Predčasný odchod premiéra Roberta Fica z piatkovej konferencie o Alexandrovi Dubčekovi by za normálnych okolnosti nespôsobil žiaden rozruch, nebyť nešťastného spôsobu vysvetľovania. "Udalosti, ktoré človek nevie predvídať, ma však nútia, aby som v priebehu niekoľkých minút opustil túto sieň," povedal pred odchodom premiér. Človeka až zamrazilo, čo sa stalo. Do večera sme sa dozvedeli štvoro či pätoro verzií pozadia tohto dramatického odchodu.
Vysvetlenie hovorkyne predsedu vlády, že jej šéf musel neodkladne telefonovať "s niektorými premiérmi" a vôbec nemusel hasiť koaličné spory, sa ani nie za 24 hodín ukázalo ako najmenej pravdepodobné. Takmer dokonale utajený sobotný obed premiéra s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom v Trenčíne preto dáva za pravdu Borisovi Zalovi, ktorý akútnym škrípaním vo vzťahoch vládneho trojzáprahu odôvodnil hrmotný odchod svojho straníckeho šéfa z bratislavského Župného domu..
Lenže môže mať pravdu aj Silvia Glendová, aj Boris Zala. Pani Glendová má pravdu v tom, že Robert Fico súrne volal "nejakému premiérovi", a Boris Zala, že ide o vnútrokoaličný problém. Ak volal Fico trojnásobnému premiérovi Mečiarovi a dohodol si dôverné rokovanie pri obede v Trenčíne aj s Jánom Slotom, tak je všetko jasné a môžeme pokojne spávať, veď v koaličnej kríze žijeme od roku 1993 permanentne.
Jediné prekvapenie môže byť v tom, že premiér naozaj volal do zahraničia "niektorým premiérom", a to najmä tým, ktorí boli v tom čase na summite EÚ a Ruska v Helsinkách. Asi im musel trápne vysvetľovať, prečo tam nepríde. Veru tak, pán premiér Fico, v Helsinkách ste mali v piatok a v sobotu byť. Nie na predvolebnej kampani s Jiřím Paroubkom a potom na obede so Slotom a s Mečiarom. Alebo vnútrokoaličná kríza je predsa taká hlboká, že summit EÚ bol až na poslednom mieste vo vašom víkendovom programe?
Peter Turčík, editor Názorov a analýz