tie majú prednosť pri ošetrení.

Kedy volať záchranku?
Ak ide o poruchy vedomia až bezvedomie, náhle zastavenie krvného obehu spojené so zastavením dýchania, problémy s dýchaním, mozgovú mŕtvicu, neobvyklé bolesti, prípadne tlaky na hrudníku, vážny úraz, dopravnú nehodu, masívne krvácanie, rôzne pády, topenie, otravu liekmi alebo chemikáliami, kŕčové stavy, popáleniny, pôrod a mnohé ďalšie.

V prípade, ak ide o dlhodobo trvajúce ochorenie, bez náhleho zhoršenia zdravotného stavu, obráťte sa na praktického lekára alebo podľa potreby na ambulantnú pohotovostnú službu. Na privolanie záchranky treba vytočiť tiesňové linky 155 a 112.