Antibiotická rezistencia je celosvetový problém. Existujúce antibiotiká strácajú svoju účinnosť a nevyvíja sa dostatok nových, ktoré by ich mohli nahradiť. Upozorňuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Medzi dôsledky antibiotickej rezistencie patria dlhšia hospitalizácia pacientov, vyššie náklady na liečbu a zvýšená úmrtnosť.
,,Následkom antibiotickej rezistencie zomiera v Európskej únii (EÚ) každoročne 33-tisíc ľudí," informoval ústav. Okrem negatívneho dosahu na verejné zdravie má aj ekonomický dosah - podľa odhadov expertov predstavuje pre EÚ finančnú záťaž vo výške 1,5 miliardy eur v podobe nákladov na zdravotnú starostlivosť a zníženú produktivitu spôsobenú práceneschopnosťou.
Kontrolóri liekov varujú, že vzostup antibiotickej rezistencie vedie k neliečiteľným infekciám, ktoré môžu zasiahnuť ľudí v každom veku a kdekoľvek na svete. K ochrane verejného zdravia môžu jednotlivci prispieť napríklad očkovaním či dodržiavaním správnej hygieny.
V rámci Svetového týždňa povedomia o antibiotikách, ktorý sa začal 12. novembra, sa ŠÚKL snaží zvýšiť povedomie o antibiotickej rezistencii prostredníctvom kampane na sociálnych sieťach. Šíri osvetu o správnom užívaní liekov. Jedným z dôvodov antibiotickej rezistencie je totiž podľa ŠÚKL nadužívanie a nesprávne používanie antibiotík. Cieľom kampane je ukázať, ako môžu jednotlivci prispieť k zastaveniu či spomaleniu šírenia antibiotickej rezistencie.
Pri užívaní antibiotík treba dodržiavať pokyny lekára v oblasti správneho dávkovania a dĺžky liečby. Antibiotiká môže užívať len pacient, ktorý ich má predpísané. Nespotrebované lieky sa majú odniesť do lekárne.
Antibiotiká neliečia vírusové ochorenia, ako napríklad prechladnutie alebo chrípku. Baktérie cirkulujú medzi ľuďmi, zvieratami a životným prostredím a správne nakladanie s odpadom prispieva k ochrane životného prostredia a znižuje antibiotickú rezistenciu.