Diabetes patrí medzi najväčšie výzvy zdravotníctva v 21. storočí. Odborníci hovoria o pandémii cukrovky v pandémii COVIDU. Práve pandémia negatívne zasiahla nielen do manažmentu pacientov s diabetom, ale významným spôsobom ovplyvnila štatistiky úmrtnosti na COVID-19. Podiel úmrtí v skupine diabetikov počas pandémie vzrástol a bol sedem krát vyšší ako v skupine nediabetikov. Diabetickí pacienti majú aj zvýšené riziko ťažkého priebehu ochorenia s vyššou mierou hospitalizácie, potrebou umelej pľúcnej ventilácie, ako aj horších následkov po prekonaní COVIDU.
ČO HOVORIA ČÍSLA?
„Celosvetovo trpí cukrovkou 425 mil. ľudí čo je jeden z jedenástich dospelých a predpokladá sa, že do roku 2045 sa toto číslo zvýši na 642 mil.,“ hovorí doc. MUDr. Katarína Rašlová CSc., predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Na Slovensku počet pacientov s cukrovkou každým rokom rastie.
„Intenzívny vývoj vo vede a teda aj medicíne priniesol dôležité nové poznatky o regulácií metabolických procesov. Odzrkadľuje sa to v neustále rastúcich nových možnostiach liečby, ktorá je komplexná, ale dá sa ušiť na mieru pacienta. Pod komplexnosťou sa myslí diagnostika a liečba nielen cukrovky, ale s ňou súvisiacich makrovaskulárnych a mikrovaskulárnych komplikácií,“ hovorí docentka Rašlová.
Podiel úmrtí pacientov s cukrovkou počas pandémie covid-19 významne stúpol
Odborníci sa zhodujú v tom, že každoročný celosvetový nárast počtu pacientov vyvoláva pandémiu cukrovky v pandémii COVIDU. Práve COVID-19 a diabetes sú ochorenia, ktoré si vzájomne nevyhovujú. Diabetickí pacienti majú zvýšené riziko ťažkého priebehu tohto infekčného ochorenia a cukrovkári vyžadujú vo väčšej miere potrebu umelej pľúcnej ventilácie.
„Zo slovenskej štúdie, ktorá porovnávala dáta o úmrtiach diabetických pacientov pred a počas pandémie vyplýva, že podiel zomrelých diabetikov počas pandémie stúpol o 45 % a na celkovom počte zomrelých poistencov stúpol z 26 % na 29 %. Na celkovom počte poistencov pritom diabetici predstavovali iba 5,4%,“ hovorí doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., prezident Slovenskej diabetologickej asociácie a primár diabetológie Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni.
Podľa výsledkov rovnakej štúdie, počas druhej vlny pandémie v zime 2020 takmer trojnásobne narástol počet diabetikov, ktorí zomreli v nemocnici, čo poukazuje na to, že dôvodom pre hospitalizáciu týchto pacientov bola väčšia závažnosť ich stavu než pred pandémiou.
Zo zistených údajov tiež vyplynulo, že počas pandémie zomierali aj mladší pacienti s diabetom. „Najväčší nárast úmrtí sme počas pandémie zaznamenali v nitrianskom kraji, nasledoval trenčiansky kraj a trojicu uzatváral prešovský kraj,“ vysvetľuje docent Martinka.
„Je v záujme diabetických pacientov dať sa čím skôr kompletne zaočkovať,“ odporúča docent Martinka. Títo pacienti majú vysoké riziko ťažkého priebehu ochorenia, vrátane úmrtia. Prekonanie COVID-19 vedie k dlhodobému zhoršeniu glykemickej kontroly a u týchto pacientov sa často rozvíja tzv. post-covidový syndróm. Pacienti by napriek zhoršujúcej sa pandemickej situácii mali dodržiavať stanovenú liečbu a snažiť sa o čo najlepšiu kontrolu glykémie. Dbať na to, aby mali k dispozícii lieky a potrebné zdravotnícke pomôcky a dodržiavali všetky protipandemické opatrenia a liečebný režim.
Na očkovanie vyzýva aj pacientska organizácia
Vzdelávať pacientov sa snaží aj pacientska organizácia Zväz diabetikov Slovenska. „Pred sto rokmi po vynájdení inzulínu ani jeden diabetik neváhal a súhlasil s touto liečbou. Vedel, že jedine toto mu zachráni život a bude sa môcť tešiť zo svojho života v kruhu blízkych. Dnes po 100 rokoch sme múdrejší, vzdelanejší, na vysokej odbornej úrovni a omnoho viacej vyspelejší. Je preto zarážajúce, keď pred 100 rokmi vedeli ľudia pochopiť jedinú možnosť záchrany svojho života aplikovať si denne inzulín, že dnes mnohí nechápu, že vakcinácia proti COVID-19 je tou jedinou alternatívou ochrany života a zdravia človeka a spoločnosti,“ hovorí predseda zväzu Jozef Borovka: