Prístup k informáciám a schopnosť tieto informácie odovzdávať ďalej boli po celé stáročia výsadou bohatých a vzdelaných. Bariéry odstránil až internet. Dnes stačí zadať do počítača niekoľko kľúčových slov a môžete získať informácie prakticky na akúkoľvek tému. V priebehu niekoľkých minút môžete porovnať ceny, výrobky alebo programy politických strán.
Z demokratizácie informácií máme prospech všetci. Nemusíme už automaticky prijímať to, čo nám predkladajú firmy, médiá alebo politici. Ľudia kedysi čakali, až im niekto povie najnovšie správy, a dnes sa môžu slobodne rozhodnúť, ktoré správy sú pre nich dôležité. Čoraz viac ľudí využíva aj možnosti vyjadrovať sa k súčasnému dianiu verejne -- každú sekundu vzniká na webe nový blog.
V tom spočíva základné pravidlo internetu: ľudia majú čo povedať. Už nechcú byť pasívnymi príjemcami informácií. Chcú mať kontrolu nad médiami a nie aby ich médiá ovládali.
Kritici internetu neustále riešia, či je vôbec dobré mať prístup k takému množstvu informácií. Pochybujú tiež, či je v poriadku, keď užívatelia môžu tak jednoducho publikovať obsah, ktorého kvalita je väčšinou pochybná. Sú to legitímne pochybnosti. Nezostáva nič iné len uznať, že je smutné, na čo všetko niektorí ľudia využívajú internet.
Našťastie ľudia majú všeobecne vysokú schopnosť rýchlo rozlíšiť medzi dobrými a zlými produktmi a rovnako tak medzi správnymi a zavádzajúcimi informáciami. Práve oslobodenie koncových užívateľov zabezpečilo internetu úspech, aký má dnes.
Nedávno som si uvedomil, kam siaha ľudská zvedavosť. Štvrtina všetkých pojmov zadaných do vyhľadávača Google sú nové kľúčové slová. Internet teda neubíja našu inteligenciu, ako tvrdia niektorí, ale -- ako ukazuje táto štatistika -- vzbudzuje v ľuďoch zvedavosť, podnecuje ich, aby sa pýtali na nové otázky a posúvali hranice svojich vedomostí.
Čím máme ľahší prístup k informáciám, tým častejšie ho budeme používať. Viac ako miliarda ľudí je dnes "on-line". Je to stále len jedna pätina populácie celého sveta, navyše ide hlavne o ľudí žijúcich v rozvinutých krajinách. V nich je, žiaľ, internet stále desaťkrát rozšírenejší ako v rozvojových krajinách.
V rozvojovom svete sú pevné telefónne linky dostupné iba pre bohatých obyvateľov mestských oblastí. Napríklad v subsaharskej Afrike má telefónnu linku necelé jedno percento domácností. A keby aj každá domácnosť disponovala širokopásmovým pripojením, mnoho rodín by si aj tak nemohlo dovoliť osobný počítač, ktorý stojí niekoľkonásobok ich ročného príjmu.
Preto verím, že prístup k internetu cez mobilné telefóny bude hrať obrovskú úlohu v preklenutí tejto vedomostnej priepasti medzi bohatými a chudobnými. Mobilné telefóny sú lacnejšie ako počítače, na svete ich je trikrát viac a ich počet sa zvyšuje dvakrát rýchlejšie ako počet počítačov. Mobily sú čoraz častejšie vybavené pripojením na internet. Sú kľúčom k lepšiemu prístupu k informáciám pre všetkých.
Od vynálezu televízie sa neobjavil žiadny komunikačný vynález, ktorý by tak zásadne ovplyvnil náš život. Možno aj preto často zabúdame, že web je stále v začiatkoch: iba 10 percent informácií na svete je dostupných on-line. Rovnako ako dieťa, aj internet stále rastie a rúca ustálené hranice: obchodné modely z minulého storočia, tradičné médiá, doterajšie koncepty národnej jurisdikcie alebo staré poňatie rodičovskej kontroly.
Vlády sa snažia regulovať a vytvárať legislatívne normy. Zákonodarcovia by sa však mali zamerať skôr na to, aby mal k nemu prístup čo najväčší počet ľudí z veľkého množstva krajín, ako aj na možnosti jeho kontroly. Odmenou bude svet, v ktorom každá ľudská bytosť vstupuje do života s rovnakým prístupom k informáciám, s rovnakými príležitosťami k vzdelaniu a možnosťami komunikácie. Pevne verím, že sa oplatí za to bojovať.
Autor je generálny riaditeľ firmy Google.