Šéf inštitúcie, ktorá má za úlohu bojovať proti svetovej chudobe, je ochotný dobrovoľne opustiť prezidentské kreslo, ak banková rada prijme jeho podmienky.
Má podmienky
O osude Wolfowitza rozhodovala výkonná rada banky včera. Podľa agentúry Reuters rada predložila dohodu, podľa ktorej môže Wolfowitz opustiť kreslo prezidenta tak, aby si "zachoval tvár". Podmienky odchodu si má pritom stanoviť sám. Wolfowitz, ktorého do funkcie nominoval americký prezident George Bush, si stanovil, aby spoluzodpovednosť za vzniknuté problémy prijala aj banka. Bankár taktiež požaduje, aby Svetová banka verejne potvrdila, že jeho pôsobenie na čele inštitúcie bolo prínosom. Na základe týchto predpokladov je ochotný opustiť prezidentské kreslo dobrovoľne.
Neúplné fakty
Wolfowitz čelí kritike zo strany verejnosti, politikov a kolegov z banky už niekoľko mesiacov. Tlak na jeho odstúpenie sa spustil po tom, ako sa na verejnosť dostali informácie o tom, že svojej priateľke zvýšil plat v banke a neskôr jej vybavil miesto na Ministerstve zahraničných vecí Spojených štátov.
Prezident opakovane nátlak na rezignáciu odmietol. Podľa faktov, ktoré ako prvý priniesol denník The Wall Street Journal, môže byť tlak na Wolfowitzovo odstúpenie iba mocenskou hrou. Šéf banky chcel do činnosti inštitúcie vniesť viac zodpovednosti za výsledky úverov, ktoré banka poskytuje. Posvietiť si chcel na odhaľovanie korupcie medzi úradníkmi banky. Tí sú totiž platení podľa objemu úverov, a nie podľa toho, ako poskytnuté peniaze pomôžu v boji proti chudobe.
Škandál tak má odvrátiť pozornosť od oveľa závažnejšieho problému, ktorým je podozrenie z pretrvávajúcej korupcie v banke. Denník poukázal aj na to, že niektoré informácie, ktoré celú kauzu spustili, boli nepravdivé. Wolfowitz nastúpil do funkcie v čase, keď tam už jeho priateľka Shaha Rizaová pracovala a o svojom vzťahu vedenie banky informoval. Ešte pred nástupom do funkcie tiež vedeniu ponúkol, že pokiaľ ide o Rizaovú, vzdá sa rozhodovania. Etický výbor banky však rozhodol, že Rizaová na základe konfliktu záujmov musí z banky odísť a Wolfowitz mal sám dohliadnuť na to, aby dostala iné miesto. Zvýšenie platu Rizaovej Wolfowitz obhajoval tak, že to mala byť kompenzácia za to, že musela po ôsmich rokoch pôsobenia v banke inštitúciu opustiť. Svoj postup Wolfowitz neskôr označil za chybu a ospravedlnil sa.
Nielen Wolfowitz je problém
Problém Svetovej banky nie je však iba osoba Paula Wolfowitza. Americký ekonóm Adam Lerrick sa v rozhovore pre rakúsky denník Die Presse vyjadril, že Svetová banka ako inštitúcia, ktorá má bojovať proti chudobe v rozvojových krajinách, postupne stráca na význame. Lerrick upozorňuje na to, že Svetová banka sa v posledných rokoch v podstate zmenila na bežnú komerčnú banku a neplní svoje hlavné poslanie, kvôli ktorému bola založená. Banka podľa Lerricka dostatočne nezareagovala na rozvoj medzinárodných finančných trhov. Rozdiel medzi úrokmi na pôžičky od Svetovej banky a komerčných bánk sa znížil na dve percentá, čo podľa Lerricka nie je dostatočný rozdiel na to, aby sa krajinám oplatilo žiadať peniaze od Svetovej banky a nechať si tak diktovať podmienky, ktoré poskytnutie úveru sprevádzajú.
Lerrick taktiež odmieta, že vďaka Svetovej banke klesá chudoba. "Tento štatistický pokles je predovšetkým dôsledkom vývoja v Číne a Indii. Nie je to zásluha Svetovej banky, ale výsledok iniciatívy týchto krajín," hovorí Lerrick.
Pokiaľ bude banka pokračovať v tomto trende, hrozí jej podľa neho, že sa stane bezvýznamnou. "Svetová banka musí pochopiť, že robí rozvojovú pomoc, nie komerčné bankovníctvo," konštatuje Lerrick.
Funkcia podľa dohody
Je zvykom, že USA ako najväčší prispievateľ a akcionár banky so 16 percentami hlasov, nominujú prezidenta banky. Túto obyčaj by však v budúcnosti nemuseli európske štáty podporiť. No treba pripomenúť, že Európa dosadzuje na post šéfa Medzinárodného menového fondu.