31.10.2018, 10:29

Je jedno aký čas prijmeme, ľudia sa mu prispôsobia

„Posun času pôsobí na ľudí nepriaznivo bez ohľadu na to, ktorým smerom si ručičky posúvame, pretože na nejaký čas rozhodí náš biorytmus," hovorí neurologička Eva Feketeová, z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

To znamená predovšetkým každý deň v rovnakom čase. Áno, aj cez víkend, akokoľvek kruto to znie. Telo sa tak naučí pravidelnému rytmu, jeho vnútorné hodiny budú pekne šliapať, a to vám zase podľa odborníkov zaručí viac energie, menej stresu, dokonca aj pohotovejšie myslenie.

Štúdia, ktorá vznikla pod vedením uznávaného spánkového experta Charlesa Czeislera, napríklad ukázala, že vysokoškoláci s pravidelným spánkovým režimom majú lepšie známky ako ostatní.

Aj druhý krok k celodennej sviežosti je trochu bolestivý: nevypínajte budík. Zaspať ešte na pár minút, a potom ešte na pár, je zdanlivo príjemné, ale telu to nesvedčí. Zápolenia s budíkom dokonca americký neurovedec Matthew Walker premenoval na "útoky na kardiovaskulárny systém". Nápor na srdce je jedna vec, okrem toho je následný kratučký spánok nekvalitný a vo výsledku vás ešte viac vyčerpá.
Zdroj: Pixabay

Dobrou správou je, že striedaniu letného a zimného času by malo začas v krajinách Európskej únie ,,odzvoniť“, čo odborníčka na spánkovú medicínu jednoznačne víta. Nemeniť čas podľa nej bude pre ľudský organizmus prínosom. Narušenie denného biorytmu najhoršie vnímajú citlivejší jedinci, deti a ľudia s vyšším vekom či niektorými ochoreniami.


Jesenný posun času podľa Feketeovej vnímame obyčajne lepšie preto, že získame akoby jednu hodinu k dobru a môžeme si ráno dlhšie pospať, aj keď bývame zasa večer skôr unavení. ,,Niektorí ľudia sa však posunu času prispôsobujú horšie a naďalej sa zobúdzajú podľa ‚starého‘ času, takže sa u nich môže objaviť denná únava vyvolávajúca podráždenie a poruchy koncentrácie či pamäti,“ poznamenáva.

O hodinu dlhší spánok je len ilúzia

Októbrový posun času znamená o hodinu dlhší ranný spánok, no táto sladká ilúzia sa môže razom rozplynúť, keď po týždni zistíme, že chodíme síce o hodinu do postele neskôr, ale ráno nás naše biologické hodiny prebúdzajú “postarom”, a teda v skutočnosti spíme o hodinu kratšie, než sme plánovali. „Zdravému dospelému človeku bez poruchy spánku netrvá prispôsobiť sa tejto zmene zvyčajne dlhšie ako niekoľko dní a adaptuje sa na ňu teda pomerne ľahko. No deti, starší ľudia, či pacienti so srdcovo-cievnymi chorobami, alebo duševnými ochoreniami, sú na tom podstatne horšie," vysvetľuje.

Vo Švédsku podľa odborníčky napríklad zistili väčší počet srdcových infarktov v prvých troch dňoch po posune času a preukázaný je aj nárast dopravných a priemyselných nehôd bezprostredne po posune času. Chýbajúca hodina svetelného svitu v podvečer môže byť tiež spúšťačom duševného ochorenia, napríklad bipolárnej poruchy či sezónnej afektívnej poruchy, teda zimnej depresie.  


Dánski vedci zase zaznamenali nárast depresií počas 10 týždňov od zmeny času a v Austrálii bol zasa zistený štatistický významný nárast samovrážd u mužov po posune času - a to jarnom i jesennom období.

Normálny čas je ten ,,zimný"

Zmyslom posunu času bolo lepšie využiť denné svetlo, a ušetriť elektrickú energiu. ‚Normálny‘ čas je práve ten zimný. Letný čas bol po prvý krát zavedený v roku 1908 v Kanade a v Európe sa posúva od roku 1916, pričom dnes využíva posun času asi 40 percent krajín sveta napriek tomu, že je ekonomický prínos tejto zmeny veľmi spochybňovaný. Letný čas majú pritom ľudia - s výnimkou prvých dní po posunutí ručičiek hodín, ktoré nás zvyčajne dosť rozladí - vo väčšej obľube. Prispieva totiž k prirodzene dlhším večerom v jarnom a letnom období, ktoré vieme aktívnejšie využiť, než svetlé rána ale o hodinu kratšie večery.

Preto je veľmi aktuálna otázka, ktorý čas si ponechajú členské štáty EÚ, keďže sa na základe celoeurópskeho hlasovania rozhodlo, že posledný prechod na letný čas sa môže uskutočniť 31. marca 2019 a posledný prechod na zimný čas môže byť 27. októbra 2019.

Je jedno aký čas prijmeme, ľudia sa mu prispôsobia

Nemeniť čas podľa odborníkov bude pre ľudský organizmus prínosom. „Za dlhé obdobie striedania letného a zimného času si ľudia navykli na existujúci denný režim a prispôsobili mu pracovné i voľnočasové aktivity, aj keď ide o administratívne, teda umelo vytvárané zásahy do biologicky nastaveného circadiánneho režimu (biologický rytmus s periódou o dĺžke 20 až 28 hodín).

Niekto tieto zmeny zvláda lepšie, iný horšie - sú ľudia, ktorí dobre znášajú prácu v viaczmennej prevádzke či zmeny časových pásiem, zatiaľ čo iní trpia takzvanou pásmovou chorobou známou ako jet lag a ich adaptácia na posun času trvá podstatne dlhšie. ,,Z môjho pohľadu ako psychológa nie je podstatné, či prijmeme za stály čas ten letný alebo zimný, pretože ľudia sa mu časom prispôsobia a dôjde u nich k synchronizácii biologických, psychologických, sociálnych a pracovných rytmov," reaguje Milana Kovaničová, z I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Košice. Aj ona pozitívne hodnotí, že sa už čas posúvať nebude.

Letný alebo zimný čas inak vnímajú mladí a inak starší ľudia


Kovaničová tvrdí, že vždy budú jestvovať charakteristické ‚ranné vtáčatá‘ či ‚škovránkovia‘, ktorým vyhovuje včasné ranné vstávanie a skoršie usínanie, ale aj ‚nočné sovy‘, ktoré naopak vstávajú neskôr a aktívne sú dlho do noci.

Rozhodnutie prijať „letný“ alebo „zimný“ čas môžu podľa nej vnímať rozdielne skupiny mladých a starších ľudí, keďže rozdiely v denných aktivitách sú tak trochu aj generačnou záležitosťou. Zatiaľ čo starší ľudia preferujú obyčajne skoršie usínanie a budia sa včaššie, mladým ľuďom vyhovuje skôr posun k večernej aktivite.

Aj neurologičku Evu Feketeovú teší zrušenie posunu času, bez ohľadu na to, ktorý čas si ponecháme ako trvalý - keďže aj podľa nej je pre ľudí najproblematickejšie samotné posúvanie času v priebehu roka. Poukazuje však súčasne na veľký vplyv denného svetla a tmy na náš biorytmus. „Pre ľudské telo je v zásade posun času či už napred alebo naspäť rovnaký - biologické hodiny sú schopné adaptovať sa na ktorýkoľvek z nich. Preto nech prijmeme ktorýkoľvek čas, najprínosnejšie bude, že sa už viac nebude meniť," hovorí.

Pôvodný je zimný čas, aj keď mnohí ľudia by radšej volili ako stály čas radšej letný, pretože by ho dokázali lepšie využiť pre svoje aktivity. Prirodzené denné svetlo je, samozrejme, veľmi dôležité pre nastavenie našich biologických hodín, ktoré harmonizujú chod celého tela - a okrem mnohých dobre známych biologických funkcií majú svoj význam aj v imunitnom systéme.

,,Preto je pre organizmus lepšie, keď sa v rámci denného režimu skĺbi fyzická a psychická aktivita so svetlou časťou dňa a odpočinok si zas necháme na jeho tmavú časť,“ poznamenáva neurologička. Z tohto pohľadu by bol teda pre väčšinu ľudí asi vyhovujúcejší skôr letný čas.


Čo je to spánok
Stav spánku podľa nej charakterizuje spomalený rytmus dýchania, tepu srdca a nižšia citlivosť na vonkajšie podnety. Je to pravidelný stav odpočinku u ľudí, ale aj iných cicavcov a ďalších živočíchov, ktorý zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok sa negatívne podpisuje na duševnom i telesnom stave človeka a prejavuje sa psychickou i fyzickou vyčerpanosťou. Dôsledkom bývajú často bolesti hlavy, poruchy myslenia a pamäte, nepokoj, zmeny nálady alebo depresie. Ľudí trpiaci nespavosťou častejšie trápi zvýšený krvný tlak a sú náchylnejší na infekcie. Kvalitu života môžu výrazne zhoršiť zvlášť dlhšie pretrvávajúce a neliečené poruchy spánku. Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu organizmu je pritom veľmi individuálna.

Čo vplýva na dobrý spánok
K dobrému spánku prispieva mnoho faktorov, medziiným pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl (žiadny alkohol, kofeín a cigarety), málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty (valeriána, chmeľ, medovka, materina dúška), vôňa levandule či teplý kúpeľ. Liekom na prekonanie časového posunu by malo byť dodržiavanie takzvaného spánkového desatora načasovaného na nový čas. Podľa posunutého času by sa malo podávať jedlo, vykonávať pracovná i športová aktivita a únavu by sme nemali dospávať v priebehu dňa. Okrem toho je dobré dodržiavať aj ďalšie zásady ako je striedmosť v pití kávy, čaju a alkoholických nápojov a to zvlášť pred spaním, nejedávanie a nešportovanie navečer, či neriešenie problémových záležitostí pred usnutím.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.