Cukor ako rýchla pomoc

Ak diabetik náhle zoslabne alebo upadne do bezvedomia, v prvom rade treba zavolať záchrannú zdravotnú službu a postihnutého uložiť do stabilizovanej polohy. Slovenský Červený kríž (SČK) však upozorňuje, že prvou pomocou môže byť aj podanie cukru.

„Podávame glukózu alebo sacharózu (kockový cukor). Takto podaný cukor sa slinami rozpúšťa a vstrebáva cez sliznicu. Nikdy nie fruktózu, ovocný cukor totiž potrebuje približne polhodinu na to, aby sa rozštiepil na glukózu,“ zdôrazňuje SČK. Cukor sa pritom vkladá medzi líce a zuby na spodnej strane, nikdy nie priamo do ústnej dutiny.

Ako spoznať nebezpečenstvo

Hypoglykémia prichádza často náhle a najčastejšie postihuje diabetikov liečených inzulínom. Objaviť sa však môže aj u ľudí bez cukrovky, napríklad ako dôsledok iného ochorenia.

„Pacienti môžu byť bledí, spotení či dezorientovaní. Pociťovať môžu búšenie srdca, triasť sa a výnimkou nie je ani strata vedomia,“ vysvetľuje Patrik Brna, záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED.

Podľa SČK ide o veľmi nebezpečný stav. „Dochádza pri ňom k rovnakému poškodeniu mozgu ako pri nedostatku kyslíka. Červené krvinky totiž potrebujú cukor, aby dokázali transportovať kyslík,“ upozorňujú odborníci.

Ak je človek pri vedomí a dokáže prehĺtať, pomôže sladený nápoj, chlieb s maslom a medom alebo iná rýchla forma cukru. „Jedlá a nápoje, ktoré obsahujú cukor, totiž už do niekoľkých minút dodajú telu energiu a pomôžu zvýšiť hladinu glukózy v krvi,“ dodáva Patrik Brna.

Vysoký cukor má iné signály

Pri hyperglykémii býva pacient často červený v tvári, smädný, častejšie močí, môže mať rozmazané videnie a typický acetónový zápach z úst. Do bezvedomia sa však dostáva až v pokročilej fáze. Odborníci zároveň upokojujú, že malá dávka cukru pri podozrení na hyperglykémiu stav nezhorší. „Ak sa jeho stav doplnením cukrov zlepší, išlo o hypoglykémiu,“ vysvetľujú.

Cukrovka pribúda, prevencia je kľúčová

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava upozorňuje, že počet diabetikov neustále rastie. „Diabetes mellitus zaraďujeme medzi závažné chronické metabolické ochorenie látkovej premeny, ktorá je charakteristická zvýšenou hladinou cukru v krvi. Ide o nevyliečiteľné ochorenie,“ uvádza úrad.

Medzi rizikové skupiny patria najmä obézni ľudia, osoby s rodinnou záťažou, ženy s tehotenskou cukrovkou, ľudia nad 45 rokov či pacienti s vysokým krvným tlakom a zvýšenými tukmi v krvi. „Veľmi efektívnou je prevencia, ktorou môžeme včas zachytiť prvé príznaky ochorenia a začať liečbu,“ dopĺňa RÚVZ.

Nezanedbávajte liečbu

Záchranári sa v praxi často stretávajú s tým, že pacienti nedodržiavajú odporúčaný režim. „Pacienti s cukrovkou by si mali uvedomiť, že keď sa dôsledne riadia liečbou, predchádzajú mnohým komplikáciám, ktoré diabetes so sebou prináša,“ uzatvára Patrik Brna.

(tasr, red)

Zaujímavé prednášky

Edukáciu otvorili diabetologička MUDr. Michaela Janovská a sestrička Mgr. Gabriela Rusnáková z Ambulancie diabetológie a porúch látkovej premeny a výživy MELIDIA a vedenie polikliniky PoliVita Ing. Richard Haško a MUDr. Martin Jozef Hudec. Edukáciu viedla predsedníčka DIAMART-u PhDr. Andrea Bukovská, MHA, MPH, ktorá v prvej prednáške s názvom „Prečo práve v tento deň? 14. november - Svetový deň diabetu“ zhrnula minulosť, prítomnosť a význam dňa a kampaní dôležitých pre diabetikov a diabetológiu na celom svete.

V prednáške „Diabetik v súčasnosti“ MUDr. Michaela Janovská pútavo informovala o cukrovke ako chorobe každého dňa, včasnej diagnostike, správnej liečbe, potrebe dodržiavania režimových opatrení, odporúčaní lekárov a sestier a otvorenej komunikácii v diabetologickej ambulancii. „Nové trendy v nutrícii pacientov s diabetes mellitus“ predniesla MUDr. Denisa Osinová, PhD., ktorá upozornila na chyby a omyly v stravovaní a zdôraznila možnosti riešenia problémov nielen úpravou jedálneho lístka, ale aj pravidelným cvičením pod dohľadom osobného trénera.

V prednáške „Ako sa má diabetik starať o svoje nohy?“ primár chirurgie MUDr. Edward Huľo, PhD., MPH, ktorý pricestoval do Martina až z nemocnice v Spišskej Novej Vsi, zaujímavo a názorne informoval o tom, čo je pri starostlivosti o nohy diabetikov skutočne dôležité a potrebné, aby sa efektívne predchádzalo nielen bolestiam a problémom s nohami, ale aj amputáciám. Zdôraznil, že vždy je dôležitá spolupráca pacienta a lekára, pochopenie problémov, ktoré z dôvodu cukrovky vznikajú, zmierenie sa s nimi a snaha urobiť všetko pre úspešnú liečbu.

V záverečnej prednáške „Prínos hyperbarickej oxygenoterapie a liečba diabetických komplikácií“ MUDr. Pavel Porubčanský predstavil hyperbarickú oxygenoterapiu, hyperbarickú komoru a celý postup liečby od príchodu pacienta na vstupné vyšetrenie až po konkrétnu liečbu konkrétnych zdravotných problémov.

Zdravé občerstvenie

Odborný program prebiehal podľa plánu a trval aj s diskusiou a konzultáciami od 16.00 h do 19.45 h. Účastníkov potešilo racionálne občerstvenie, ktoré pripravili Mgr. Gabriela Rusnáková a Ivan Matejka a mali možnosť ochutnať nátierky Lunter, ktoré spĺňajú náročné požiadavky na zdravé stravovanie. Na záver edukácie bola poliklinika PoliVita vysvietená modrou farbou, čím sa mesto Martin pripojilo k ďalším mestám na svete, ktoré si pripomenuli tento významný deň.

Členovia DIAMART-u si Svetový deň diabetu pripomenuli aj na 20. festivale diabetu v sobotu 15. 11. 2025 v Banskej Bystrici.

Vianočná besiedka DIAMART-u

Piatok 5. 12. 2025 bol pre členov DIAMART-u zaujímavý, lebo vo Veľkej zasadačke Mestského úradu v Martine sa uskutočnila už 262. edukácia DIAMART-u, Výročná členská schôdza DIAMART-u a Vianočná besiedka DIAMART-u.

Na začiatku stretnutia Miloslav Hradiský v mene všetkých členov DIAMART-u zagratuloval predsedníčke DIAMART-u Andrey Bukovskej, ktorej bolo počas Dní mesta Martin 7. 11. 2025 mestom Martin udelené Ocenenie dobrovoľníka mesta Martin. Slávnosť sa uskutočnila v Národnom dome Slovenského komorného divadla v Martine. Zúčastnili sa jej ocenená Andrea Bukovská, Anna Bukovská, Marián Bukovský, Tatiana Bukovská, Žofia Záborská a ako navrhovateľka Mária Žužičová. Andrea Bukovská po medailóniku, prijatí ocenenia od primátora mesta Martin Jána Danka a fotografovaní s primátorom mesta v slávnostnej reči poďakovala mamine, rodine, navrhovateľom, mestu Martin a komisii za to, že si všimli jej dobrovoľnícku prácu a za pomoc a spoluprácu počas viac ako 31 rokov aktívnej práce s diabetikmi. Súčasťou Ceny dobrovoľníka mesta Martin je slávnostná listina s erbom mesta Martin, kytica kvetov a sklenená plaketa s erbom mesta Martin a menom oceneného.

Po skončení slávnostného programu Andrea Bukovská poskytla rozhovor pre TV Turiec a neskôr napísala pozdrav pre Martinské noviny. Andrea Bukovská poďakovala členom DIAMART-u za kyticu kvetov, pomoc a podporu a vyjadrila nádej, že pomoc potrebným sa bude dať realizovať aj naďalej.

Nové metódy selfomonitoringu

Na edukáciu zavítala aj vzácna hosťka, Ing. Danka Žigová, ktorá zaujímavo predstavila kozmetiku CeraVe, ktorá je vhodná na každodennú starostlivosť o kožu diabetikov. Vysvetlila konkrétne problémy, na ktoré je možné jednotlivé prípravky použiť. Vzorkami doplnila Vianočný balíček pre všetkých zúčastnených členov DIAMART-u, čo veľmi potešilo.

Ďalší hosť z Havířova a zároveň člen DIAMART-u Mgr. Vlastimil Milata informoval účastníkov o nových metódach selfmonitoringu glykémie pomocou glukózového senzora. Zdôraznil význam kvalitných zdravotníckych pomôcok pre každodenný život a bezpečnosť diabetikov. Ako predseda Pacientskej rady Ministerstva zdravotníctva Českej republiky informoval o každodennej náročnej práci pri presadzovaní práv a potrieb diabetikov a ďalších zdravotne postihnutých. Zdôraznil, že len aktívna spolupráca pacientov a odborníkov s predložením jasných argumentov má šancu na úspech pri riešení konkrétnych problémov. Mgr. Vlastimil Milata pozval diabetikov a všetkých záujemcov o históriu liečby cukrovky na výlet do Múzea diabetu v Háji v Sliezsku, ktoré je obohatené nielen o nové priestory, ale aj ďalšie historické zdravotnícke pomôcky. Po telefonickom dohovore s majiteľom a správcom Múzea diabetu Vítězslavom Kupčíkom (+420 602 539 004) je možné stráviť zaujímavý deň a dozvedieť sa niečo nové. Spoločné fotografovanie, rozhovory a rozdávanie Vianočných balíčkov ukončili rok 2025 v DIAMART-e.

PhDr. Andrea Bukovská, MHA, MPH predsedníčka DIAMART-u

Prečo sú obličky v ohrození?

Obličky sú životne dôležitý orgán, ktorého hlavnou úlohou je prečisťovať krv a zbavovať ju odpadových látok. Prefiltrujú približne 200 litrov krvi každý deň. Pri ich nedostatočnom fungovaní alebo zlyhaní sa v organizme začnú rýchlo hromadiť toxíny, ktorých sa telo nestíha zbavovať. Zároveň sa v ňom zadržiavajú prebytočné tekutiny, čo sa prejavuje opuchmi (najčastejšie v okolí členkov) a dýchavičnosťou spôsobenou vodou v pľúcach. Postupné zhoršovanie funkcie obličiek môže skončiť dialýzou. Podľa štatistík ju dnes potrebuje viac ako 4 400 ľudí na Slovensku, čo je o 2,7 % viac ako pred rokom.

Cukrovka a vysoký tlak

Obličky Slovákov dlhodobo poškodzuje najviac cukrovka a vysoký krvný tlak. Potvrdzujú to aj dáta NCZI. „V minulom roku liečili nefrológovia najčastejšie chronické ochorenie obličiek spôsobené cukrovkou, nazývanú aj diabetická nefropatia, ktorá trápila až 20 % sledovaných pacientov (v počte viac než 28-tisíc),“ uvádza Krčová.

Ďalšími diagnózami boli zápalové ochorenia obličiek (spôsobené infekciami, toxínmi, ako sú lieky alebo ťažké kovy alebo alergickými reakciami). Nasledovali diagnózy poškodenia obličiek v dôsledku vysokého krvného tlaku a cievnych ochorení. Iné choroby obličiek mala tretina sledovaných pacientov.

V konečnom štádiu, keď už obličky takmer vôbec nefungujú, bolo do dialyzačnej liečby zaradených 634 pacientov.

Dialýza a transplantácia

Zlyhanie obličiek je život ohrozujúci stav. Dá sa riešiť dialýzou, teda čistením krvi prístrojom, ktorý nahrádza funkciu obličiek, alebo transplantáciou. „V roku 2024 vykázalo činnosť 75 dialyzačných stacionárov na území Slovenska zabezpečujúcich 999 lôžok pre pacientov vo veku 19 a viac rokov,“ uvádza NCZI.

NCZI

Vývoj centra naznačuje rastúci počet pacientov na dialyzačnej liečbe. Viac ako tretina pacientov v starostlivosti dialyzačných stacionárov podstupovala dialýzu kvôli chorobe obličiek zapríčinenej cukrovkou. Potreba dialyzačnej terapie rastie spolu s vekom pacienta. Najviac liečených bolo vo veku 70 a viac rokov, nasledovali pacienti vo veku 60 až 69 rokov.

Transplantácia obličky od mŕtveho alebo živého darcu sa vykonáva u pacientov s nezvratným zlyhaním obličiek. Podmienkou vykonania transplantácie je dobrý zdravotný stav pacienta. „Ku koncu roku 2024 bolo na transplantačnej čakacej listine zaradených 372 osôb. V danom roku podstúpilo transplantáciu obličky 140 pacientov, oproti roku 2023 o 19 transplantácií viac,“ objasňuje Alena Krčová. V roku 2024 bolo evidovaných 595 úmrtí osôb liečených dialýzou. Pacienti najčastejšie zomierali na kardiovaskulárne choroby, infekčné choroby, malignity a na dialyzačnú kachexiu.

Aby nezlyhali

Chronickej chorobe obličiek, náhlemu zlyhaniu obličiek či návštevám dialyzačných centier sa dá vyhnúť prevenciou. Hlavnú úlohu zohráva zdravý životný štýl, pravidelné preventívne prehliadky a dodržiavanie prípadnej liečby. Medzi hlavné rizikové faktory, ktoré priamo vplývajú na činnosť obličiek, patrí cukrovka, vysoký krvný tlak a tiež dedičné predispozície v rodine. Záťaž pre obličky predstavuje aj užívanie liekov na bolesť a obličkové kamene. Oplatí sa všímať si stav moču. Ak je tmavý, je na ňom pena alebo má neobvyklý zápach, môže to signalizovať ochorenie obličiek.

Medzi základné príznaky patrí tiež krv v moči, opuchy nôh, únava, vyšší krvný tlak alebo aj časté

nočné močenie. Čím skôr sa choroba diagnostikuje, tým jednoduchšia je liečba, a tým nižšie je riziko výskytu pridružených ochorení.

(ben)

Manžel mi pomohol s kuframi až na izbu. V duchu som si hovorila „UŽ JE TO TU“ a ja som vedela, že to bolo správne rozhodnutie.

Ešte na poslednú chvíľu som z auta vybrala náhradný infúzny set, položila ho na nočný stolík vedľa kufrov. Izba bola tichá, s nádherným výhľadom, no spolubývajúca nikde.

„Dobre,“ vydýchla som si, „snáď sa nevyľaká, keď ma uvidí s pumpou.“ Nie všetci tušia, čo to je. Ľudia, ktorí nemajú diabetes tak som pre nich chodiaca pani s walkmenom alebo mp3.

A tak som sa vybrala na vstupnú prehliadku k lekárovi. Po krátkom rozhovore mi nastavil procedúry. Vysvetlila som mu svoje komplikácie – diabetickú polyneuropatiu a aj to, že mám na niektoré lieky alergickú reakciu. On to zohľadnil a zapísal do záznamu pri vstupnej prehliadke.

Milé prekvapenie

Keď som sa vrátila na izbu, v zrkadle sa mi zrazu odrážala moja nová spolubývajúca – niekto, s kým strávim nasledujúce tri týždne. Pozdravila som ju, ona odzdravila s úsmevom na tvári a ja som okamžite pocítila úľavu. Áno, prvý dojem je často dôležitý, pretože je to prvá príležitosť, ako sa predstaviť.

„Vieš, ako som sa potešila? Keď som zbadala tú kanylu na tvojom nočnom stolíku,“ povedala a usmiala sa na mňa. Ty vieš, čo to je? Áno, usmiala sa na mňa späť. Aj ja mám inzulínovú pumpu. „Pane Bože, ďakujem ti!“ hovorila som si v duchu. Nikto na mňa nebude pozerať ako na zjavenie, čo to mám a prečo.

„Volám sa Mirka,“ predstavila sa. Rozprávali sme sa o všetkom – o stravovaní, inzulíne, každodenných krivkách glykémie. Porovnávali a ja som bola veľmi zvedavá. Ty si taká moja dia veteránka. Vyzvedala som ako pred xy rokmi, keď nebolo o senzoroch ani chýru, ako ich nastavovali na inzulínovú liečbu a bola som neskutočne prekvapená ako fungovali prvé edukácie v NEDU Ľubochni pred viac ako 30 rokmi. Vieš, nám naša úžasná pani doktorka Eve Kreze Spírová vysvetľovala, že diabetes nie je ochorenie žalúdka a my môžeme jesť čokoľvek, len sa musíme naučiť pracovať s inzulínom.

Učila som sa od nej

Moja spolubývajúca mi každý jeden deň ukazovala, ako je úžasne zohraná s tou svojou sladkou dia sestrou, aké má dokonalé krivky a pritom nepoužíva vôbec smartguard. Popravde, ona ho vôbec nepotrebuje. Denno-denne mi ukazovala, že sa to dá.

Ja žijem s diabetom takmer dvadsať rokov a stále sa mám čo učiť. Pozorovala som ju a miestami som jej jemne závidela. Nie v zlom, ale tak, ako človek obdivuje niekoho, kto už prešiel cestu, po ktorej sa ty ešte len opatrne učíš kráčať.

To nie je možné, hovorila som si v duchu. Vyzeralo to, akoby ju nastavil sám David Copperfield – všetko jej išlo tak ľahko, pokojne, s úsmevom.

Ohromný príbeh

A potom začala rozprávať. Ja som so zatajeným dychom počúvala jej ohromný príbeh o živote s diabetom. Ako na začiatku, keď jej diagnostikovali diabetes, k nej chodili pravidelne záchranári. Neskoro v noci nasledovali boje o život, ktoré sa opakovali tak často, až by sa dali zapísať do rozvrhu ako na hodinách klavíra. Ráno sa preberáte a okolo vás plná izba ľudí, ktorých ani nepoznáte. Vtedy mala len devätnásť rokov a maličkú len osemmesačnú dcérku Mišku.

„Vieš,“ povedala, „ja vďačím za svoj život pani doktorke Eve Kreze Spírovej z Ľubochne. Dokázala o nej rozprávať celé hodiny s takou pokorou a vďačnosťou, že som sa až pristihla, ako sa mi v očiach lesknú slzy. Rozprávala o začiatkoch edukácií, ktoré táto úžasná žena viedla – a ja som nasávala každé jedno slovo.

Zákusky? Žiadne tabu

Mirka hovorila, že lekárka nemala problém zobrať svojich pacientov aj do cukrárne. Nie kvôli sladkému zhrešeniu, ale kvôli učeniu. „Ja viem, že ste len ľudia a aj takéto nástrahy vás budú čakať. Vyberte si každý na čo máte chuť a skúste si na to odhadnúť dávku inzulínu,“ hovorila im lekárka. V tom momente si všetci mysleli, že to je nejaká sranda. Nebola. Zmerali si glykémiu pred a zapísali. Aplikovali si inzulín a každý zjedol svoj koláčik. Tam medzi vôňou šľahačky a bublinkami malinovky, kde sa na nich usmievali špice, krémeše, veterníky, šamrole, čokoládové rezy, ale aj veterníky, im lekárka vysvetľovala, ako reagovať v krízovej situácii, ako odhadnúť porciu, sacharidy, inzulín – priamo v praxi.

Nie teoreticky, ale v živote. „Učila nás, že diabetes nie je o zákaze, ale o poznaní tela. O rovnováhe, o odvahe,“ hovorila Mirka. A mne napadlo, že to sa dnes už nerobí. Mňa nikto nezobral do cukrárne, aby mi ukázal, že aj tam sa dá žiť s rozumom a tou mojou neposlušnou Dia sestrou v mieri.

Pokračovanie v ďalšom čísle...

Vaša diabambulka (Martina Balušíková)

Preto sa odporúča vedenie diabetického denníka všetkým pacientom s diabetom. Pomocou meraní zistíte (a to už po pár dňoch), ako jednotlivé typy potravín ovplyvňujú hodnoty cukru v krvi. Napríklad, budete vedieť vypozorovať, že po obede máte pravidelne hyperglykémiu a po prechádzke naopak hypoglykémiu. Budete si vedieť upravovať dávku inzulínu, a tak sa naučíte primerane reagovať na zistené hodnoty.

Lepšia liečba

Pacient namerané hodnoty hladiny cukru v krvi by mal nielen zapisovať, ale vedieť aj správne tieto dáta vyhodnotiť. Napríklad ak je vysoká alebo nízka glykémia, mal by to vedieť dať do súvisu s tým či jedol veľa alebo málo, či sa hýbal dostatočne, alebo nie, či si má upraviť dávku inzulínu či liekov, prípadne si ku glykémii zapísať poznámku a následne ju prediskutovať so svojím diabetológom.

Denník tiež pomôže odhaliť príčinu prípadných problémov a napovie aj lekárovi, aká úprava liečby alebo životného štýlu by diabetikovi prospela. Preto si výsledky meraní a samokontroly neprikrášľujte. Lekári aj tak odhalia vysoké glykémie počas sledovaného obdobia, hoci aktuálnu hladinu môžete mať v poriadku.

Moderné technológie

Denník slúži hlavne diabetikovi a tak je len ňom, akú formu si zvolí. Pre niekoho to stále môžu byť notes a pero či ceruza. No dnes už vám pomôžu aj rôzne aplikácie. Pomerne rýchlym spôsobom si viete zapísať namerané hodnoty, skonzumované jedlo či rôzne poznámky. Aplikácie sú dostupne pre mobily, tablety aj počítače.

Základom prevencie je udržiavať doma primerané teplo, pravidelne vetrať a podporovať imunitu. Otužovanie, ak je podľa lekárky postupné a rozumné, pomáha telu lepšie zvládať výkyvy teplôt a znižuje riziko ochorení.

„Veľký význam má očkovanie proti chrípke, ktoré znižuje výskyt infekcií horných dýchacích ciest aj počet hospitalizácií, najmä u starších diabetikov,“ hovorí Ilavská s tým, že očkovanie je plne hradené zdravotnými poisťovňami. Ideálne je dať sa zaočkovať na jeseň, no možné je aj neskôr počas zimy.

Zaujímavosťou podľa lekárky je, že jeseň a zima patria medzi obdobia, keď sa častejšie diagnostikuje diabetes 1. typu u detí. „V niektorých prípadoch môže byť spúšťačom cukrovky aj prekonaná infekcia, preto je prevencia dôležitá aj u detí bez diagnostikovanej diagnózy,“ poznamenáva Ilavská.

Pohyb aj počas chladných dní

Zima často zvádza k pohodliu a pobytu v teple domova, no pravidelná fyzická aktivita je pre diabetika kľúčová po celý rok. „Pomáha zlepšovať glykémie, podporuje krvný obeh, zmierňuje pocit studených končatín a prispieva k udržaniu telesnej hmotnosti,“ vymenováva Ilavská výhody fyzickej aktivity.

Ideálne sú každodenné prechádzky v trvaní 20 až 45 minút. Zimné športy sú pre diabetikov vhodné, ak sa vyhýbajú extrémom a dbajú na bezpečnosť. „Pri pobyte vonku je treba predísť pocitu chladu a podchladeniu. Hlavne starší ľudia a malé deti sú náchylní na hypotermiu – stratu tepla,“ radí lekárka. Dôležité je vrstvenie oblečenia – najlepšie tri vrstvy – a výber materiálov, ktoré odvádzajú pot a chránia pred prefukovaním. V súčasnosti je dostupné aj oblečenie z moderných materiálov (tzv. funkčných vlákien) a z materiálov, ktoré zabraňujú prefukovaniu. Nezabúdajme ani na kvalitnú, teplú a protišmykovú obuv, ktorá je pre diabetika základnou prevenciou úrazov.

Stravovanie v zimnom režime

„V chladných mesiacoch máme prirodzene chuť na energeticky bohatšie a mastnejšie jedlá. Práve v zime sa preto častejšie objavuje nárast hmotnosti a zhoršenie kompenzácie diabetu,“ uvádza Ilavská. Viaceré sledovania podľa lekárky ukazujú, že hodnota glykovaného hemoglobínu môže byť v zime vyššia až o 0,5 percenta v porovnaní s letnými mesiacmi, a to aj bez výrazných subjektívnych ťažkostí.

Lekárka pripomína, že zhoršená kompenzácia sa však môže podieľať na rozvoji diabetických komplikácií. „Preto je dôležité cielene sa zamerať na skladbu stravy, obmedziť nadbytok tukov a jednoduchých sacharidov a nezanedbávať pohyb,“ dodáva.

Veľkú úlohu zohráva aj dostatočný prísun vitamínov a minerálov – ideálne v prirodzenej forme zo zeleniny, ktorá je vo väčšine prípadov nezapočítateľná do sacharidových jednotiek. „Ovocie je vhodné konzumovať s mierou a vždy ho započítať do denného príjmu sacharidov. Ak je prísun vitamínov obmedzený, je možné siahnuť aj po výživových doplnkoch,“ dodáva.

Inzulín a diabetické pomôcky

MUDr. Ilavská prízvukuje, že inzulín je citlivý na svetlo aj nízke teploty. „Skladovať by sa mal v pôvodnom obale pri teplote 2 – 8 °Celzia. Používaný inzulín je stabilný približne jeden mesiac pri izbovej teplote. Zmrznutý inzulín sa nesmie používať, a ak si pacient nie je istý jeho kvalitou, je lepšie použiť nové balenie,“ vysvetľuje.

Pri pobyte vonku by podľa nej inzulín nemal byť uložený v kabelke alebo batohu. Najlepšie je nosiť ho čo najbližšie k telu, napríklad vo vnútornom vrecku kabáta, kde je chránený pred mrazom.

Aké sú najčastejšie komplikácie cukrovky a prečo im treba venovať pozornosť?

Dovolenka, šport a cestovanie

Ak sa v zime chystáte na dovolenku, nezabudnite si pribaliť všetky lieky a diabetické pomôcky, ideálne aj s rezervou. „Lieky a inzulín patria do príručnej batožiny, aby ste sa vyhli problémom pri strate kufra,“ radí lekárka. Fyzická aktivita počas dovolenky je vítaná – zlepšuje citlivosť tkanív na inzulín a pomáha udržať glykémie v rovnováhe.

„Pri dlhšej alebo intenzívnejšej aktivite je potrebné upraviť dávku inzulínu alebo doplniť sacharidy. Vždy majte pri sebe rýchly zdroj cukru, ideálne sladký nápoj, a v prípade potreby aj glukagón. Ak máte glykémiu vyššiu ako 17 mmol/l alebo prítomný acetón v moči, športovanie sa neodporúča,“ uvádza MUDr. Ilavská.

Pred športovaním si pichnite o 5 – 30 percent menej inzulínu (závisí od druhu a dĺžky trvania športovej aktivity) alebo zjedzte o 1 – 2 sacharidové jednotky navyše. V prípade športovania, ktoré trvá dlhšie než hodinu, zjedzte každú polhodinu 1 sacharidovú jednotku.

Čo si vybrať na tanier počas chladných dní? Vsaďte na kapustu, mrkvu aj zeler!

Pri leteckej doprave a cestovaní cez časové pásma je vhodné poradiť sa o úprave liečby so svojím diabetológom ešte pred cestou. „Na palubu lietadla si zoberte so sebou, okrem diabetických pomôcok, aj potvrdenie od lekára o ochorení (v angličtine) a ak užívate inzulín aj o spôsobe aplikácie inzulínu (platí pre podávanie perami, striekačkami alebo pumpou),“ dodáva.

(red)

Informácie pre lekárov

Ústav priblížil, že držiteľ registrácie pripravil podrobný informačný list pre ošetrujúcich lekárov, ktorý bol pripomienkovaný Európskou liekovou agentúrou a aj Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Obsahom listu je odporúčanie ďalšieho postupu liečby. „Zároveň deklaroval, že v najbližšom období bude lekárov informovať o všetkých podstatných zmenách a možnostiach náhradnej liečby. Cieľom je zabezpečiť dostatočný časový priestor na konzultáciu a úpravu liečby tak, aby bola zachovaná jej kontinuita a nebola ohrozená kompenzácia pacienta s diabetom,“ dodal ŠÚKL.

Šaško: Je to problém

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) ešte ku koncu minulého roka potvrdil, že eviduje informácie o plánovanom ukončení dodávok inzulínu. Označil to za zásadný problém pre región strednej Európy. „Každá krajina je niekde inde, ale pre náš región to bude pomerne zásadný problém, a preto to budeme my určite iniciovať aj na úrovni V4, aby sa nestalo koncom už budúceho roka, že zrazu zo dňa na deň ostanú naši diabetici a pacienti, ktorí sú odkázaní na inzulín, bez lieku, pretože v takom stave reálne sme,“ skonštatoval minister pre novinárov.

Nedostatok inzulínov aký tu nebol

Hoci ŠÚKL deklaruje, že nebude problém s dostupnosťou inzulínov, opak je pravdou. Už na jeseň minulého roka prišli informácie o tom, že inzulíny chýbajú. Na extrémny nedostatok inzulínu, ktorý si cukrovkári nevedeli zohnať v lekárňach upozorňovali diabetológovia aj pacienti.

Prezident pacientskej organizácie Zväzu diabetikov Slovenska Jozef Borovka denne dostával maily aj esemesky, v ktorých ho ľudia na tento výpadok upozorňovali. Mnohí z nich boli podľa neho nútení prejsť na inú liečbu, keďže zostať bez inzulínu nemohli. Ich telo si tak muselo zvykať na zmenu, čo so sebou prinášalo výrazný diskomfort.

Zmena nie je taká jednoduchá

Medzi dlhodobo liečených patrí aj Štefan Machaj z Prievidze. Cukrovka pre neho nepredstavuje nič nové, keďže s ňou žije už od roku 2000. Hovorí, že tí, ktorí ju nemajú, si len ťažko vedia predstaviť, aké obmedzenia so sebou prináša.

Machaj je, ako veľká časť iných diabetikov, odkázaný na inzulín. Niektorí ho síce nemusia užívať a majú predpísané len lieky. Ak je však zdravotný stav natoľko vážny, že si vyžaduje liečbu touto látkou, jeho vysadenie môže mať spôsobiť vážne komplikácie.

„Za 25 rokov, čo sa liečim na cukrovku, tu takáto situácia nebola. Nikdy sa nestalo, že by inzulín v lekárňach chýbal,“ opisuje Machaj pre Hospodárske noviny.

Ak ho totiž pacienti nezoženú, lekár ich musí prepnúť na inú liečbu. To bol aj Machajov prípad. „Málokto vie, že druhov inzulínov je veľa. Ja som bol napríklad nútený zmeniť dva kvôli ich nedostupnosti – jeden bol nočný a druhý denný,“ vysvetľuje.

Liek určený na noc mu začali predpisovať pred tromi rokmi, no dnes ho už niet. Pre Machaja je to prekvapenie, keďže ide o nový a moderný produkt. Navyše ani zmena denného inzulínu pre neho nebola jednoduchá.

„Zmena je citeľná. Treba vziať do úvahy, že ide o hormón a telo si musí na nový liek zvyknúť. Nie je to tak, ako si niektorí myslia – že sa jednoducho vymení jeden typ za druhý,“ skonštatoval.

Denný, ktorý mal predtým, fungoval tak, že si ho ráno aplikoval, niečo zjedol na raňajky a zhruba o dve hodiny neskôr si mohol dať desiatu.

„Každý inzulín má inú výkonnosť. Teraz, pri tomto novom dennom, ráno niečo zjem a potom si najbližšie hodiny nemôžem dať nič. Ide totiž o inzulín, ktorý má na začiatku silný nástup a potom postupne klesá,“ spresnil Machaj. Podľa neho aj ďalší obyvatelia čelia rovnakým problémom a v lekárňach zisťujú, kde sa dá liek zohnať.

Nebezpečné riešenia

Predseda zväzu diabetikov Borovka hovorí, že diabetici v snahe zohnať liek cestujú aj do iných miest. To je častá reakcia na nedostupnosť. Okrem toho rozdeľuje pacientov do troch skupín podľa spôsobu, akým situáciu riešia.

Prvá skupina si ho požičiava – od susedov, známych, či kohokoľvek, kto má tiež cukrovku.

Druhá, tak ako Machaj, prechádza na inú liečbu na základe rozhodnutia lekára. Borovka potvrdzuje, že pre diabetikov je zvykanie si na iný inzulín veľmi náročné a že proces trvá niekoľko mesiacov, kým telo začne reagovať ako predtým.

Obzvlášť riziková je zmena liečby u detí. Detskí pacienti s cukrovkou sú iní ako dospelí – chorobu prežívajú najmä ich rodičia. Deti často nedodržiavajú odborníkmi stanovené pravidlá, napríklad tie týkajúce sa stravy, a keď sa im inzulín zmení, hladina cukru v krvi sa výrazne rozkolíše.

Lieky je dôležité doužívať. Nedokončenie liečby môže oslabiť účinok liekov, ale aj spôsobiť komplikácie

„Ďalším aspektom pri nastavovaní inej liečby je finančná stránka. Niektoré inzulíny sú niekoľkonásobne drahšie – hovoríme o desiatkach až stovkách eur navyše, ktoré musia pacienti platiť. A opäť, kritické je to pri deťoch, pretože nie všetky rodiny si to môžu dovoliť,“ vysvetlil. Dodal, že pri neužívaní životne dôležitého lieku môže dôjsť až k úmrtiu.

Tretia skupina siahne po riešení, ktoré Borovka označuje za veľmi riskantné. „Počul som už aj o prípadoch, keď si pacienti nakúpili inzulín cez internet. Toto považujem za nešťastné riešenie, pretože takýto liek nemusí byť bezpečný,“ povedal.

Prechádzajú na iný druh

Firma Novo Nordisk k nám dovážala humánny inzulín. Ide o liek, ktorý je totožný s inzulínom, ktorý produkuje telo v beta bunkách. Tento typ je preferovaný najmä u detských pacientov, čo potvrdil aj Borovka. Podľa neho najmä deti môžu pocítiť dôsledky budúcej nedostupnosti.

Je však potrebné zdôrazniť, že dodávateľ neprestane s výrobou prípravkov pre cukrovkárov úplne. V minulosti sa objavili podozrenia, že by to tak mohlo byť, no firma Novo Nordisk Slovensko vysvetľuje, že z humánnych prechádzajú na analógové.

Tie nie sú úplne totožné s ľudským inzulínom a ich používanie nebýva sprevádzané výrazným prírastkom hmotnosti, ako to môže byť pri humánnych typoch.

Diabetes útočí potichu. Ohrozuje srdce, obličky aj peňaženku

„Našou ambíciou je prinášať pacientom najlepšie dostupné možnosti liečby, a to v podobe novej generácie analógových inzulínov. Tie majú presnejší účinok, jednoduchšie dávkovanie a vyšší komfort pri každodennom používaní,“ uviedli z firmy Novo Nordisk s tým, že ich rozhodnutie vyplýva z prirodzenej potreby prechodu na modernejšiu liečbu. Pri medikamentoch, ktoré nebudú viac vyrábať, ide podľa ich slov o prípravky zastarané aj viac ako dve dekády.

„Je dôležité pripomenúť, že drvivá väčšina pacientov na Slovensku je už dnes liečená modernými analógovými inzulínmi, ktoré predstavujú štandard v celej Európskej únii. Pacienti tak majú k dispozícii liečbu, ktorá odráža najnovšie medicínske poznatky a je široko etablovaná v klinickej praxi,“ dodali.

Aby bol prechod na novšie typy plynulý, spolupracujú s odbornými spoločnosťami, zdravotníkmi a regulátormi. „Chceme všetkých ubezpečiť, že zmena, ktorú realizujeme, nespôsobí obmedzenie a neovplyvní dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Jej cieľom je presný opak,“ uzatvorili.

(Michaela Mihoková, HN, tasr)

Prečo sa dnes čoraz viac pacientov s diabetom rozhoduje pre senzor namiesto glukomeru?

Glukomer ukáže len jednu hodnotu v okamihu, keď sa pacient pichne do prsta. Senzor sleduje a ukazuje priebeh hladiny glukózy počas dňa aj noci súvislo počas celej životnosti senzora. Údaje o hladine glukózy môžu byť aktualizované každú jednu minútu. Pacient vidí, čo s jeho cukrom robí jedlo, nápoje, inzulín aj stres. A keď má informácie, má kontrolu – a s ňou prichádza pokoj.

Niektorí sa boja, že senzor je zložitý alebo nepríjemný.

To je mýtus. Zavedenie senzora trvá pár sekúnd a väčšina pacientov necíti vôbec nič. Nalepí sa na preddefinovanú časť tela a meria kontinuálne počas obdobia životnosti senzora. Údaje sú prenášané automaticky do smartfónu alebo čítačky, okrem aktuálnej hodnoty vidíte aj smer, ktorým sa hladina bude meniť.

Čo sa mení v bežnom živote pacienta, ktorý prejde na senzor?

Predovšetkým pokoj a kvalita života. Menej vpichov, menej stresu, viac istoty. Senzor upozorní na pokles či vzostup cukru skôr, než nastane problém. To znamená menej akútnych komplikácií, menej hospitalizácií, lepšiu kvalitu spánku a väčšiu slobodu. Pacienti hovoria, že sa po rokoch prvýkrát cítia bezpečne.

Na trhu je viac typov senzorov. Ako si má pacient vybrať ten správny?

Nie je to len o cene. Pri takej citlivej veci, ako je meranie glukózy, musí byť senzor klinicky overený, spoľahlivý a podporený praxou. Dôležité je, aby dával presné údaje, mal funkčné alarmy a bol dlhodobo testovaný. Nie všetky senzorové systémy majú za sebou rovnako rozsiahle skúšky, nie všetky sú používané celosvetovo, niektoré sú určené len na doplnkové meranie a glukomery je potrebné používať naďalej. Dôležité je aj to, ako často aktualizujú údaje o hladine glukózy, či je to každú jednu minútu alebo až každých päť minút. Práve od toho závisí istota, ktorú pacient pri používaní cíti.

Ak by ste mali pacientom povedať jednu vetu na záver?

Cukrovka vás nemusí obmedzovať, ak máte správne nástroje. Senzor vám dáva možnosť žiť slobodnejšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. A to za vyskúšanie určite stojí.

(red)

O cukrovke som nevedel nič

Bol len deviatak na základnej škole. Spomína si, že ani nespal, lebo len pil a chodil na záchod. Vtedy dochádzal do školy do Dolného Kubína a cesta mu trvala okolo 40 minút. Keď v jedno ráno vypil dva litre vody a musel počas cesty vystúpiť na záchod, vedel, že je zle. „Spolužiak mal mamu sestričku. Tej opísal moje príznaky a prišiel so správou, že mám cukrovku. Pamätám si aj na poslednú večeru. Mamina urobila moje najobľúbenejšie jedlo – palacinky. Keď som po dvoch hltoch vypil pol litra vody, už ma okamžite brali k lekárovi. Tam to bol rýchly proces. Odber krvi, sanitka do Trstenej a infúzie,“ spomína na osudné dni. Písal sa rok 2002. „Vtedy sme sa stali majstrami sveta v ľadovom hokeji. Irónia osudu je, že som chodil do športovej triedy so zameraním na ľadový hokej. Bol som brankár. Nevedel som, čo je cukrovka za chorobu. Myslel som si, že sa pichá inzulín raz za rok,“ hovorí Marek.

Hory, turistika, pohyb...

K horám a turistike sa Marek dostal tak trochu nečakane. „Po ôsmich rokoch som sa vrátil z Anglicka a opäť som začal vyhľadávať športy. Bicyklovanie, tenis a túžil som robiť ešte niečo viac,“ hovorí s tým, že na svoju prvú väčšiu túru určite nezabudne. S kamarátmi sa vybrali na Veľký Choč a pomerne svižným tempom vyšli hore. „Pri schádzaní mi už začalo byť zle. Cestou domov som vracal, ale to ma práve nakoplo. Vedel som, že v turistike budem pokračovať,“ konštatuje. A tak sa aj stalo. Niekoľkokrát prešiel hrebeň Západných Tatier, Veľkú a Malú Fatru, dva vrcholy v Alpách Grossglockner a Mont Blanc a, samozrejme, najvyššie štíty vo Vysokých Tatrách. Mnohé z nich opakovane. „Niektoré štíty mám viac obľúbené, iné menej. Na túry chodím sám a začínam v noci. Je to nebezpečné, presne ako aj sedenie pred telkou,“ smeje sa Marek.

Boj s horou a vlastnou chorobou

Výstup na Mont Blanc, najvyšší štít Álp (4 808 m n. m.), je pre mnohých horolezcov životnou výzvou. Pre 38-ročného diabetika Mareka to bola navyše skúška, kde musel bojovať nielen s prírodou, ale aj s vlastným telom. Minulý rok kvôli zlému počasiu výstup nedokončil... Ani tento rok to nebolo jednoduché.

Marek Kasan

Príprava na výstup sa začala už v januári. „Začal som chodiť na ťažšie túry, nosiť ťažší batoh a mať cukrovku v norme,“ hovorí s tým, že skutočná skúška prišla až na mieste. Rýchla aklimatizácia a zlé počasie viedli k výškovej chorobe, ktorá postihla jeho aj jeho kamaráta. „Bolo mi zle, bolela ma hlava, nechutilo mi jesť. Pil som veľa tekutín, dal si tabletku, ale nič mi nepomohlo,“ hovorí. Okrem toho bola poriadna zima. „Kvôli cukrovke mi je takmer vždy chladno. Vyriešil som to tak, že mám vyhrievané vložky do topánok a vyhrievané rukavice,“ uvádza Marek. Keď sa jeho kamarát pre zdravotné problémy rozhodol vrátiť, stál pred najťažším rozhodnutím: pokračovať sám. So sťaženým dýchaním a s neokysličeným mozgom pomaly postupoval vpred, až kým nedosiahol vrchol. Hore sa nachádzali len štyria českí horolezci, s ktorými si navzájom popriali šťastie. Neskôr, keď zostúpili dolu, zostal na vrchole sám. Tento úspech mu došiel až v údolí, kde si uvedomil, že všetka námaha a utrpenie za to stáli.

Marek Kasan

„Cukor som si odmeral pred výstupom a doplnil som ho. Vedel som, že pôjde dole, a hypo som tam nechcel zažiť,“ hovorí. Glykémiu kontroloval aj pod vrcholom. „Myslel som si, že mi glukomer zamrzne a nepôjde, čo sa mi bežné stalo v zime v Tatrách. Tam našťastie išiel,“ spomína. Hoci mu vôbec nechutilo jesť, zvládol do seba dať aspoň energetický gél a nejaké jedlo vo vrecúškach, ktoré stačilo zaliať vriacou vodou. „Síce som tam schudol päť kilogramov, ale rozhodne to stálo za to,“ dodáva odhodlane.

Výstup venoval otcovi

„Tohtoročný výstup na Mont Blanc som venoval môjmu ocinovi. Keď som sa vracal z neúspešného výstupu minulý rok, tak ma môj ocino čakal na vlakovej stanici v Kraľovanoch. Opýtal sa ma vtedy: „Tak čo, Marek, vystúpili ste na vrchol?“ Odpovedal som mu, že nie. A doplnil som: „Ale neboj sa, ten vrchol tam bude stále, len my tu nebudeme.“ Ocino zomrel v septembri minulého roka. „Tak aj to bol dôvod, prečo som sa na Mont Blanc vrátil...“

Orlia prť – Slovenský rekord

Je to ťažká cesta, ktorá podľa Mareka preverí každého až na dno svojich síl. „Je to najťažšia cesta vo Vysokých Tatrách a od jej vzniku tam doteraz zahynulo viac ako 150 ľudí. Takže priorita pre mňa je dôjsť v zdraví do cieľa,“ hovorí o svojom ďalšom cieli. Plánuje tam ísť ešte teraz na jeseň. Jeho kamarát by tam už druhýkrát nešiel. Marek ju však považuje za dobrý tréning. „Ak sa mi ju podarí prejsť, bude to šiestykrát a aj slovenský rekord. Pre mňa tento rekord bude len motivácia robiť veci lepšie a ďalej, pokým bude zdravie slúžiť,“ dodáva.

Marek Kasan

Vysoké Tatry má Marek doslova prešliapané a za najkrajšiu časť považuje Ľadový štít. „V minulosti bol považovaný za najvyšší. Oficiálne je tretí najvyšší. Sú z neho dokonalé výhľady. Najkrajšia pasáž výstupu sa nachádza tesne pod vrcholom. Volá sa Ľadový kôň. Exponované miesto hrebeňa je asi 15 metrov, ktoré treba prejsť. Tu žiadna chyba neprichádza do úvahy,“ pripomína skúsený turista a dodáva, že na vrchole býva veľmi málo ľudí, alebo nikto. Na štít sa vychádza zo Starého Smokovca a ďalej z Téryho chaty. „Teraz, ako to spomínam, už viem, kam pôjdem na ďalšiu túru,“ usmieva sa.

Glykémie meria počas túry

Marek na turistických cestách nikdy nezabúda na glykémie. Meria ich počas výstupov hoci aj na kameni. „Vždy sa snažím doplniť veľa cukrov, lebo viem, že cukor ide rýchlo dole. V poslednom čase na začiatku túry vypínam pumpu,“ priznáva a hneď aj uvádza, čo sa mu stalo naposledy.

„Vypol som si pumpu, zjedol som dva keksy (dobošky) a jeden energetický gél a po hodine túry hypoglykémia! Takže to zjednodušene hovorí, že je pohyb pre cukrovku veľmi dôležitý. So sebou na túry si beriem vždy osem keksov, päť energetických gélov a jedlo. Mam rád croissanty. Na nízky cukor rád používam zahustené mliečko (piknik). Veľmi rýchly zdroj cukrov a energie a aj mi to chutí,“ odporúča Marek.

Marek Kasan

Našťastie veľa nebezpečných situácii nezažil, za čo je veľmi rád. Párkrát sa mu odpojila kanyla z pumpy po tom, ako sa spotil. Vždy nosí so sebou inzulínové pero. „Keď máte cukrovku pod kontrolou, tak aj problémov s ňou je oveľa menej,“ poznamenáva s tým, že zažil aj nebezpečnú situáciu s ohrozením života. Priznáva však, že to bolo jeho chybou, pretože bol lenivý natiahnuť si mačky (stúpacie železá). Stalo sa mu to pri zostupovaní z Pyšného štítu, na ktorom sa ešte nachádzali snehové polia. Marek sa rozhodol, že ho prejde bez mačiek, čo bola chyba. „Žiaľ, pošmykol som sa a letel som dole. Aj cepín, ktorým by som pád zabrzdil, som mal na ruksaku. Nabral som veľkú rýchlosť a na konci ma vyhodilo na skaly. Zastavil som presne jeden meter pred asi desaťmetrovou skalnou stenou. Jeden meter ma delil od smrti alebo dolámania. Vtedy som sa tam rozplakal. Od tých čias si dávam oveľa väčší pozor aj na jednoduchších cestách,“ hovorí o svojej skúsenosti.

Všetko sa dá

Mnohí by si možno mysleli, že s diabetom sa nedá podávať taký výkon, ale Marek má pre nich odkaz, že všetko sa dá, treba sa držať svojich snov a plniť si ich. „V prvom rade musíte prijať cukrovku za svoju a naučiť sa s ňou žiť. Dá sa to. Práve vy buďte najlepším doktorom svojmu ochoreniu, aby ste si to dokázali ustrážiť. Základ úspechu je mať vždy pri sebe sladkosť. Ak sa cítite zle, treba zastaviť, odmerať a doplniť cukry a chvíľu počkať. Keď sa s tým človek naučí žiť, pokojne môže letieť do vesmíru, alebo vystúpiť na Mount Everest,“ dodáva mladý muž. Začínajúcim s turistikou odporúča, aby si dávali menšie ciele, aby sa na začiatku príliš nezaťažovali. „Práve malými krokmi sa dostanete k veľkým cieľom,“ poznamenáva Marek.

Zlatica Beňová

Primeraná hmotnosť

Môj gynekológ ma od začiatku psychicky pripravoval na pôrod cisárskym rezom kvôli tomu, že deti diabetičiek bývajú kvôli inzulínu veľké. To však rozhodne nie je pravdou a ani pravidlom, čo napokon potvrdilo aj to, že ma jedného dňa poslal na kontrolu do nemocnice, pretože sa mu zdalo, že moje bábätko je príliš malé. Nakoniec mi však potvrdili, že má na svoj vek primeranú hmotnosť, no od tej chvíle som sa musela hlásiť v nemocnici na týždenné kontroly. Bolo to síce otravné, no aspoň sme mali všetci srdiečko na pokoji. O to viac som vždy nadšená odchádzala z fetálneho centra v Poprade (kde som pravidelne chodievala na 4D ultrazvuky) s fotkou v ruke a so správou, že moja maličká Ninka je absolútne v poriadku a napreduje skutočne ukážkovo.

Pomáhal mi senzor

Z pohľadu diabetu som bola kontrolovaná každý mesiac. Na začiatku tretieho trimestra som stále mala glykovaný hemoglobín najnižší za svoj 23-ročný život s diabetom, no neskôr sa už pomaly potreba inzulínu začala zvyšovať. Bola som však na to pripravená, keďže ma o tom môj diabetológ dôkladne edukoval. Stále som mala na manažovanie diabetu na ruke svojho najlepšieho kamaráta – senzor Freestyle Libre –, a tak som vedela na všetky zmeny rýchlo reagovať a všetky situácie hravo zvládať. Rovnako som chodila aj na pravidelné odbery na endokrinológiu a starostlivo mi boli kontrolované výsledky a zvyšované dávky liekov na štítnu žľazu.

Pôrod prirodzenou cestou...

Z pohľadu zdravia sa tak diali viaceré zmeny, musela som byť zodpovednejšia a stráženejšia ako kedykoľvek predtým, no aj tak som sa cítila výborne. Tým, že som pribrala len 8 kíl, som zvládala aj letné horúčavy, byť stále na nohách, či už v práci alebo mimo nej. Užila som si leto a navždy naň budem spomínať ako na jedno z najkrajších, vďaka môjmu krásnemu doplnku v obtiahnutých šatách.

Keďže som chcela rodiť v nemocnici v mojom rodnom meste, v Spišskej Novej Vsi, brala som na vedomie odporúčanie tunajších lekárov, aby som absolvovala rizikovú poradňu v Košiciach, a so správou, ako viesť pôrod diabetičky, sa vrátiť späť. Nič nenasvedčovalo tomu, že by som mala rodiť inak ako prirodzene. Pani doktorka z fetálneho centra ma viackrát ubezpečila, že sú zvyknutí rodiť diabetičky, a to, že všetky majú rodiť sekciou, je rozhodne zastaranou stigmou. Práveže naopak, po sekcii sú poranenia omnoho väčšie a keďže sa nám horšie hoja akékoľvek rany, odporúčajú pôrod prirodzený, ak je všetko v poriadku tak, ako to bolo u mňa.

Výživa tehotnej diabetičky. Čo zaradiť do jedálnička a čomu sa radšej vyhnúť?

Čo sa udialo?

Vedela som teda, že mám aj plán B a ak by ma odmietli odrodiť v Spišskej Novej Vsi, môžem rodiť v Poprade. Absolvovala som aj poradňu v Košiciach, kde som ostala absolútne zhrozená. K vyšetreniu žiaľ ani nedošlo. Napriek tomu, že som viac ako 4 hodiny čakala v čakárni, ma pán prednosta nevyšetril, neprečítal jedinú správu, nebol ochotný o ničom komunikovať. Odbil ma slovami: „Diabetičky z celého kraja rodia u nás. Príďte v pondelok a urobíme sekciu. Alebo roďte v Spišskej, ale bude neskoro, keď budete plakať, že vás alebo vaše dieťa prevážajú k nám.“

Absolútne šokovaná, so stiahnutým hrdlom a srdcom, z adrenalínu vyskočenou glykémiou a neopísateľným hnevom, som odišla z nemocnice bez jediného papiera v ruke. Začínala som 35. týždeň tehotenstva a prvýkrát som sa stretla so zlým prístupom zo strany lekárov. Je vám jasné, že som si celým svojím bytím zaumienila, že sa tam už nikdy nevrátim...

Slavomír Vavrek

Nepríjemnosť som hodila za hlavu

Dlho som tento nepríjemný zážitok predýchavala, no nakoniec som to hodila za hlavu a snažila sa užívať si posledné týždne tehotenstva, vo dvojici s manželom, ešte bez malého človiečika, ktorý bude čoskoro stredobodom nášho vesmíru. Oficiálne som už bola na materskej dovolenke, čerstvo nám skolaudovali dom a blížilo sa dia leto, ktoré Spišiačik pravidelne organizuje. Keďže som sa cítila výborne, absolvovala som predĺžený víkend s mojou druhou rodinou a všetci Spišiačikovia ma tak videli ešte s bruškom. Verím, že som aj mladším diabetičkám ukázala, že aj v pokročilom štádiu si môže tehotná diabetička užívať život, mať sa fajn a graf zo senzora mať ako z rozprávky. Viacerí zástupcovia firiem či zdravotníci, ktorí nás v rámci programu prišli edukovať, si ho aj na pamiatku odfotili. A presne takto si chcem moje tehotenstvo pamätať.

Krátko po dia lete som stihla dokúpiť posledných pár mini vecí, užiť si starostlivosť o seba u kaderníčky, kozmetičky a absolvovať aj príjemné tehotenské fotenie. Dokonca som stihla zorganizovať aj tzv. baby shower, teda párty pre blížiace sa bábätko v kruhu mojich najbližších kamarátok, na čo mám tiež mnoho krásnych spomienok. Kto by bol povedal, že o 4 dni nato sa mi zmení celý svet a Ninka tu bude s nami o 3 týždne skôr. Pripravte sa teda na ďalší článok, moja malá láska prichádza na svet!

Vaša Zuzka

Špeciálne centrum

Bol začiatok leta a naše dni boli čoraz krajšie a krajšie. O tehotenstve som už mohla povedať svojim blízkym a známym a tešiť sa z toho akosi nahlas. Začalo to byť pomaly už aj vidieť, že sa pod šatami začína črtať malé bruško. Je naozaj zaujímavé, ako mi tehotenstvo dodalo oveľa viac sebavedomia. Niektoré obtiahnuté šaty som sa pred tehotenstvom hanbila nosiť kvôli nafúknutému bruchu po jedle a podobne. V tehotenstve som však tieto šaty nosila najradšej a pyšne tak prezentovala svoje malinké rastúce bruško. Už vtedy som ho zbožňovala, ale skutočná láska na prvý pohľad nastala, keď som našu malú Ninku uvidela prvýkrát na 4D ultrazvuku. Zrazu to nebola len bodka, len malá čučoriedka, ale skutočné malé telíčko s bijúcim srdiečkom. Keďže som na tieto ultrazvuky chodila do špeciálneho fetálneho centra, cítila som sa sledovaná a kontrolovaná. Výsledky z krvi mi odhalili riziko preeklampsie, a tak som brala každý večer aspirín. Som naozaj rada, že som vyhľadala toto špeciálne pracovisko, a veľmi skoro tak prišli na možné riziká, ktoré koniec koncov vyšli ako pravdivé. Preeklampsia sa mi skutočne rozvinula, našťastie až v 37. týždni. Nechcem ani len pomyslieť na to, že to mohlo byť oveľa skôr, keby som nemala žiadnu liečbu. Vyhľadať špecialistu sa teda skutočne oplatilo.

Pravidelné kontroly

Pravidelné kontroly som mala nielen z gynekologickej stránky, ale rozhodne som nezanedbávala ani tie dia či endokrinologické. V druhom trimestri placenta produkuje ešte vyššie hodnoty hormónov, ako sú estrogén, progesterón či kortizol, ktoré zvyšujú inzulínovú rezistenciu, aby zabezpečili dostatočný prísun glukózy pre bábätko.

To pomaly vplýva aj na vyššiu potrebu inzulínu. Mne to však naplno vypuklo až v treťom trimestri, a teda druhý bol z hľadiska diabetu absolútnou idylkou. Glykovaný hemoglobín som mala najlepší, aký som kedy mala, senzory Freestyle Libre 2 som vymieňala jeden za druhým a všetko fungovalo naozaj skvele. Čo sa týka endokrinológie, tam som musela jemne zvýšiť dávku euthyroxu, ale tá sa po skončení tehotenstva vrátila do pôvodného stavu.

Nonstop na nohách

Je však pravdou, že počas tohto trimestra som bola naozaj veľmi fyzicky aktívna. Aj keď som hneď po zistení, že očakávam bábo, prestala so silovými tréningmi vo fitku, začínala sa „moja“ sezóna, tzv. „svatební“, keďže sa živím organizovaním svadieb, a sedemnásťkrát som v tom lete organizovala aj dve svadby v ten istý deň. Vždy som teda bola aj cez víkendy nonstop na nohách, s obrovskou zodpovednosťou na pleciach a s plnou hlavou práce, ktorú však milujem. Pri tejto práci teda nachodím kilometre, keďže všetko musí byť tip-top zorganizované a skontrolované. Okrem svadieb organizujem aj kultúrne leto, a teda podujatia cez týždeň ako divadlá či koncerty. A tak aj keď to už na mne bolo trochu vidieť, sa širšia verejnosť, a teda približne dvesto ľudí, dozvedelo, že som tehotná, aj od skupiny Fragile pri hladkaní bruška počas koncertu, kde sa to hodilo do textu piesne. Pred jedným divadelným predstavením mi zas Gizka Oňová predpovedala, že mám v brušku dievčatko, rovnako sa nad dievčatkom tešila aj Zdenka Studenková.

Pribrala som málo

Bolo to pre mňa naozaj nádherné a úspešné leto. O tom svedčí aj to, že som si v pondelok v kancelárii našla od svadobčanov ďakovnú kyticu kvetov a dokonca aj maličkosť pre bábätko. Bola som naozaj veľmi-veľmi šťastná, že mi dovolí toľko pracovať a že o nej počas dňa skoro ani neviem. Zato večer, keď som si unavená po sprche ľahla a vyložila nohy, vtedy začala mať párty ona. Vtedy začala kopkať a tancovať si v brušku a ja som to stále s láskou pozorovala. Boli to prvé viditeľné pohyby, keď to konečne mohol vidieť a cítiť aj manžel alebo moji blízki, keď konečne reagovala aj na ich pohladenie bruška rukou a ona im odpovedala kopnutím. Presne to je ten magický čas, keď sa každá maminka do svojho nenarodeného bábätka zamilováva čoraz viac a viac.

Aj preto, že som mala toľko pohybu, som priberala naozaj málinko. Bruško sa mi však ukázalo akoby zo dňa na deň. A aj vďaka charakteru mojej práce mám šťastie, že spolupracujem s najlepšími profesionálmi zo svojho fachu a mám tak na tehotenstvo aj spomienky v podobe profi fotiek. Tak vám ich rada ukážem aj v tomto článku. Viac o ďalšom pokračovaní tehotenstva zas nabudúce.

Vaša Zuzka

Foto: Slavomír Vavrek

Striekačky sa museli vyvárať

Keď sme sa telefonicky spojili s pani Mrižovou, mala veselý hlas, bola pozitívne naladená a v takom duchu sme viedli rozhovor. Napriek ťažkej a zložitej diagnóze sme od nej nepočuli žiadne ponosy, žiadne negatívne myšlienky. A tak sme sa začali pýtať, aké to bolo v tom čase. Inzulín podľa jej slov bol, ale všetko bolo oveľa zložitejšie.

„Bola som malé dieťa, mama mi ho musela pichať, rodičia sa starali, ako vedeli. Striekačky a ihly sa nedali len tak vyhodiť. Museli sa každý deň vyvárať, aby boli sterilné. Varenie, stráženie jedálnička, kontroly – všetko bolo na ich pleciach,“ spomína pani Vierka Mrižová.

Ako malé dieťa veľmi nevnímala ochorenie, no podľa jej slov mala jej mama veľa starostí...

Samostatnosť prišla skoro

Neskôr, už keď bola väčšia, naučila sa pichať si inzulín sama. Bolo to v období, keď už ako dievča chcela byť samostatná. Odvtedy sa s ochorením naučila žiť a nikdy ho nebrala ako prekážku. „Bolo to niečo, čo som musela prijať ako súčasť života. A keď človek chce, zvládne to,“ poznamenáva.

Za veľa vďačí pánovi doktorovi Finďovi, ktorý ju učil, ako zvládať cukrovku. Neskôr ju vyučoval ako študentku na strednej zdravotníckej škole. „Učil nás internu, veľa som sa o diabete naučila tam,“ hovorí s tým, že po škole sa zamestnala v kúpeľoch Sliač. V Sliači býva dodnes.

Pani Vierka celý život pracovala ako zdravotná sestra. Hovorí, že jej práca ju nielen bavila, ale aj veľa naučila – aj o svojej vlastnej chorobe. „Vedela som si ustrážiť hodnoty, rozumela som, čo sa deje s mojím telom. To mi veľmi pomohlo,“ spomína.

Pred dvadsiatimi rokmi začala používať inzulínovú pumpu. Hovorí, že to bol obrovský krok vpred. „Je to oveľa jednoduchšie. Odpadlo večné pichanie, lepšie sa mi drží hladina cukru. Je to veľká pomoc,“ vysvetľuje s tým, že hoci sa jej závažné komplikácie vyhýbali, niektorými si predsa len musela prejsť, napríklad hypoglykémie. „Väčšinou to bolo vtedy, keď som sa zabudla najesť,“ priznáva.

Rodina ako opora

Má jednu dcéru, ktorá jej je veľkou oporou, najmä po tom, čo jej pred štyrmi rokmi zomrel manžel. „Boli sme spolu celý život. Po jeho smrti mi veľmi chýbal, ale musela som ísť ďalej. Dcéra ma pravidelne navštevuje,“ hovorí.

Dnes žije pani Mrižová pokojný život, sleduje televíziu, číta knihy, chodí na prechádzky a pracuje na záhradke, ktorú má neďaleko domu. Vládze menej ako kedysi, no stále je aktívna aj vo zväze ťažko zdravotne postihnutých vo Zvolene. Každý deň si meria cukor a stará sa o seba tak, ako ju to naučil život. Pravidelne chodí na kontroly k diabetológovi, ale aj na vyšetrenie očí, obličiek či ciev. V lete ju čaká ešte cesta do Kanady. Od dcéry dostala k 80. výročiu darček – letenky. Pani Vierka ide za svojou 101-ročnou sesternicou, s ktorou sa podľa jej slov majú veľmi rady. „Máme veľmi pekný vzťah, teším sa na stretnutie s ňou,“ dodáva. A čo odporúča iným diabetikom? „Chcem povzbudiť každého, kto s cukrovkou začína alebo si nie je istý, či to zvládne. Ja som toho dôkazom, že sa s tým dá žiť – dlho a kvalitne. Treba sa o seba starať, mať poruke dobrých ľudí a nezabúdať sa aj usmiať,“ dodáva.

Zlatica Beňová

Glukomer ako jediný pomocník

Presne viem, ako sa cíti, a úplne jej rozumiem. Sama nosím tento neviditeľný a veľmi ťažký batoh už takmer 20 rokov. Viem, aké to je, ak práve idem domov z dlhšej prechádzky alebo od lekára. Aj obyčajný nákup sa môže u mňa skončiť hypoglykémiou. Moje telo je veľmi citlivé a reaguje prudko a často nevyspytateľne.

Aj teraz pomaly kráčam domov a som unavená. Presne viem, aké to bolo, ak bol mojím verným pomocníkom iba glukometer. Glykémiu som si odmerala kdekoľvek, ak som to považovala za dôležité, a nikdy som neriešila, či ma je alebo nie je vidieť. Bolo mi jedno, či som na zastávke autobusu, kde je plno ľudí, bolo mi jedno, či som v plnej reštaurácii alebo niekde v obchode, či v centre na rušnej ulici. Pre mňa je veľmi dôležité vedieť, aká je moja glykémia. Vytiahla som glukomer, pichla si do prsta a... výsledok 6,0 mmol/l. Super, ideálna hodnota, povedala som si vždy šťastne a s úsmevom, no dnes už viem o niečo viac. Čo ak ten glukomer hovorí len časť pravdy? Je to len malý výstrel do tmy, ktorý už o pár minút nemusí byť pravda. A prečo? Ako to vôbec myslím? Aj tá najzložitejšia otázka má často veľmi jednoduchú odpoveď.

Nie každá šestka je rovnaká

Glukózový senzor je už niekoľko rokov môj najlepší priateľ a najlepší edukačný nástroj, ktorý ma učí každý jeden deň spoznávať súvislosti a ľahšie riadiť ten môj horkosladký život s Dia sestrou.

A teraz si predstav tú istú situáciu s jednou malinkou zmenou. Tentoraz mám glukózový senzor a zrazu to isté číslo 6,0 dostáva príbeh. Nie je to už len číslo. Je to informácia o tom, čo sa deje v mojom tele práve teraz. Je spojkou medzi tým, čo cítim, a tým, čo sa práve odohráva v mojom tele. Ukazuje mi smer, rýchlosť a vývoj. Dáva mi čas reagovať. Je to len malý a nenápadný nástroj bezpečia. Kúsok istoty a moje záchranné lano. A možno spôsob, ako na chvíľu odložiť ten neviditeľný batoh, ktorý každý jeden deň nesieme.

Hodnota 6,0 mmol/l a na grafe takmer rovná čiara.

Glykémia stabilná. Žiadna panika, žiadna akcia. V takých chvíľach viem, že môžem pokračovať. Ísť ďalej. Telo aj myseľ sú v rovnováhe. Ale inokedy?

Martina Balušíková

Archví M.B.

Hodnota 6,0 mmol/l (šípky hore). Na grafe stúpajúca krivka. Možno práve účinkuje jedlo. Možno za to môže stres, ktorý nenápadne vpláva do tela. Alebo je to adrenalín – ten vie s glykémiou narobiť divy. Niekedy ju vyšplhá do výšin, inokedy zas hodí do strmhlavého pádu.

Možno sa niečo deje s inzulínovou pumpou – upchatá kanyla? Možno je čas zasiahnuť. A potom zas...

A čo ak je na mojom grafe opäť 6,0 mmol/l, ale trendové šípky naznačujú prudký pád? Na pohľad rovnaká hodnota. Ale senzor mi ukazuje, že glykémia prudko padá. Možno o chvíľu príde hypoglykémia. A ja vtedy spozorniem. Je čas konať.

Jedna hodnota, tri príbehy

Z jednej jedinej „ideálnej“ šestky sa tak môžu stať tri úplne odlišné situácie. Tri príbehy. Tri rozhodnutia. Preto je senzor niečo, čo mi denne pomáha udržať rovnováhu. Nie je to len technológia. Je to ako ďalší pár očí, ktoré bdejú aj vtedy, keď ja spím. Je to opora. Upozorní ma skôr, než veci zájdu priďaleko. Ušetrí ma od strachu, od bolesti, niekedy aj od nebezpečia. A preto si myslím, že takýto nástroj by mal byť dostupný pre každé dieťa, každého dospelého s diabetom. Nie je to luxus. Je to súčasť našej povinnej výbavy. Našej každodennej výzbroje v boji, ktorý bežný človek ani nevidí.

Pre nás je to neviditeľný batoh, plný rozhodnutí, výpočtov, strachu aj nádeje.

Vaša diabambulka Martina Balušíková

Starostlivosť o pacientov siaha až do roku 1897, keď tam uhorská vláda zriadila klimatické kúpele, vtedy nazývané Fenyoháza. V roku 1918 boli premenované na Československé štátne kúpele. Národný endokrinologický a diabetologický ústav Ľubochňa začal svoju odbornú činnosť v roku 2000 so zameraním na diagnostiku a liečbu chorôb štítnej žľazy, nadobličiek, hypofýzy a cukrovky. V Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave ročne hospitalizujú vyše 5 200 pacientov a urobia viac ako 41 200 ambulantných vyšetrení. Majú špičkové prístrojové vybavenie, profesionálny a kvalifikovaný zdravotnícky personál.

Balansovanie na hrane

Na jednej z prednášok s názvom Život na hrane medzi hyperglykémiou a hypoglykémiou primár oddelenia doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., prirovnal život diabetika k životu povrazolezca balansujúceho na lane. Vysvetľoval, že povrazolezec sa usiluje udržať balans na tenkom lane, aby nespadol do priepasti z jednej ani z druhej strany. Tak je to aj s diabetikom. Lano predstavuje kolísajúcu hranicu glykémií, ktoré pokiaľ nie sú stabilizované, spôsobujú pád diabetika do nebezpečnej priepasti. Podobne ako povrazolezec aj pacient si musí udržiavať glykémie v rovnováhe.

Lekárska starostlivosť

Keď mi diagnostikovali diabetes 1. typu LADA, mal som už päťdesiat rokov. Moje glykémie si robili, čo chceli. Pre mňa aj rodinu to bolo stresujúce, nepríjemné, unavujúce s obavami, čo bude so mnou ďalej. V roku 2003 som sa dostal do ústavu v Ľubochni na hospitalizáciu. S mojimi neposlušnými glykémiami si lekári rýchlo poradili. Aj počas hospitalizácie som športoval, so súhlasom ošetrujúceho lekára. Odvtedy ubehlo 22 rokov a dnes som opäť takmer ako 79-ročný pacient v NEDÚ Ľubochňa. Za tie roky sa to tu mnoho zmenilo. Pre pacientov majú určené poučné edukačné prednášky o stravovaní. Pracuje tu profesionálny tím lekárov aj sestričiek.

Lekárska starostlivosť a procedúry v NEDÚ sú perfektné a profesionálne od úplného začiatku. Keď ma tu hospitalizovali v roku 2003, veľa ma o stravovaní a rátaní sacharidových jednotiek naučila diétna sestra, odborníčka s mnohoročnou praxou, Mária Štefáková. Je autorkou viacerých kníh. Jej odborné články o stravovaní sú často publikované v časopise Diabetik, určený nielen pre diabetikov, ale aj pre širokú verejnosť. V knihe Márie Štefákovej Varíme diabetikom je veľa užitočných rád o rátaní sacharidových jednotiek a stravovaní diabetika.

Ing. Vojtech Kassay, kontrola glykémií

 

Archív V. K.

Veľký pomocník

V NEDÚ Ľubochňa začali ako prví na Slovensku nastavovať diabetikov na inzulínové pumpy. Bohaté skúsenosti s nastavovaním na inzulínové pumpy už majú aj v košickej nemocnici L. Pasteura na I. internej klinike. Ročne na inzulínové pumpy nastavia vyše 120 diabetikov. Diabetológ s dlhoročnými skúsenosťami na oddelení I. internej kliniky v Košiciach MUDr. Miroslav Paľko mi už dávnejšie pri konzultácii a priateľskej debate povedal, že najnovšie inzulínové pumpy sú predvojom budúceho umelého pankreasu.

Mal pravdu. Pumpa Mini Med 780, na ktorú som ako športovec nastavený, udržiava hladinu glukózy v odporúčanom rozmedzí cez deň aj v noci. Pri blížiacej sa hypoglykémii prestane podávať inzulín a pri hyperglykémii automaticky po prerátaní dopichne potrebnú dávku inzulínu. Aby sme glykémie mali ideálne, nestačí len dopichovať inzulín, musíme mať pravidelný pohyb, ktorý nám predlžuje a skvalitňuje život.

Inzulínová pumpa je mojou najvernejšou priateľkou 24 hodín denne. Ako 79-ročný stále športujem a súťažne zvládam 30 až 40 pretekov ročne po celom Slovensku. Už nebehám maratóny ako niekedy, ale osvojil som si Nordic Walking.

Trénujem každý tretí deň, päť až desať kilometrov, keď mením kanylu a zásobník s inzulínom. Vďaka moderným inzulínovým pumpám si dnes môžu diabetici užívať plnohodnotný život. Čo dodať? Je to úžasné. Veď všetko úsilie liečebných ústavov, nemocníc, výskumníkov, lekárov a ďalších profesií pomáha k lepšiemu životu diabetikov.

Ing. Vojtech Kassay

Raz som vám tu písala o tom, ako má každý z nás diabetikov svoj deň D, teda deň diagnostikovania diabetu. Myslím si, že nik z nás naň nezabudne a už navždy bude tento dátum pre nás niesť horkosladkú príchuť. Dvanásty marec je mojím dňom D, a čo čert nechcel, už nebude len dňom D, ale aj dňom P, teda pozitívneho tehotenského testu. Neviem, koľko náhod sa muselo v tento deň spojiť dokopy, alebo si zo mňa len vesmír robí žarty, no práve v tento deň pred rokom som sa cítila akosi zvláštne. Bola som unavená, nesvoja, bolo mi fyzicky zle. A potom prišiel nápad urobiť si tehotenský test a za ním už nasledovalo len množstvo šťastných sĺz a šoku. Tentoraz však príjemného, na rozdiel od toho pred 23 rokmi.

Menej inzulínu

Začiatky tehotenstva boli pre mňa podobné, ako sú opisované v knihách. Únava, nechutenstvo, zmena chutí a vôní, nevoľnosť. Niekedy som tak musela zmanažovať aj celkom náročné situácie s pichnutým inzulínom a vyvráteným jedlom. Celkom ma na začiatku prekvapilo aj množstvo hypoglykémií.

V prvom trimestri dochádza totiž k výrazným hormonálnym zmenám. V tele matky sa zvyšuje estrogén, progesterón a ľudský choriogonadotropín (hCG), znižuje sa kortizol. Práve tieto zmeny vedú k nižšej potrebe inzulínu, ako to bolo aj u mňa. Dá sa povedať, že omnoho menšie dávky inzulínu som si pichala až do šiesteho mesiaca. Bola som pripravená, že už v druhom trimestri príde zvrat, a teda nárast potreby inzulínu, keď placenta produkuje vlastné hormóny, no u mňa to prišlo omnoho neskôr. Na všetky zmeny som však bola pripravená a informovaná aj svojím diabetológom.

Viaceré testy

Keď som už mala tehotenstvo potvrdené gynekológom, moje ďalšie kroky viedli do špecializovaného fetálneho centra v Poprade, kde robia presnejšie ultrazvuky a vyšetrenia ako len u bežného lekára. Keďže mám okrem diabetu aj ďalšie autoimunitné ochorenie, a to Hashimotovu chorobu (zápal štítnej žľazy), chceli sme si byť istí, že bábätko je v poriadku. Dala som si tak spraviť rozsiahlejšie testy z krvi, ktorými sme vylúčili chromozómové poruchy plodu. Okrem toho bolo súčasťou aj zistenie pohlavia, a tak som už od 10. týždňa vedela, že pod srdcom nosím svoje vytúžené dievčatko.

Najlepší glykovaný hemoglobín

S pocitom, že s mojou malou čučoriedkou (ako sme ju spočiatku volali) je všetko v poriadku, som, samozrejme, absolvovala kontroly aj u ďalších lekárov. S diabetológom sme sa dohodli, že kvôli najzodpovednejšej kontrole budem používať po celý čas tehotenstva senzory a nebudem ich používanie striedať s klasickým meraním cukru glukometrom. Tehotné diabetičky majú väčší nárok na predpis zdravotníckych pomôcok, čo som, samozrejme, rada využila. Zvolila som svoj najobľúbenejší Freestyle libre 2, s ktorým som vždy veľmi spokojná, a vďaka aplikácii Libre View vidí moje denné grafy a výsledky aj môj lekár na diaľku. Som naozaj veľmi rada, že táto životná zmena pre mňa prišla v období, keď nám tieto vychytávky dokážu omnoho uľahčiť život a mať svoje glykémie absolútne pod kontrolou. Spokojne tak môžem vyhlásiť, že som mala počas tehotenstva najlepší glykovaný hemoglobín, aký som kedy mala za 23 rokov s diabetom. Svedčí to o tom, že glykémie boli naozaj ukážkové po celý čas.

Bezproblémový priebeh

Tak ako všetkým diabetičkám, aj mne bolo povedané, že si mám dávať pozor na veľký nárast hmotnosti. Diabetičky sú totiž často nesprávne zaškatuľkované ako tie, ktoré priberajú najviac a majú aj veľké bábätká, ktoré potom nie je možné porodiť prirodzene. Možno aj preto, že som väčšinu tehotenstva prežila na jar a v lete, keď máme všetci viacej pohybu a aktívneho odpočinku, tak sa mi podarilo pribrať do poslednej kontroly len 8 kíl. Okrem pár nevoľností v prvých mesiacoch som mala šťastie na bezproblémový priebeh tehotenstva a pracovala som tak do 34. týždňa. Celé tehotenstvo som bola aktívna, organizovala som svadby, koncerty, divadelné predstavenia a iné kultúrne podujatia aj so svojou asistentkou v brušku, ktorá kopkala a tancovala, až keď som si v pokoji večer sadla s vyloženými nohami. Bola mi dokonalou parťáčkou po celý čas.

Žiadne špeciálne chute

Počas tehotenstva som nemala nejaké šialené chute. Mojou najväčšou pasiou však boli jablká. Na narodeniny som ich dostala za debničku a mala som tak aspoň jedno jablko denne, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv aj na imunitu dieťatka.

Prvý trimester zbehol ako voda a ja som bola spokojná a, samozrejme, kontrolovaná diabetička. Pravidelné kontroly u gynekológa, endokrinologičky i diabetológa ma utvrdzovali, že je všetko v poriadku a ja môžem bezstarostne rásť a užívať si ten krásny pocit, že v jednom tele zrazu bijú srdiečka dve. Na tehotenstvo budem vždy s láskou spomínať ako na to najkrajšie obdobie, aj keď nie je momentálne nič krajšie, ako keď sa na mňa hneď po prebudení usmeje moja malá Ninka. Nabudúce vám o nej rada prezradím viac.

Zatiaľ, vaša Zuzka

A teraz si predstavte, že sedíte v tomto dokonalom aute... Ale niečo chýba. Poobzeráte sa a zistíte, že nemáte volant. V ruke stískate kľúče, no aj keď sa snažíte, nemôžete sa pohnúť! Všetky jeho schopnosti a možnosti sú vám odopreté, pretože bez volantu je auto nevyužiteľné. Ani ak by som bola superhrdinkou, tak to nedokážem.

Technológie zachraňujú životy

A presne takto sa cítim ja! A možno aj tisíce ďalších ľudí, ktorí žijú s diabetom 1. typu so systémom uzavretej slučky. Mám najmodernejšiu inzulínovú pumpu – špičkovú technológiu, ktorá mi dokáže doslova zachrániť život. Ale nemám senzor. Ten senzor je pre mňa volant, ktorý mi umožňuje nielen fungovať, ale aj žiť bezpečne a bez strachu. Bez senzora je to len polovica celku. Tak ako auto potrebuje benzín alebo volant, aby mohlo fungovať, tak ako bolo navrhnuté, rovnako moja inzulínová pumpa potrebuje senzor, aby fungovala tak, ako bola navrhnutá. Na ochranu môjho života, na zlepšenie kompenzácie a na to, aby som sa cítila bezpečne v boji s autoimunitným nevyliečiteľným ochorením, ktoré som si nespôsobila.

Pamätám si, ako som sa so slzami v očiach pýtala lekára, keď mi už nemohol predpísať túto zdravotnú pomôcku: To sa mám naozaj presťahovať do inej krajiny, aby som mohla plnohodnotne a bez strachu žiť v pokoji? Čo myslíte, akú odpoveď som dostala? Pozrel sa na mňa, pokrčil plecami a smutne povedal: Ja za to nemôžem.

Čoho sa vzdám tento mesiac?

V jeho očiach som videla bezmocnosť. Nevedel mi dať odpoveď na otázku, ktorú si kladiem každý deň: Ako mám fungovať, keď si už nemôžem dovoliť senzor? Moje limity od poisťovne sú vyčerpané a ďalší senzor mi už poisťovňa nepreplatí. Otváram peňaženku a pozerám, čo si nemôžem kúpiť tento mesiac. Čoho sa vzdám? Kam nepôjdem? Musím si dokúpiť senzor. Ten senzor, ktorý mi umožnil žiť lepší život – život s menším strachom, lepšou kontrolou a menšími výkyvmi. Senzor, vďaka ktorému sa môj život otočil o 180 stupňov k lepšiemu!

A viete čo, mám naozaj veľké výčitky? Výčitky, že siaham na rodinný rozpočet. Ukrajujem z rodinných financií, len aby som mohla zabezpečiť potrebný senzor, ktorý mi pomáha žiť normálne. Je to boj, ktorý sa odohráva každý mesiac. A prečo je to tak? Prečo musím denne zápasiť o niečo, čo je v niektorých krajinách samozrejmosťou?

Ja tomu naozaj nerozumiem

Každý predsa vie, že je lepšie predchádzať ako riešiť už komplikácie, alebo sa mýlim? V Česku pacienti s rovnakou diagnózou majú plnú podporu, senzor im poisťovňa prepláca celý rok a okrem toho aj mnoho iného. Prečo nie u nás na Slovensku? To, čo je v iných krajinách normálne, je pre nás len luxusom, ktorý si nemôžeme dovoliť!

Cítim sa ako pacient v patovej situácii. Ako rodič mám výčitky, že beriem z rodinného rozpočtu. A prečo? Pretože senzory nie sú luxus, sú to život zachraňujúce potreby! Bez nich je aj tá najmodernejšia technológia len nevyužitý potenciál. Pumpa a senzor musia ísť ruka v ruke, inak to nefunguje správne!

Každodenný pomocník

Sme pacienti s rovnakou diagnózou a mali by sme mať rovnaké podmienky bez ohľadu na to, v akej krajine žijeme. A aká je realita mňa ako diabetika na Slovensku? Ja milujem Slovensko a glukózový senzor je môj každodenný pomocník, ktorý mi umožňuje mať cukor pod kontrolou. Bohužiaľ, už nemám nárok na príspevok od poisťovne, takže si ho musím dokupovať sama. Mesačné náklady? Áno, je to cca 240 eur. Je to náročné, ale zdravie je prvoradé. Som vďačná za technológie, ktoré uľahčujú život s diabetom, aj keď to nie je jednoduché.

Opäť hlbšie do vrecka

No a od januára nielen na mňa čaká ďalšia naoko malá zmena, no pre pacienta s diabetom znamená opäť hlbšie do vrecka. Mám na mysli 23 % DPH a doplatky na zdravotné pomôcky. Čakajú ma doplatky za senzory, prúžky, kanyly aj inzulín... Nie len pre mňa, ale aj pre ďalších 23-tisíc ľudí sú to životne dôležité veci. Sú to deti a produktívni mladí ľudia. Za rok nám to z nášho vrecka vytiahne ďalších 200 – 300 eur. Začínam mať obavy a strach.

Cítim, že už pomaly strácam rovnováhu. Problémy, ktoré by som za iných okolností zvládla, sa mi teraz zdajú neprekonateľné. V hlave mi bežia stále tie isté otázky: Robím dosť? Ako to všetko ešte zvládnem? A k tomu sa pridáva únava, výčitky a obavy o budúcnosť. Ja už vlastne nevládzem.

Život s chronickou chorobou nie je len o fyzickom boji, je to aj o psychickej záťaži, ktorú nie každý vidí. Táto záťaž je skutočná a veľmi hlboká. Tento boj sa zdá nekonečný, ja však nechcem stratiť to, čo ma robí mnou – pokoj, radosť, nádej a pomáhať iným. Verím, že mňa ani vás nič nezastaví a nezlomí. Držíme si palce, dia bojovníci.

Vaša diabambulka Martina Balušíková

Ako na hojdačke

Vždy keď sa jeho hmotnosť dostala nad esteticky kritickú hodnotu, pokúšal sa to riešiť vegetariánskou stravou. „Zakaždým sa mi podarilo aj schudnúť a cítil som sa zdravotne dobre, ale v prostredí s našimi malými deťmi som neustále skĺzal do bežných ‘nezdravých‘ návykov,“ priznáva s tým, že bol pracovne vyťažený, dopĺňal si kvalifikáciu vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa. „Stres, nedostatok spánku, písanie dizertačnej práce v období narodenia našej najmladšej dcérky sa už výrazne prejavili na mojom zdraví,“ uvádza Miroslav s tým, že po štyridsiatke to s ním išlo dolu vodou. Stále však odmietal návštevu lekára.

Zdravotné ťažkosti

Zdravotné ťažkosti mu však pribúdali. Nadváha a vysoký krvný tlak boli jasné signály, že niečo nie je v poriadku. Čoraz častejšie pozoroval búšenie srdca, pridalo sa nočné potenie, a tak sa návšteve lekára nevyhol. „Mal som vysokú rannú glykémiu, okolo 11 mmol/l. Tú hodnotu som však pripisoval svojmu typickému stresu z návštevy lekára a rozhodol som sa znova to riešiť iba zlepšením životosprávy,“ priznáva Miroslav s tým, že bol nútený začať užívať lieky na vysoký krvný tlak, spomalenie srdcovej frekvencie a na riedenie krvi.

Liečba stravou

Úpravou stravy sa mu zdravotný stav zlepšil, a tak aj napriek odporúčaniu svojho obvodného lekára k diabetológovi nešiel. „Všemožne som sa snažil schudnúť, ale nešlo to napriek zaradeniu viac pohybu a cvičenia do môjho režimu,“ hovorí Miroslav.

Jeho snaha o zdravú životosprávu mu vydržala asi rok. „Bol som zo seba značne frustrovaný, že popri všetkých povinnostiach nedokážem upraviť svoju nadváhu tak, aby som dosiahol nejaké lepšie výsledky,“ poznamenal.

Nasledujúca preventívna prehliadka odhalila rannú glykémiu 14 a to už ho lekár rázne požiadal o neodkladnú návštevu diabetológa. „Bol som si vedomý, že sa musím zveriť do rúk odborníkom, no nedokázal som sa stotožniť s predstavou, že by som mal postupne skončiť na nejakých silných antidiabetikách alebo dokonca na inzulíne,“ priznáva. Aj tlak sa mu stále zvyšoval, výsledkom bolo, že dostal ďalšie lieky.

Miroslav vedel, že diabetes možno eliminovať stravou, len netušil, ako správne na to. „Na moje veľké prekvapenie som objavil informácie o NFI protokole, možnosti liečby diabetu špeciálnou kombináciou rastlinnej stavy, o ktorej som dovtedy ešte nepočul,“ poznamenal. Keďže už viackrát sa pokúšal stravovať vegetariánsky, nadchla ho možnosť teraz už naozaj seriózne a natrvalo zmeniť stravovanie a pohybové návyky.

Prvá návšteva diabetológa

Trvalo mu dva mesiace, kým našiel diabetológa. „Pri prvej návšteve diabetológie v Trnave mi po tejto mojej dvojmesačnej vegetariánskej diéte zistili hodnotu glykovaného hemoglobínu 9,8 % (DCCT). Hodnota rannej glykémie bola stále veľmi vysoká,“ uvádza Miroslav. Diabetológ MUDr. Lacka mu predpísal tabletky a veľmi ocenil jeho snahu zmeniť doterajšiu životosprávu, ako aj snahu skúsiť NFI protokol. „Povedal mi, že s NFI majú vynikajúce skúsenosti aj vynikajúce výsledky. Chce to len trochu odhodlania,“ povedal Miroslav.

Po prvom mesiaci

„Po prijatí svojho prvého NFI jedálnička som sa s nadšením pustil do liečby stravou,“ hovorí Miroslav. „Som síce hudobník a muzikológ, ale strednú školu som absolvoval chemickú priemyslovku, odbor analytická chémia, takže chemické reakcie sú mi blízke a bolo mi teda jasné, že NFI stravovací protokol treba presne dodržiavať, aby reakcie lipolýzy prebiehali ako treba.“

Už po dvoch týždňoch sa s predpísaným liekom na cukrovku dvakrát dostal do hypoglykémie a cítil, že tento liek je pre neho už prisilný. „Po telefonickej konzultácii s MUDr. Lackom som jeho dávku znížil na polovičnú,“ uvádza Miroslav.

Po mesiaci od začiatku NFI protokolu cítil, že už ani liek na diabetes vôbec nepotrebuje a lekár súhlasil s jeho vysadením. „Aj bez lieku bola moja ranná glykémia okolo 5,5,“ hovorí.

Upravila sa mu tepová frekvencia. „Pulz mi klesol asi na 55 v pokoji, niekedy aj menej, preto mi môj obvodný lekár odporučil znížiť tabletku na polovicu a postupne vysadiť úplne,“ dodáva Miroslav. Zároveň ďakuje NFI tímu za tento spôsob liečby. „Je neuveriteľne účinný a po necelom mesiaci NFI stravovania som mohol vysadiť lieky na glykémiu a redukovať lieky na srdce,“ dodáva.

Glykémie v norme aj bez liekov

Aj ďalší mesiac priniesol prekvapenie. Ranná glykémia sa mu držala aj bez liekov v norme, okolo 5,4. Aj preventívne vyšetrenie na CT v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb ukázalo, že so srdcom mám všetko v poriadku, hoci pri EKG to tak nebolo. Podľa neho išlo o podozrenie na ischemickú chorobu srdca. „Na kardiológii, na základe výsledkov CT vyšetrenia, mi odporučili prestať užívať ďalší liek, ktorý som bral preventívne proti tvorbe krvných zrazenín. Takisto si všímam, že sa mi zlepšil zrak, už pár rokov som mal problém čítať malé písmenká, aj keď nosím okuliare. Teraz sa mi číta omnoho lepšie,“ poznamenal Miroslav s tým, že určite za to vďačí stravovaniu NFI.

(ben)

Diabetes je súčasťou nášho každodenného života, a preto by sme sa nemali skrývať. Samozrejme, najskôr to človek musí prijať. To je za mňa jeden z najdôležitejších a zároveň jeden z najťažších krokov, čo nám sladký život prináša. Ja osobne nosím senzor na viditeľných miestach. Či už som vonku, na výlete, na nákupe alebo na kúpalisku, mám ho pripevnený priamo na ruke alebo stehne – to je moje najobľúbenejšie miesto na nosenie. Super sa tam aplikuje, nepotrebujem žiadnu cudziu pomoc a nebolí to. Jednu paniu veľmi prekvapilo, ako senzor sebavedome vystavujem na obdiv. Áno, všetci si to všimli, ale mne to vôbec neprekážalo. Naopak, ja sa cítim oveľa bezpečnejšie, keď viem, že mám všetky svoje pomôcky poruke.

Strach z reakcií okolia

Dôležité je uvedomiť si, že nesmieme dovoliť, aby nás strach z reakcií okolia odradil od nosenia technológií, ktoré nám pomáhajú. Je to až dych vyrážajúce, že sa niektorí sladkí bojovníci s diabetom rozhodnú skrývať svoje pomôcky, ale to je druhá strana mince. Možno majú zlú skúsenosť, možno im to zavadzia pri práci, možno im to nevyhovuje.

Senzor je vodoodolný, takže sprchovanie či plávanie vás vôbec nemusí trápiť. Čo všetko ešte vydrží senzor?

Reakcie ľudí sú rôzne. A tu je jedna krásna situácia z tohto leta, keď sa hral s rovesníčkou na pláži iba trojročný chlapček s inzulínovou pumpou v opasku a so senzorom na ruke. Dievčatko sa ho zvedavo opýtalo, čo to má? A tento, hoci na prvý pohľad malý, no v tej chvíli bol najúžasnejší a najväčší superhrdina, jej odpovedal, že pumpu. Dievčatko zareagovalo: Ja také nemám... A tento úžasný chlapček s diabetom hrdo odpovedal: Ja mám pumpu a aj senzor. V tej chvíli jeho mamičke vybehli až slzy od dojatia, ako to malý superhrdina vníma.

Dôležité je, aby sme sa my diabetici postavili proti tejto stigmatizácii. Je pravda, že ak máme inzulínovú pumpu alebo senzor, cítime sa pod drobnohľadom. Nedá sa nevšimnúť si to. A len malá hŕstka ľudí vie, čo to je, a ešte menšia hŕstka ľudí sa opýta, na čo to je. Viditeľné zdravotnícke pomôcky priťahujú otázky a niekedy aj veľmi nevhodné komentáre.

Obrovské bremeno

Pre nás je obrovské bremeno, ktoré vie poriadne zatočiť s našou psychikou. My sme si diabetes nevybrali a ani nespôsobili, nemôžeme za to, že nám jedného dňa zaklopala na dvere naša dia sestra. Verte mi, že v tej chvíli, keď vám diagnostikujú diabetes mellitus 1. typu, zatiaľ nevyliečiteľné autoimunitné ochorenie, otočí sa vám alebo rodičom takéhoto dieťaťa život hore nohami. Je to veľmi náročné a keď sa k tomu pridajú reakcie okolia, situácia sa zhoršuje, pretože to sú drobné veci, ktoré dokážu aj s našimi glykemickými krivkami poriadne zatriasť. Vplyv na to má stres, choroba, hormóny, strava, pohyb, syndróm ranného brieždenia alebo dokonca niekomu ovplyvňuje glykémie aj úplne obyčajný spln, a to sa fakt nedá ovplyvniť.

Pomôže mi senzor FreeStyle Libre? Ako ho nosiť?

To je moja Ľubka

Výhody senzora sú obrovské a je dobré ho zažiť na vlastnej koži. Moju kamarátku Ľubku, ktorá má diabetes 30 rokov, nikto nevedel presvedčiť, aby si aj ona dala glukózový senzor. Veľmi dlho ho odmietala. No neustále ma jedným očkom sledovala. Nepresviedčala som ju, pretože chápem a akceptujem každé jedno rozhodnutie. Len som jej vysvetlila, že je ako strelec. Nechápavo sa na mňa pozrela, o čom to hovorím, a nad hlavou sa jej točilo množstvo otáznikov. „Ak si zmeriaš párkrát do dňa glykémiu, vieš len to, akú máš glykémiu v danom okamihu. Strieľaš naslepo. Nevieš, ako tvoje telo reaguje na stravu alebo pohyb... Zatiaľ čo ty máš 3 – 4 údaje z celého dňa, ja mám 288 bezbolestných meraní za rovnaký čas.“ Rozhodla sa, že to vyskúša, a... Jej uhol pohľadu sa otočil o 180 stupňov. „Ak by to bolo nevyhnutné, senzor by som nosila aj na čele,“ povedala mi Ľubka. A hanbiť sa? Veď za čo? Ja som si cukrovku nevybrala, ale ona mňa. Tak toto je moja Ľubi, ktorá žije s cukrovkou od svojich 14 rokov a som na ňu veľmi pyšná.

Každý diabetik má svoju vlastnú cestu. Niektorí z nás hrdo nosia svoje pomôcky na viditeľných miestach, zatiaľ čo iní ich skrývajú, aby sa vyhli pohľadom a komentárom. Nie je „správny“ spôsob, ako nosiť senzory alebo pumpy. Dôležité je, aby sme sa cítili pohodlne a bezpečne.

Nemali by sme sa hanbiť za to, čo nám pomáha. Diabetes nie je niečo, za čo by sme sa mali skrývať alebo cítiť trápne. Naopak, tieto technológie – senzory, inzulínové pumpy – nám dávajú možnosť žiť lepšie, zdravšie a oveľa slobodnejšie.

Z celého srdca vám želám, dia bojovníci, tie najkrajšie glykemické krivky pod slnkom.

Vaša diabambulka

Trénujem, behám a pretekám aj v daždivom či studenom počasí. Tak to bolo aj 14. septembra 2024 na Štrbskom plese, kde som sa na Svetovom pohári v Nordic Walkingu umiestnil na prvom mieste v mojej kategórii a na druhý deň som zvládol aj preteky Nordic Walking biatlon. Na Benkovskej 5/15 v behu do kopca som sa umiestnil na 2. stupienku víťazov v Nordic Walkingu.

Behám s diabetom

Medzi významné športové podujatia na Slovensku iste patrí Medzinárodný maratón mieru. Dňa 28. októbra 2024 oslávil okrúhle sté výročie. Je to najstarší maratón v Európe a celkovo tretí najstarší na svete. Jeho súčasťou sú niekoľko rokov aj minimaratóny. Krásny minibeh, a i keď ma medzi 3 850 bežcami vidieť asi nebolo, do cieľa som úspešne dobehol. Aj keď môj vek už niečo naznačuje, ako diabetik som spokojný, že od mojej päťdesiatky som dokázal dosť.

Behám s ním už mnoho rokov. Tento rok sa už nenápadne blíži ku koncu a čaká ma ešte niekoľko pretekov, ktoré by som rád zabehol. Ako diabetik a dôchodca už v pokročilejšom veku sa vždy teším na každé preteky. Som šťastný, ak do cieľa dobehnem alebo dokráčam v pohode a zdraví. Ako sa vraví: v zdravom tele zdravý duch. V mojom veku to už tak celkom neplatí, ale i ako diabetik si tú skutočnú atmosféru a radosť z pohybu na pretekoch viem užívať.

Najlepší pomocník

Pohyb je pre mňa najlepším pomocníkom pri liečbe diabetu. Hladinu cukru mi pomáha udržiavať v správnych hodnotách. Pri behu mám výborného „partnera“, najmodernejšiu inzulínovú pumpu. Tá je taká úžasná, že spolu so senzorom komunikujú a automaticky v prípade potreby senzor zastaví alebo, naopak, aktivuje inzulínovú pumpu, čo je pre pacienta výhodné najmä v spánku, pri športe a pri manuálnych prácach. Pri riziku nízkej glykémie pumpa prestane dávkovať inzulín a pri riziku vyššej glykémie podá vyššiu dávku inzulínu. Nová inzulínová pumpa podľa mojich skúseností zlepšuje kvalitu života každého diabetika.

Najlacnejší šport

Aj banálna infekcia môže cukrovku veľmi zhoršiť. Ani úrazom sa v zime nevyhneme. Nepredpokladané pošmyknutie a zlomeniny. Hojenie rán u diabetika sa predlžuje a je komplikovanejšie. Dnes, keď už je sloboda cestovania kamkoľvek po svete, aj diabetici cestujú do zahraničia za kultúrou, na dovolenku aj za športom. Ich neoddeliteľnou výbavou na cestu musia byť lieky, inzulín, rýchle sacharidy, najlepšie sladký nápoj – džús, ale aj injekcia s glykogénom pre použitie v prípade ohrozenia života.

Beh je krásny, prospešný nášmu telu a patrí medzi najlacnejšie športy. Zároveň je beh najlepšou psychoterapiou a príjemným pohladením na našej duši. Pohyb na čerstvom vzduchu diabetikovi dodáva príjemný pocit a radosť, ktorý si treba užívať. Po každom tréningu, prechádzke či virtuálnom behu máme pocit znovuzrodenia. Motto, ktoré som si zobral k srdcu, znamená, že: Život je pohyb a pohyb je život. Toho sa držím ako kliešť a kým mi zdravie dovolí, budem behať, pretekať, udržiavať si kondičku a glykémie v norme aj ako senior diabetik v pokročilejšom veku. To isté želám všetkým diabetikom prvého aj druhého typu.

Ing. Vojtech Kassay

Terapeutická triáda tohto ochorenia, ktorej súčasťou je inzulínová liečba, diétoterapia a fyzická aktivita, je doplnená o edukáciu, pri ktorej je dôležité rešpektovať vekové osobitosti a hierarchiu potrieb dieťaťa a jeho rodiny.

Psychologicko-sociálna sféra

DM1 prináša celý rad zmien, ktoré ovplyvňujú biologickú dimenziu kvality života chorého dieťaťa, ako aj jeho rodiny. Podstatnými fenoménmi zmien sú dávky inzulínu, selfmonitoring, časté hospitalizácie dieťaťa, striktné dodržiavanie režimu, zmeny v stravovaní, vo fyzickej aktivite, nevynímajúc ani oblasť prežívania dieťaťa a jeho sociálnych vzťahov.

Prežívanie dieťaťa s DM1

Pri adaptácii dieťaťa na chorobu je nesmierne potrebná už od samého začiatku stanovenia diagnózy pomoc odborníkov, špecialistov, ako aj vzájomná pomoc a podpora všetkých členov rodiny a najbližších v okolí. Primerane veku je potrebné spoločne s tímom odborníkov o podstate chronického ochorenia informovať aj dieťa.

Pre dojčenský vek sú to dôvera verzus nedôvera, nástup a diagnóza je zvlášť komplikovaná v dojčenskom období, úzkosť rodičov sa mnohokrát prenáša na dieťa. V batolivom veku je to autonómia verzus pochybnosť, hanba, dieťa zlostí, lebo má nízku alebo vysokú glykémiu. Pre predškolský vek je to typická iniciatíva verzus vina, dieťa môže injekcie považovať za trest, odopieranie sladkostí za nedostatok lásky, vyberavosť pri jedle.

V školskom veku je príznačná usilovnosť verzus podriadenosť, rodičia môžu mať pocit, že hospitalizáciou sa choroba odstráni, zármutok nad nemožnosťou úplného odstránenia, rebelstvo voči liečebnému režimu a diétnemu plánu, úzkosť vyplývajúca z odhalenia zdravotného stavu pred kamarátmi, rozpaky z reakcií v škole, absencia z vyučovania.

Vzdelávací projekt DIA KAMARÁTI prichádza do škôl

Pre obdobie puberty sú typické výkyvy hladiny cukru, ktoré môžu adolescentovi pripadať ako neovládateľné, hnev voči chorobe: „Prečo práve ja? Som iný/-á?“, častejšie hospitalizácie. Zmeny v spôsobe a kvalite života spojené so stratou alebo s ohrozením doterajších vzťahov, životných istôt, hodnôt, perspektív a cieľov spôsobujú, že dieťa s DM1 je zraniteľnejšie, ako aj oveľa závislejšie od svojich blízkych.

Vplyv puberty a rovesníkov môže spôsobiť negatívne dodržiavanie prísneho diabetického režimu. Uvedomovanie si neustáleho zasahovania do svojho tela vpichmi v každom prípade negatívne vplýva na psychiku dieťaťa. Základom dobrej psychiky u dieťaťa je jeho skorá adaptácia na ochorenie.

Dieťa a školské zariadenia

Materská škola a základná škola majú v živote nezastupiteľné miesto, tak u zdravého dieťaťa, ako aj u dieťaťa trpiaceho chronickou chorobou. Učiteľ ma byť vždy informovaný o prítomnosti dieťaťa s DM v triede, učiteľ by mal vedieť o stavoch rozkolísanej glykémie, že dieťa častejšie močí, rešpektovať príjem jedla aj počas hodiny. Dieťa má mať úľavy aj od telesnej výchovy, resp. cvičenia majú byť prispôsobené jeho fyzickej aktivite. 

Kvalita života detí s DM1. Liečba inzulínom je celoživotná

Zároveň choré dieťa potrebuje v škole aj miesto, kde si aplikuje svoju dávku inzulínu. Miesto pokojné, hygienický čisté, bez prítomnosti spolužiakov. Výkon dieťaťa s DM je z telesnej, ako aj intelektuálnej stránky rovnaký ako u zdravých rovesníkov. Z tohto dôvodu by na deti s daným ochorením mali byť kladené rovnaké požiadavky v rámci školy ako pre deti zdravé. Vhodným spôsobom sú informovaní aj spolužiaci.

PhDr. Iveta Ondriová, PhD.

PhDr. Terézia Fertaľová, PhD.

Katedra ošetrovateľstva FZO PU v Prešove

Zjednotenie a sprehľadnenie

Predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti doc. MUDr. Viera Doničová, PhD., MBA, uvádza, že terapeutické štandardy zabezpečujú zjednotenú, sprehľadnenú a kvalitnú starostlivosť o pacientov s diabetes mellitus a inými metabolickými poruchami. „Vďaka štandardom sa využívajú diagnostické a terapeutické postupy poskytovania zdravotnej starostlivosti zdravotníckymi pracovníkmi vzhľadom na súčasné poznatky lekárskej vedy a uznané klinické odporúčané postupy a terapeutické algoritmy na zlepšenie prognózy pacientov,“ uvádza.

Schválením štandardných diagnostických a terapeutických postupov štátnym regulátorom sa tento dokument podľa nej stáva záväzným pre lekárov a mali by ich zohľadňovať aj zdravotné poisťovne. „Teda týmto štandardom by mali zodpovedať aj podmienky, ktoré sú potrebné na ich plné využívanie a aplikáciu v praxi,“ dodáva doc. Doničová.

Zlepšenie prognózy pacientov

Štandardy sú podľa doc. MUDr. Emila Martinku, PhD., prezidenta OZ Slovenská diabetologická asociácia, odborný odporúčací materiál pre lekárov, ktorý na základe najnovších poznatkov optimalizuje terapeutický postup. Tzn. liečiť pacientov tak, aby liečba bola čo najefektívnejšia a najbezpečnejšia. „Tu je potrebné zdôrazniť, že posledné roky boli pre diabetológiu z hľadiska liečby obzvlášť prínosné. Boli vyvinuté moderné farmaká zo skupiny inhibítorov SGLT2 kontransportu (SGLT2i) a agonistov GLP-1 receptorov (GLP-1RA), ktoré efektívne znižujú nielen glykémiu, ale aj telesnú hmotnosť a upravujú viaceré metabolické ukazovatele pri minimálnom riziku hypoglykémie. Významným benefitom SGLT2i je však zníženie úmrtnosti, chorobnosť a ich ochranné účinky na srdce a obličky,“ poznamenal doc. Martinka s tým, že práve takéto vlastnosti sú pre prognózu pacientov s DM2 mimoriadne dôležité a prínosné.

Prezentované terapeutické štandardy vychádzajú z odporúčaní Slovenskej diabetologickej asociácie z roku 2022, ktoré sú v súlade s medzinárodnými odporúčaniami a jasne stanovujú hierarchiu výberu farmakologickej liečby. „Zdôvodňujú preferenciu výberu SGLT2 inhibítorov a GLP-1RA, a to nielen u pacientov s už jestvujúcim srdcovo-cievnym ochorením alebo ochorením obličiek, ale aj u pacientov v primárnej prevencii týchto ochorení, teda u všetkých diabetikov pre ich výrazný a komplexný metabolický účinok,“ doplnil.

Cukrovka a ochorenia srdca.

Dá sa im predísť!

Doc. Martinka ďalej uvádza, že Slovensko bolo vôbec jednou z prvých krajín, ktoré najnovšie poznatky zaviedli do svojich odporúčaní, čo pre pacientov znamenalo snahu o zabezpečenie modernej liečby. „Pozitívom je tiež postupne dosiahnutá veľmi dobrá dostupnosť tejto liečby na Slovensku, a to aj v porovnaní s ekonomicky vyspelejšími krajinami EÚ,“ skonštatoval.

Ako to ovplyvní manažment komplikácií spojených s diabetom? Doc. Martinka odpovedá, že zásadným spôsobom. „Odporúčaná preferencia využívania ochranných liekov pre srdce a obličky zo skupiny SGLT2i a GLP-1RA už od včasných štádií ochorenia prinesie pacientom s diabetes mellitus 2. typu zníženie výskytu srdcového zlyhávania, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody a tiež vzniku a spomalenie progresie chronickej choroby obličiek (CKD),“ poznamenal s tým, že tieto ochorenia sa v rozvinutej forme vyskytujú u viac ako polovice pacientov s diabetom 2. typu a sú aj najčastejšou príčinou chorobnosti a úmrtnosti diabetikov.

Intenzívna liečba od začiatku

„Väčšina pacientov v našich ambulanciách sú diabetici 2. typu,“ povedal doc. MUDr. Zbynek Schroner, PhD., podpredseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Diabetes mellitus 2. typu (DM2) nie je podľa neho žiadnou „miernejšou“ formou cukrovky, je to závažné ochorenie, ktoré skracuje ľudský život až o šesť rokov. „Všetci pacienti s DM2 majú prinajmenšom stredne vysoké kardiovaskulárne riziko. Ak už majú kardiovaskulárne postihnutie, skrátenie života sa zdvojnásobí až na dvanásť rokov. Ak k diabetu pribudne ochorenie obličiek, hoc i v počiatočnom štádiu, dĺžka života takého diabetika je až o šestnásť rokov kratšia,“ uvádza.

Diabetes sa podľa neho musí začať liečiť hneď od začiatku intenzívne pomocou moderných liekov. Ak sa intenzifikácia liečby oddiali o rok a čo najskôr sa nedosiahne hodnota glykovaného hemoglobínu HbA1c ≤ 7 %, riziko kardiovaskulárnych príhod – infarktu, srdcového zlyhávania, cievnej mozgovej príhody – sa zvýši viac ako dvojnásobne.

„Je dokázané, že ak je liečba diabetu 2. typu od začiatku intenzívna, je riziko neskorších diabetických komplikácií výrazne nižšie v porovnaní s menej intenzívnou včasnou liečbou,“ poznamenáva doc. Schroner.

Štandardné postupy zlepšujú liečbu

V nových štandardných postupoch sa zdôrazňuje komplexný (kardio-reno-metabolický) prístup v liečbe. Moderné antidiabetiká, kam patria SGLT2 inhibítory, dokážu riešiť súčasne viacero navzájom prepojených zdravotných problémov: znížiť hladinu cukru v krvi, znížiť krvný tlak i hmotnosť, predchádzať srdcovo-cievnym i celkovým úmrtiam, znížiť srdcovo-cievne príhody, potrebu hospitalizácie pre srdcové zlyhanie a spomaliť zhoršenie obličkového ochorenia,“ dopĺňa doc. Schroner.

Na otázku, kto bude kontrolovať dodržiavanie postupov uvedených v tomto dokumente, sa doc. Schroner odvoláva na zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. „Preverovanie a hodnotenie dodržiavania štandardných postupov je možné prostredníctvom klinického auditu, ktorý je možné vykonávať podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,“ dodáva.

Diabetes:

Dôležitý faktor poškodenia obličiek

Klinický audit podľa neho vykonáva ministerstvo zdravotníctva a osoby odborne spôsobilé na výkon zdravotníckeho povolania na základe písomného poverenia ministerstva zdravotníctva. 

„Cieľom klinického auditu je zlepšenie kvality a výsledkov starostlivosti o pacienta, pričom sa činnosti, postupy a výsledky porovnávajú so schválenými štandardnými postupmi,“ uvádza s tým, že ku každému jednotlivému štandardnému postupu je potrebné pristupovať špecificky v závislosti od toho, či obsahuje aj merateľné ciele, kritériá a indikátory. „Prepojenie tvorby štandardných postupov s ďalšími nástrojmi riadenia kvality pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má prínos pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti, zvyšovanie kvality, dodržiavanie národných a medzinárodných štandardov, riešenie sporných prípadov, jasná komunikácia medzi inštitúciami,“ dodáva doc. Schroner.

Veľká skupina prediabetikov

Dnes má na Slovensku diabetes mellitus okolo 7 % obyvateľov. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) máme okolo 350-tisíc pacientov s diabetom v dispenzári diabetologických ambulancií. „Z rôznych skríningov a prieskumov vyšlo, že každý tretí diabetik nie je zachytený a nakoniec máme ešte aj veľkú skupinu prediabetikov, ktorá je v rukách všeobecných lekárov. Dalo by sa tak povedať, že až pol milióna ľudí na Slovensku buď diabetes má, nevie o ňom, alebo je vo fáze prediabetu,“ zdôrazňuje doc. Doničová. Našou úlohou by malo byť zlepšenie aktuálneho stavu, k čomu nám môžu pomôcť práve Štandardné terapeutické postupy pre komplexný manažment DM2.

Zlatica Beňová

„Naším cieľom je nielen vzdelávať, ale aj vytvoriť v školách prostredie, kde budú deti žijúce s diabetom vnímané úplne prirodzene a rovnako ako ich rovesníci, a budú neoddeliteľnou súčasťou kolektívu a všetkých školských aktivít. Ak spolužiaci i samotní učitelia pochopia, čo táto diagnóza naozaj znamená, môžu sa vyhnúť predsudkom a zároveň môžu pomôcť svojim kamarátom v rôznych životných situáciách, ktoré s diabetom súvisia, vysvetľuje koordinátorka projektu  DIA KAMARÁTI Mgr. Ľubica Fidesová.

Vzdelávanie aj o stravovaní

Program sa podľa koordinátorky projektu Fidesovej zameriava aj na praktické informácie týkajúce sa nastavenia správneho jedálnička,  vysvetľuje význam sacharidov, bielkovín a tukov v strave a približuje zásady správnej životosprávy. „Deti si hravo poradia s prispôsobením jedálnička pre kamaráta s diabetom, budú vedieť aká je optimálna hladina cukru v krvi, naučia sa podať prvú pomoc spolužiakovi, ktorému klesne cukor v krvi a osvoja si pravidlá pri cestovaní či športovaní v spoločnosti dieťaťa s diabetom,“ vysvetľuje.

Búranie bariér, motivácia k  rešpektu

Program DIA KAMARÁTI má okrem vzdelávania priniesť do škôl viac pochopenia. Má búrať bariéry v kolektíve, vysvetľovať fakty a vyvracať mýty, ktoré sa spájajú s diabetom. Pre pedagógov to má byť efektívny nástroj na plnohodnotné začlenenie detí s diabetom do kolektívu. Prostredníctvom detí má projekt ambíciu vzdelávať aj ich rodiny, blízkych a priateľov a to nielen o diabete 1. typu, ale aj o diabete 2. typu.

Program je navrhnutý tak, aby bol zábavný a edukačný zároveň. Prirodzene vťahuje deti do témy, motivuje ich diskutovať, zdieľať informácie a chápať tých spolužiakov, ktorí žijú s diabetom.

Ochorenie zmení život celej rodiny

Mať doma dieťa s diabetom 1. typu prináša výzvy nielen pre samotných rodičov, ale aj pre učiteľov. „Začlenenie dieťaťa do prirodzeného prostredia, do kolektívu žiakov, medzi kamarátov, ktorí rešpektujú dieťa s diabetom, je tá najdôležitejšia úloha nás - pedagógov, ktorí máme v triede deti s diagnostikovaným diabetom 1. typu,“ hovorí Bc. Erika Kelešiová, učiteľka zo Spojenej školy sv. Vincenta de Paul v Bratislave. Dôležité je vytvoriť deťom také podmienky, aby mohli žiť naplno ako ich rovesníci. „Aby mohli robiť to, čo majú radi. Chodiť na školské výlety, športovať, venovať sa mimoškolskej činnosti a krúžkom,“ dodáva Kelešiová. Za dôležité preto považuje osvetu a vzdelávanie v tejto oblasti.

„Ja som bola vďačná za to, že náš Richard bol prijatý v kolektíve ako žiakmi tak učiteľmi a školou bez nejakých väčších problémov. Mnoho rodín detí s diabetom 1. typu má skúsenosť s vyčlenením z kolektívu a s istou formou diskriminácie kvôli niečomu, za čo to dieťa nemôže. Je veľmi dôležité, aby fungovala spolupráca škola, dieťa, rodič, pretože jedine spoluprácou môžeme vytvoriť miesto prijatia pre každé dieťa. Domnievam sa, že sa bojíme iba toho, čo nepoznáme, ak niečo už spoznáme prestávame mať strach. A práve pri deťoch s diabetom je strach ten najväčší nepriateľ. Preto sa mi páči tento projekt. Búra hranicu strachu zábavnou formou a ukazuje, že každé dieťa má  svoje miesto nie len v školskom kolektíve, ale aj na rôznych krúžkoch a mimoškolských aktivitách. Búrajú sa bariéry a to je dôležité, nebáť sa,“ hovorí Mgr. Alena Novotná, zástupkyňa rodičov detí s diabetom.

Pracovný zošit

Grape PR

Škola sa môže zaregistrovať

Do projektu sa školy môžu registrovať prostredníctvom webovej stránky www.diakamarati.sk vyplnením registračného formulára. Okrem pracovných zošitov budú môcť aktívne pracovať aj s obsahom na webe DIA KAMARÁTI, ktorý im bude sprístupnený po registrácii školy. Vzdelávanie je bezplatné.

Záštitu nad projektom prevzalo Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo zdravotníctva SR. Odbornú garanciu nad projektom majú odborné spoločnosti – Slovenská diabetologická spoločnosť, Slovenská diabetologická asociácia, Zväz diabetikov Slovenska a občianske združenie Diador. Projekt podporila spoločnosť Medtronic, svetový líder v oblasti medicínskych technológií a zdravotná poisťovňa Dôvera. 

Počty malých diabetikov pribúda

Počet detí, ktoré žijú s diabetom 1. typu každoročne na Slovensku rastie. Podľa Inštitútu zdravotných analýz celkovo evidujeme viac ako 330-tisíc ľudí s diabetom 2. typu a viac ako 30-tisíc ľudí s diabetom 1. typu.

„Za ostatných tridsať rokov počet ľudí s diabetom 1. typu narástol štvornásobne. Práve diabetes 1. typu patrí medzi diagnózy, ktorým sa nedá predísť  a  pacienti sú odkázaní na celoživotnú liečbu,“ uvádza Veronika Rybanská z Inštitútu zdravotníckych analýz.

Najviac diabetikov je v Košickom kraji. Čo sa týka okresov tak ide o Rožňavu, Ružomberok a Rimavskú Sobotu. Najlepšie sú na tom okresy Sabinov, Čadca, Humenné a Gelnica.

„Čo sa týka komplikácií, tak v prípade tejto diagnózy, dobrou správou je že vyše 50 % pacientov nijaké nemá. Ale zase na druhej strane zas vidíme, že okolo 15 percent pacientov už má viac ako štyri komplikácie,“ uvádza Rybanská. Hoci sa to podľa jej slov môže zdať zanedbateľné číslo, viacej pridružených komplikácií znamená aj komplikovanejšiu liečbu aj manažment pacienta.

Medzi najzávažnejšie komplikácie patria, podobne ako u diabetikov 2. typu, kardiologické. Potom nasledujú urologické, najmä ochorenia močovej sústavy a ochorenia obličiek.

Terapeutická triáda tohto ochorenia, ktorej súčasťou je inzulínová liečba, diétoterapia a fyzická aktivita, je doplnená o edukáciu, pri ktorej je dôležité rešpektovať vekové osobitosti a hierarchiu potrieb dieťaťa a jeho rodiny.

Akútne a chronické komplikácie

Akútne komplikácie predstavujú diabetická ketoacidóza, hyperglykemický hyperosmolárny syndróm, laktátová acidóza, hypoglykémia. Chronickými komplikáciami ochorenia sú diabetická mikroangiopatia, diabetická retinopatia (poruchy zraku, zdvojené videnie, strata zraku, glaukóm, katarakta), diabetická nefropatia (pyelonefritídy, glomerulonefritídy), diabetická neuropatia (najčastejšie postihuje dolné končatiny symetricky), diabetická makroangiopatia (zmeny na veľkých a stredných cievach), infekcie: močových ciest, kože, pošvy, zvýšené riziko vzniku zubného kazu, chorôb ústnej dutiny, ochorenia ďasien. Deti nemajú až tak veľa komplikácií spojených s ochorením, keďže v ranom detstve, do 8. až 9. roku života, existuje určitý ochranný faktor, ktorý chráni dieťa pred vznikom komplikácií. Prvé ťažkosti spojené s DM sa u detí väčšinou objavujú až v neskoršom pubertálnom veku – od 15 rokov vyššie a ako prvé komplikácie sa často zisťujú retinopatie.

Selfmonitoring glykémie

Pri konvenčnom type inzulínového programu si dieťa aplikuje 1 – 2 injekcie inzulínových zmesí. Okrem toho sa od dieťaťa s DM1 vyžaduje každý deň niekoľkokrát selfmonitoring glykémie. Dieťa musí ovládať jeho správny postup a predovšetkým správne zhodnotiť výsledok na displeji glukometra. U detí s labilným priebehom ochorenia sa môže používať kontinuálne sledovanie glykémie. Tento spôsob merania glykémie si vyžaduje podkožne zavedené senzory, ktoré merajú glykémiu zvyčajne v 5-minútových intervaloch. No okrem iného je táto forma merania glykémie finančne náročná. Na sebakontrolu glykémie slúžia malé prenosné prístroje – glukometre. Selfmonitoring má podobu malého alebo veľkého glykemického profilu. Postup realizácie selfmonitoringu zahŕňa umytie rúk, stlačenie končeka prstu bez dezinfekcie, vykonanie vpichu, nanesenie krvi na testovací papierik, zhodnotenie výsledku na displeji glukometra.

Prevláda autoimunitný DM1

Diabetes mellitus 1. typu je ochorenie, ktoré vzniká rozpadom beta-buniek Langerhansových ostrovčekov pankreasu. Tento proces nastane buď autoimunitným zápalom (genetická predispozícia), alebo idiopatickým procesom. V našej populácii však prevláda autoimunitný DM1. Tento zápal vedie k absolútnemu nedostatku inzulínu a jeho náhrada je nevyhnutná. Na rozdiel od DM1 je DM2 charakterizovaný kombináciou dvoch porúch a to porušením sekrécie inzulínu a inzulínovej rezistencie. K DM1 sa klasifikačne zaraďuje DM1, ktorý sa prejavuje v dospelosti, vtedy hovoríme o latentnom autoimunitnom diabete u dospelých, tzv. LADA. K DM2 sa, naopak, zaraďuje typ diabetu MODY – noninzulíndependentný diabetes mladých. Okrem týchto typov diabetu existujú aj iné špecifické typy.

(zdroj: Unilabs)

Genetické aj negenetické faktory

Vznik DM1 je podmienený genetickými a negenetickými faktormi. Z genetických faktorov má najväčší vplyv komplex génov HLA (histokompatibilitný systém človeka). Tento systém má až 50-percentný podiel na vzniku DM1. Medzi predpokladané negenetické faktory patria: infekcie, enterovírusy, toxíny, nitráty, nitrity, deficit vitamínu D, dĺžka kojenia, vyšší vek matky, obmedzený kontakt s inými deťmi, a iné. DM1 sa čoraz častejšie vyskytuje u detí v krajinách s vysokou životnou úrovňou (severské krajiny). V tomto prípade môžeme hovoriť o koncepte hygienickej hypotézy, keď sa predpokladá, že častý stret detí s bežnými infekčnými agens chráni organizmus pred vznikom autoimunitného ochorenia.

(zdroj: Unilabs)

Tento špecifický denník je pre dieťa s DM1 dôležitou pomôckou. Základné zápisy do diabetického denníka: nameraná hodnota glykémie pomocou glukometra, prítomnosť glukózy (ketolátok) v moči pomocou diagnostických prúžkov, aplikovaný počet jednotiek inzulínu s uvedením aj času aplikácie, množstvo skonzumovaného jedla (buď vo forme SJ, alebo v gramoch sacharidov), neobvyklé činnosti, zmena zdravotného stavu, vysvetlenie príčiny hypoglykémie a hyperglykémie, telesná hmotnosť. Diabetický denník má predovšetkým význam pre samotné dieťa, ktoré môže rýchlejšie a lepšie odhaliť určité nepriaznivé stavy. Samozrejme, denník má sekundárny význam aj pre lekára špecialistu – diabetológa, ktorý podľa diabetického denníka môže radiť a upozorňovať detského pacienta na chyby.

PhDr. Iveta Ondriová, PhD.

PhDr. Terézia Fertaľová, PhD.

Katedra ošetrovateľstva FZO PU v Prešove

Funkcia obličiek

Obličky sú párový orgán a patria do vylučovacej sústavy v našom tele. Filtrujú krv a odstraňujú z tela splodiny metabolizmu. Podieľajú sa na regulácii množstva vody a soli v organizme.

Odpadové látky a škodliviny sa vylučujú z tela močom. Moč sa hromadí v močovom mechúre a pritom odchádzajú z tela aj odpadové látky. Svojou činnosťou udržujú zdravé prostredie v tele človeka. Zúčastňujú sa aj na regulácii krvného tlaku, krvotvorbe a acidobazálnej rovnováhe.

V prípade, že už bola diagnostikovaná poškodená funkčnosť obličiek, sme sa už oneskorili hovoriť o prevencii ochorenia, ale aj napriek tomu môžeme vhodnou stravou zabrániť, aby sa stav ešte ďalej zhoršoval. Aj tu platí pravidlo, že primeraná strava a pravidelný monitoring základných ukazovateľov, ako sú glykémia, krvný tlak a podobne, môže ovplyvniť, ako sa ochorenie bude ďalej rozvíjať.

Ako ďalej postupovať?

Keďže vznik a tiež priebeh ochorenia súvisí s glykémiami, to bude prvoradé pri ďalšom stravovaní. Musíme sa snažiť dosahovať trvale dobré glykémie pred a po jedle. Treba sa zamerať na kvalitu skladby stravy a zastúpenie živinami, ako sú bielkoviny, tuky a sacharidy.

V prípade bielkovín sa pre zdravého diabetika považuje za optimálne množstvo 1 – 1,5 g na kilogram hmotnosti, čo je 15 – 30 % potreby celodennej energie. Pri poškodenej funkcii obličiek sa odporúča len 0,8 až 0,6 g na kg váhy.

Nadmerný príjem bielkovín zvyšuje záťaž na obličky. Okrem toho je potrebné zamerať sa na kuchynskú soľ a z minerálnych látok tiež na draslík a fosfor. Naďalej ostáva prioritou príjem sacharidov a uprednostníme v strave zdravé tuky. Potrebné je denne dodržať primeraný pitný režim, a tým preplachovať obličky. Kontrolovať priebežne telesnú hmotnosť diabetikovi prospeje.

Zdroje bielkovín by mali byť kvalitné, napríklad z rýb, hydiny, vajec a nízkotučných mliečnych výrobkov. Keď si chceme vypočítať alebo odhadnúť denný príjem bielkovín, môžu nám pomôcť tieto bielkovinové ekvivalenty. Každá z uvedených potravín v danom množstve zodpovedá 10 g bielkovín. Napríklad surové mäso hovädzie, teľacie 47 – 50 g, varené 35 – 40 g, bravčové mäso 65 g a po upečení 40 g, mäso z hydiny cca 55 g a z rýb 62 g. Mäsové výrobky v priemere 50 g obsahujú 10 g bielkovín. Tieto potraviny sa nepočítajú do počtu SJ v jedle a priamo neovplyvňujú glykémiu.

Ďalšie potraviny s obsahom 10 g bielkovín a počet SJ v uvedenom množstve: 10 g bielkovín zodpovedá 300 ml mlieka, čo je 1,5 SJ, 160 g bieleho jogurtu, čo je tiež cca 1 SJ, 55 g chudého tvarohu alebo 90 g tučného je tiež 10 g bielkovín. 50 g topeného syra alebo 37 g tvrdého či 130 g tofu sa nepočíta do počtu SJ a zodpovedá 10 g bielkovín. Jeden a pol vajca tiež obsahuje 10 g bielkovín a nachádza sa tak v bielku, ako aj v žĺtku. Z rastlinných potravín sú to najmä strukoviny, ale aj semienka, orechy a oriešky, ako aj huby a niektoré druhy zeleniny. Táto zelenina má síce viac bielkovín oproti ostatným druhom, ale na 10 g bielkovín je potrebné skonzumovať až 200 či 400 g a sú to bielkoviny menej kvalitné ako zo živočíšnych zdrojov.

Na prípravu hlavného jedla a polievok používame múku alebo inú škrobovinu. Tým sa zvýši obsah SJ, ale len zanedbateľne obsah bielkovín. Pri chlebovinách je vhodné zamerať sa na druhy s nižším obsahom bielkovín. Pri balených výrobkoch je preto potrebné čítať etiketu. Nielen pre obsah sacharidov, ale v tomto prípade aj pre obsah bielkovín.

Pri bežných chlebovinách pripadá na 1 SJ 1,6 až 2 g bielkovín. Obsah bielkovín je rozdielny aj pri prílohách, ktoré sa bežne konzumujú ako súčasť hlavného jedla. Pre zjednodušený prehľad uvediem prílohy v bežnom množstve, ktoré zodpovedá 3 SJ, a oboznámime sa o obsahu bielkovín v uvedenom množstve. Napríklad porcia varených zemiakov za 3 SJ zodpovedá cca 2,8 g bielkovín, v porcii varených celozrnných cestovín je 6,4 g bielkovín a v porcii varených nevaječných cestovín len 4,8 g bielkovín. V porcii varenej naturálnej ryže prijmeme 3 g bielkovín a v porcii dusenej bielej ryže za 3 SJ je 2,7 g bielkovín.

Sacharidové jednotky či bielkoviny

Čo je dôležitejšie? Počítať SJ v jedle alebo sledovať príjem bielkovín? V tomto prípade nemôžeme jedno od druhého oddeliť. Je rovnako dôležité mať dobré glykémie, čo sa bez počítania SJ v jedle zvládne ťažko a poškodené obličky potrebujú primeraný príjem bielkovín, a to je potrebné sa tiež naučiť. Diabetik si opakovane pripomína svoje vedomosti o primeranej strave. Snaží sa byť disciplinovaný a každý materiál eviduje ako orientáciu a pre neho usmernenie, aby mohol zvládnuť každú situáciu.

Prečo máme obmedziť soľ? Vysoký príjem soli môže zaťažiť obličky a zvýšiť krvný tlak. Je správne stravu konzumovať neslanú a obmedziť tiež potraviny, kde bola soľ použitá ako konzervačná látka. Patria sem údeniny, sterilizované potraviny a aj niektoré druhy zeleniny. Mimo sezóny je preto vhodnejšia zelenina mrazená, a nie sterilizovaná. Pri varení nepoužívame vegetu, bujóny a ďalšie dochucovadlá s vysokým obsahom soli. Trh ponúka v špecializovaných predajniach tieto dochucovadlá aj bez soli a glutamanu sodného. Sú však známe aj v čerstvom stave, ako bylinky zo záhrad. V takejto podobe sú aromatickými dochucovadlami, bez konzervačných látok a soli. Dodajú jedlu požadovanú chuť a vôňu a zatušujú neslanú chuť pokrmu. Vysoký obsah sodíka môže aj zvýšiť hladinu draslíka v tele a ten sa pri tejto komplikácii má obmedziť tiež, rovnako ako fosfor.

Draslík môžeme v jedle znížiť pri varení a pri konzumovaní zeleniny opakovaným namáčaním. Vodu počas varenia dvakrát zlejeme a v tretej dovaríme. Tento postup môže znížiť obsah draslíka až o 50 % nielen v zelenine, ale aj v zemiakoch. Vhodné je obmedziť konzumáciu potravín s vysokým obsahom draslíka, kam patria nielen zemiaky, ale aj paradajky, špenát, brokolica, hrach, huby či cuketa. Z ovocia banány, pomaranče, nektárinky, kivi, mango, avokádo a sušené ovocie, papája, granátové jablko alebo hrozno. Miesto toho je vhodné jesť jablká, bobuľovité ovocie, kapustu a miesto zemiakov ryžu. Z mliečnych výrobkov má vyšší obsah draslíka nízkotučné mlieko a mliečne výrobky. Z rýb treba obmedziť tresku, tuniaka a pstruha.

Kontrola príjmu fosforu je tiež pri nefropatii potrebná, lebo vysoký príjem fosforu môže ešte viac zhoršiť funkciu obličiek. Pri nefropatii majú obličky zníženú schopnosť odstraňovať fosfor z tela. Nachádza sa hlavne v mliečnych výrobkoch, strukovinách, orechoch a celozrnných výrobkoch.

Pitný režim je dôležitý, ale príjem tekutín by mal byť primeraný k funkčnému stavu obličiek. Keď sa podarí zvládnuť dodržiavanie týchto zásad, môže sa spomaliť progresia diabetickej nefropatie a zlepšiť kvalita života diabetika.

Prečo je stravovanie dôležité?

K stravovaciemu režimu patrí zdravá strava a jedenie pravidelne v čase, podľa účinku inzulínu, ktorý si diabetik pred jedlom aplikuje, a k dávke inzulínu je potrebné prispôsobiť množstvo jedla, t. j. počet SJ. Do stravy je potrebné zaradiť potraviny, aby sa zabezpečil primeraný príjem bielkovín. Treba sa naučiť jesť mäso len raz denne, zvoliť kvalitné bielkovinové druhy a počítať SJ aj v bezmäsitých jedlách. Mäso glykémiu síce priamo neovplyvňuje, ale aminokyseliny z bielkovín dokáže organizmus využiť aj na novotvorbu glukózy v pečeni a v obličkách. Deje sa to v noci, keď neprijímame sacharidy z jedla.

Potrebné je obmedziť príjem živočíšnych tukov. Prispievajú k nadváhe, zvyšujú hladinu cholesterolu a tukov v krvi.

Riadiť sa zásadou: žiť zdravo, pohybovať sa – to bráni nadváhe a predchádza obezite. Pri pohybovej aktivite sa spaľuje energia prijatá jedlom, ale diabetikovi sa aj znižuje glykémia. Preto je vhodné pohyb si naplánovať a podľa jeho intenzity sa vopred pripraviť a upraviť si obvyklú dávku inzulínu, aby nebolo potrebné sa dojesť sacharidovou potravinou. Predídeme hypoglykémii. Hovorí sa tomu: plánovaný pohyb.

Pacient so začínajúcou diabetickou nefropatiou patrí do starostlivosti odborného lekára, nielen diabetológa, ale aj nefrológa.

Ako upraviť stravovací režim?

Pri začínajúcej sa diabetickej nefropatii je potrebné upraviť stravovanie s prihliadnutím na rozsah poškodenia obličiek. Jednoduchá charakteristika tejto diéty je strava diabetická, neslaná s primeraným počtom SJ a obmedzením bielkovín. Diabetik príjem bielkovín kontroluje rovnako, ako počíta SJ v jedle. Mäso konzumuje raz denne a do jedálneho lístka zaraďuje bezmäsité jedlá a počíta SJ aj v nich. Závisí od diabetika, aké stanovisko zaujme a či sa na svojich chybách z minulosti poučí, či bude s obličkami spolupracovať alebo nie. Zdravie, to je sebadisciplína založená na vedomostiach. Je smutné, že si často uvedomíme, aké cenné je pre nás zdravie, žiaľ, až vtedy, keď nám zdravie odchádza.

Mária Štefáková

Národný endokrinologický a diabetologický ústav Ľubochňa

Ak ho tak veľmi potrebujem, prečo by som od neho odchádzala?

Verím svojim lekárom, ich skúsenostiam a znalostiam. Snažím sa ísť cestou, ktorú mi ukazujú. Ale život je dynamický a situácie sa neustále menia. A práve vtedy sa objavila príležitosť na zmenu. Moja rodina si všimla, že som začala stagnovať. Že už nepostupujem ďalej alebo že som sa možno trochu stratila. Keď vás stretávajú ako telo bez duše a vidia slzy vo vašich očiach, pretože neviete, ako ďalej, vtedy začnú konať. A moja rodina začala hovoriť o zmene.

Urobila som rozhodný krok

Po dlhých 17 rokoch vernosti svojmu diabetológovi som urobila krok, na ktorý som sa dlho odhodlávala, ale zároveň som sa ho veľmi bála. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Rozhodla som sa zmeniť svojho lekára, ktorému som nesmierne vďačná za všetky rady, liečbu a podporu, ktorú mi počas týchto rokov poskytoval. Prešli sme si od diagnostikovania, komplikácií a hľadania riešení až po dve šťastné tehotenstvá.

No potrebovala som sa posunúť ďalej a zlepšiť si kontrolu nad svojou cukrovkou. Po tlaku a povzbudení zo strany rodiny a priateľov som sa rozhodla pre túto zmenu.

Vedela som, že pre moju budúcnosť a lepšiu kontrolu mojej DIA sestry, ako volám moju cukrovku, je potrebné urobiť krok vpred a otvoriť nový list a začať spolupracovať s novou lekárkou.

Čakal ma posun vpred

Nová lekárka mi otvorila oči, nielen voči novým technológiám, ale aj voči dôležitosti neustáleho vzdelávania sa o svojej cukrovke. Začala som lepšie rozumieť tomu, kde robím chyby, ako moje telo reaguje na rôzne faktory, ako sú strava, cvičenie, choroba, ako nastaviť sacharidový pomer v rôznych hodinách, a rovnako aj citlivosť na inzulín, a teraz môžem tieto poznatky využiť na zlepšenie, monitorovanie a kontrolu cukrovky, aby som predišla alebo oddialila možné komplikácie, ktoré vznikajú práve z nedostatočnej kompenzácie. Bol to môj manžel, kto oslovil lekárku, pretože je na špičke diabetológie a neustále sa vzdeláva v oblasti najnovších technológií. Jej prístup k liečbe cukrovky je inovatívny a moderný. To je pre nás alfa a omega na dosiahnutie lepšej kontroly cukrovky. Jej prístup k liečbe je dynamický a nebojí sa skúšať nové veci. Veľmi dlho sme sa rozprávali o mojich obavách a problémoch, za čo som jej veľmi vďačná, a navrhla potrebné riešenia. Na našich prvých stretnutiach som cítila, že toto je správna cesta.

Rozhodnutia robíme pre seba

Tak, ako čas plynie a s ním prichádzajú nové technológie a metódy liečby, tak všetci vieme, že cukrovka nie je jednoduchá a nie je len na pár dní. Je to ochorenie, ktoré nás sprevádza celým životom 24 hodín, 7 dní v týždni a 365 dní v roku. Nie je to prechádzka po ružovej záhrade, ale skôr prechádzka v daždi.

Žiadna zmena nie je jednoduchá a rovnako ani zmeniť svojho lekára nebolo jednoduché rozhodnutie. Bolo to rozhodnutie, ktoré som musela urobiť pre seba. Pre moje zdravie a pre moju budúcnosť.

Nemôžem nechať svojho pôvodného lekára bez povšimnutia, pretože viem, že číta tieto riadky. Jeho starostlivosť a rady mi dali pevný základ v liečbe cukrovky, a tak sa vám chcem veľmi pekne poďakovať za všetko, čo ste pre mňa urobili.

Teraz som však pripravená pozrieť sa do budúcnosti a využiť všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie lepšej kontroly cukrovky. Moja cesta s cukrovkou je teraz otvorená novým možnostiam a som pripravená ju prejsť so všetkou odhodlanosťou. Otváram nový list v knihe môjho života s cukrovkou a som pripravená písať nové riadky a nové kapitoly.

S touto diagnózou sa žije každý deň a táto cesta nie je jednoduchá. Nie je to len o užívaní liekov a kontrole glykémie. Je to o neustálom prispôsobovaní sa novým okolnostiam, o riešení problémov, ktoré prídu. Ale ak vieme, že máme podporu a vôľu zlepšiť kontrolu cukrovky, môžeme pokračovať v písaní tejto knihy s vierou v lepšiu budúcnosť. Ďakujem všetkým, čo stojíte pri mne.

Vaša diabambulka

Ako sa cukrovka prejavuje

Diabetes nie je jednotné ochorenie, ale skupina metabolických ochorení, a liečba vyplýva z toho, o aký typ diabetu ide. V záujme správnej a vhodnej liečby je dôležité určiť, či ide o diabetes 1. typu alebo diabetes 2. typu, prípadne iný typ diabetu, ako napríklad gestačný diabetes (tehotenská cukrovka), medikamentózny diabetes, pankreatogénny diabetes a iný.

Diabetes 1. typu sa zvyčajne objavuje u detí a mladých ľudí približne do veku 40 rokov, vrchol má medzi 12. a 15. rokom života, prevalencia je 5 až 10 %. Ide o autoimunitné ochorenie, keď protilátky ničia β-bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín, a tým sa znižuje produkcia a vylučovanie inzulínu. Telo nedokáže prijatú glukózu (cukor) spracovať a dochádza k jej hromadeniu v krvi. Tento typ diabetu je liečený predovšetkým inzulínom. Môže sa objaviť náhle v akútnom priebehu iných ochorení, ako sú viróza, angína, no hlavne stres.

Diabetes 2. typu sa zvyčajne objavuje u starších ľudí vo veku nad 40 rokov, vzniká v dospelosti. V súčasnosti ním trpia aj mladí ľudia. Postihuje najmä ľudí s vyššou hmotnosťou, 90 % pacientov je obéznych a ľudí so sedavým spôsobom života. Veľmi často postihuje pokrvných príbuzných (matka, otec, súrodenci, starí rodičia a podobne). Príznaky spočiatku nie sú výrazné, diabetes môže prebiehať roky bez závažnejších príznakov či komplikácií. Ochorenie je na úrovni citlivosti receptorov na inzulín. Dochádza k zníženej tvorbe inzulínových receptorov, prenášačových receptorov. Telo si síce dokáže produkovať inzulín, avšak nevie ho správne spracovať, prípadne ho neprodukuje dostatok. Inzulín sa najprv tvorí nadmerne, neskôr dochádza k poškodeniu β-buniek pankreasu a zníženej tvorbe inzulínu. Tento typ diabetu si vyžaduje hlavne zmenu životosprávy a následnú liečbu pomocou liekov, prípadne liečbu inzulínom.

Aj dlhodobé užívanie liekov spôsobuje diabetes

Pojmom iné typy diabetu označujeme tie, keď vieme určiť príčinu vzniku. Najčastejšie vznikajú vplyvom dlhodobého užívania liekov (kortikosteroidov). Diabetes môže vzniknúť pri ochoreniach, keď je postihnutý pankreas (nádory, zápaly), pretože práve β-bunky pankreasu vytvárajú inzulín, ktorý spracúva prijatý cukor. Vzniknúť môže aj pri poruchách žliaz s vnútorným vylučovaním, pri genetických poruchách β-buniek a geneticky podmienených ochoreniach, ktoré sa prejavujú najmä v mladom veku. Cukrovka sa môže objaviť aj počas tehotenstva vplyvom hormonálnych zmien. V súčasnosti všetky tehotné ženy podstupujú glukózovo tolerančný test, ktorým sa dokáže cukrovka zistiť. Vo väčšine prípadov sa po ukončení tehotenstva cukor v krvi dostane na normálne hodnoty a ženy sa nemusia následne liečiť.

Ktorý diabetes je liečiteľný?

Pri diabete 1. typu je to zložitejšie, pretože ide o autoimunitné ochorenie, to znamená, že naša imunita napáda bunky pankreasu produkujúce inzulín. Vedci by museli vymyslieť spôsob, ako tento proces zvrátiť, aby imunita neničila vlastné bunky. Diabetes 1. typu v súčasnosti vyliečiteľný nie je. Pri diabete 2. typu veľmi záleží na závažnosti ochorenia a na zmene životosprávy. Pri ľahších formách je možné správnou životosprávou predísť nutnosti užívať lieky.

Pri diabete 2. typu odporúčame dodržiavať tieto pravidlá:

• Jedzte zdravo, pravidelne a nevynechávajte jedlá.

• Dodržiavajte pitný režim.

• Dbajte na pravidelný pohyb a cvičenie.

• Vyhýbajte sa stresu.

• Spite minimálne 8 hodín denne.

• V niektorých prípadoch sa vďaka zmene životosprávy znížila aj hladina cukru v krvi a lekár pacientom mohol zmeniť medikamentóznu liečbu (znížiť silu liečiva alebo znížiť periódu dávkovania).

Pomoc v prírode

V minulosti boli jedinou možnosťou liečby liečivé rastliny (fytofarmaká). Liečivé rastliny majú svoje opodstatnené miesto v liečbe diabetu aj dnes, avšak iba ako doplnková liečba. Pri liečbe diabetu sú nápomocné rastlinné preparáty. Hladinu glukózy v krvi znižujú tzv. fytoinzulíny (účinne zložky z liečivých rastlín), ktoré na rozdiel od inzulínu možno podávať aj perorálne, ale ich účinky sú mnohonásobne nižšie oproti klasickému inzulínu. Medzi liečivé rastliny s obsahom fytoinzulínov patria napríklad: púpava lekárska, čučoriedka, fazuľa, puškvorec, imelo biele, vavrín ušľachtilý, pŕhľava dvojdomá, šalvia lekárska, jastrabina lekárska, stavikrv vtáčí a gurmar. Zmes týchto liečivých bylín býva prítomná v diabetických čajoch alebo vo výživových doplnkoch. Pre správne využitie cukru v krvi sú dôležité aj esenciálne chemické prvky ako zinok a chróm. Je však potrebné zdôrazniť, že výživové doplnky ani bylinné preparáty nemôžu slúžiť ako náhrada liečby. Správne užívanie liekov predpísaných diabetológom je spolu s dodržiavaním životosprávy základom liečby.

Mgr. Martina Beniačová, farmaceutka, Lekáreň Dr.Max Žilina

Seniori často nepociťujú smäd

DM u seniorov taktiež vyžaduje primerané dodržiavanie režimových opatrení a diabetickej diéty ako racionálnej výživy bez cukru. Počítanie sacharidových jednotiek v potravinách a výber potravín s nízkym glykemickým indexom je však zvyčajne plne nahradené systémom zdravého taniera, čiže správnym výberom a rozložením bielkovín, škrobovín a zeleniny na tanieri, ktorý pri každom hlavnom jedle dopĺňa ovocie ako prirodzený zdroj vitamínov potrebných na zdravie a voda. Seniori často nepociťujú smäd, a preto je potrebné cielene sledovať príjem tekutín počas dňa a pravidelne ich dopĺňať. Potrebné je riešiť aj prípadné sucho v ústach rôznymi voľnopredajnými prípravkami, ktoré sú bežne dostupné v lekárňach.

Základným predpokladom správneho trávenia a vylučovania je zdravý chrup a dôkladné prežúvanie potravín alebo ich vhodná úprava tak, aby nevznikali problémy s jedením. Preventívne prehliadky u zubára, pravidelné ošetrovanie opotrebovaného alebo poškodeného chrupu alebo zubnej náhrady, profesionálna dentálna hygiena a celková každodenná hygiena chrupu alebo zubnej náhrady by mala byť aj u seniorov automatická súčasť života. Významný vplyv na kompenzáciu má regulovanie fyzickej aktivity primeranej veku a celkovému zdravotnému stavu a realizácia selfmonitoringu glykémie glukometrom v malých a vo veľkých glykemických profiloch podľa ordinácie diabetológa. Seniori potrebujú 7 až 8 hodín pravidelného nočného spánku, čo niekedy predstavuje problém, o ktorom je potrebné hovoriť počas kontroly v diabetologickej ambulancii.

Klesá sila aj svalová hmota

Pri akejkoľvek fyzickej aktivite a domácich prácach u seniorov treba byť mimoriadne opatrný. Vplyvom starnutia ubúda viac kostného tkaniva, ako je nahradené novým. Klesá nielen rovnováha, ale aj svalová hmota a sila. Kosti sú krehké, lámavé a vzniká osteoporóza. Často dochádza k nečakaným pádom aj v domácom prostredí. A to tak cez deň, ako aj v noci. Môže to byť dôsledok zakopnutia (často o domácu obuv, koberec, nábytok alebo veci pohodené v byte), straty rovnováhy (aj pri vstávaní zo stoličky, z kresla alebo postele), poruchy zraku, ale aj nežiaducich účinkov niektorých liekov alebo hypoglykémie. Najčastejšie je u seniorov zlomený bedrový kĺb, stavce (aj v dôsledku kašľa alebo kýchnutia), zápästie a ramenná kosť (pri dvíhaní bremien alebo nákupu). Preto predchádzanie pádom ako prevencia zlomenín tvorí neoddeliteľnú súčasť edukácie seniorov a ich rodinných príslušníkov. Cielené cvičenia zlepšujú rovnováhu a pomáhajú udržiavať svalovú hmotu.

Dôležitý je pravidelný pohyb

Veľký význam pre zachovanie dlhého a zdravého duševného a fyzického života seniorov zohráva pravidelný pohyb. Ide hlavne o prechádzky, klasickú chôdzu, ale aj v súčasnosti mimoriadne populárnu severskú chôdzu (nordic walking). Ide o chôdzu so špeciálnymi chodeckými palicami, ktorá sa vyvinula v 80. rokoch 20. storočia vo Fínsku ako letná tréningová metóda pre bežcov na lyžiach. Patrí k najlacnejším športom a je vhodnou fyzickou aktivitou v každom veku a v každom ročnom období. Severská chôdza je dynamický a energetický typ chôdze mimoriadne vhodný nielen pre seniorov a diabetikov s nadhmotnosťou a obezitou, ale aj pri problémoch s pohybovým aparátom a pri iných zdravotných postihnutiach. Pri severskej chôdzi je zapojených viac ako 600 svalov v tele. Horná časť tela preberá až 30 % práce nôh, čím ich významne odľahčuje od záťaže. Počas severskej chôdze sa znižuje záťaž kĺbov a vyrovnávajú sa mnohé svalovo-pohybové dysbalancie (nerovnováhy), ktoré sa prejavujú ako bolesť kĺbov, mäkkých tkanív a/alebo svalov, stuhnutosť a nesprávne držanie tela (predsunutá hlava, predsunuté ramená s odstávaním lopatiek, zakrivenie hrudníkovej chrbtice, zakrivenie bedrovej chrbtice, sklon panvy a vyklenutie brucha vpred, ochabnutie zadku, lýtkových svalov a plosky nohy, čo následne spôsobuje zakrivenie nôh do X, čaptanie, získaná plochá noha, vybočený palec a iné deformity).

Svalová dysbalancia má negatívny vplyv na chrbticu ako celok, keďže v jednej časti chrbtice dochádza k obmedzeniu hybnosti, ktorá je v druhej časti chrbtice kompenzovaná nadmernou hybnosťou, čo je neskôr dosť zložité ovplyvniť. Správny postoj, ktorý zabezpečujú chodecké palice, dbá na správnu polohu chodidiel, kolien, panvy, brucha, ramien a hlavy. Pri dlhodobej svalovej dysbalancii sa poruchy často prenášajú aj do fungovania vnútorných orgánov. Severskú chôdzu je potrebné realizovať správnou technikou, keďže je do nej zapojené celé telo. Vplyvom severskej chôdze na čerstvom vzduchu sa zlepšuje okysličovanie organizmu, čo má okrem ostatných benefitov významný vplyv aj na duševnú pohodu a psychické zdravie.

Rehabilitácia, pobyty aj edukácia

Kritériá na kompenzáciu seniorov sú miernejšie z dôvodu rizika vzniku hypoglykémie a možného následného infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody, poškodenia kognitívnych funkcií a rizika nočných pádov a úrazov. Veľký význam pri zabezpečovaní kvalitnejšieho života s DM zohráva absolvovanie edukácie primeranej veku a sociálneho poradenstva. Účasť na rekondično-rehabilitačných pobytoch s vhodnou rehabilitáciou organizovaných diabetickými organizáciami, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP a výber vhodných sociálnych služieb tvoria významnú súčasť individualizovanej liečby a sociálnej opory seniorov s DM.

PhDr. Andrea Bukovská, MHA, MPH

Diabetologické edukačné centrum 1. IK JLF UK a UNM

Nemocničná lekáreň UNM

DIAMART Martin

Tehotenská cukrovka, známa aj ako gestačný diabetes mellitus, zvykne po pôrode alebo šestonedelí prirodzene odznieť. Vzniká, keď tvorba špecifických hormónov počas tehotenstva negatívne ovplyvňuje funkciu inzulínu, čím sa zvyšuje hladina cukru v krvi.

Pri nedostatočnej liečbe môže toto ochorenie už počas tehotenstva viesť k závažným rizikám a komplikáciám u matky – zvýšeniu krvného tlaku, opuchom, infekciám a tiež komplikovanejšiemu pôrodu v dôsledku toho, že dieťa sa v tomto prípade rodí relatívne veľké. Keďže rast plodu nie je primeraný rozvoju vnútorných orgánov, tehotenská cukrovka môže spôsobiť problémy aj dieťaťu – ochorenie dýchacej sústavy, poruchy srdcového rytmu alebo iné ochorenia v neskoršom veku. Popri všetkých rizikách odborníci upozorňujú primárne na spojitosť „krátkodobej“ tehotenskej cukrovky s celoživotným ochorením cukrovky 2. typu. Podľa štatistík sa môže do tohto nevyliečiteľného ochorenia rozvinúť po pôrode až 60 % prípadov tehotenskej cukrovky.

Tehotenská cukrovka postihuje každé ôsme tehotenstvo

Podľa aktuálnych dát zdravotnej poisťovne Dôvera má skúsenosť s tehotenskou cukrovkou v priemere už každá ôsma žena. Od roku 2015 pritom možno sledovať jej nárast. „Celkový nárast tehotenskej cukrovky sa pripisuje najmä zmene životného štýlu, rastúcemu výskytu obezity, prediabetu a odsúvaniu tehotenstva do vyššieho veku,“ vysvetľuje Roman Mužik, manažér odboru stratégie a inovácií v zdravotníctve v zdravotnej poisťovni Dôvera.

Podiel žien s tehotenskou cukrovkou stúpa s vekom. Kým u mladých žien má gestačný diabetes približne každá desiata tehotná, u rodičiek okolo 40-tky je to už takmer každá piata. Zároveň platí, že ak sa tehotenská cukrovka vyskytla v jednom tehotenstve, pravdepodobne neminie tehotnú ani v tých nasledujúcich.

Zisťuje sa dvojfázovo

Tehotenskú cukrovku zisťuje v rámci skríningu gynekológ dvojfázovo - v prvom a v druhom trimestri. Podľa dát Dôvery má niektorým zo spôsobov vyšetrenú hladinu cukru v krvi počas tehotenstva viac ako 90 % mamičiek. „Ak je ženám diagnostikovaná tehotenská cukrovka, mali by počas tehotenstva dodržiavať diabetickú diétu, mať dostatok pohybu a dôkladne si sledovať hladinu cukru v krvi. Ak im lekár predpíše aj liečbu inzulínom, je potrebné ju užívať. Iba takto možno znížiť riziko tehotenských a pôrodných komplikácií u seba, ale aj u plodu,“ odporúča MVDr. Mária Popaďáková, edukátorka programu DôveraPomáha diabetikom.

Lekári zdôrazňujú, aby ženy, ktoré prekonali tehotenskú cukrovku, vo vlastnom záujme pamätali na pravidelné kontroly cukru v krvi. „Po pôrode je dôležité do pol roka absolvovať kontrolu cukru v krvi, ktorá vylúči diabetes 2. typu. Napriek tomu, že je to už diagnóza na celý život, na túto kontrolu príde po pôrode len tretina žien s tehotenskou cukrovkou,“ upozorňuje Roman Mužik. Ak má žena s gestačným diabetom po pôrode nadváhu či obezitu, mala by venovať tomuto problému pozornosť o to viac, a zároveň pracovať na redukcii svojej hmotnosti.

Kľúčový je aktívny prístup žien po diagnostike ochorenia

Budúce mamičky po zistenej tehotenskej cukrovke potrebujú veľmi rýchlo pochopiť zásady jej liečby a riziká, ktoré so sebou toto ochorenie prináša v tehotenstve, ale aj po ňom. „Mnoho matiek na seba zabúda alebo o tomto zdravotnom riziku nevie. Preto ich vzdelávame, ako tehotenstvo zvládnuť s minimom rizík pre seba a dieťa a pripomíname im aj popôrodné kontroly,” približuje za poisťovňu Dôvera Mária Popaďáková. Ženám s tehotenskou cukrovkou, ale aj s následne zistenou cukrovkou 2. typu, poskytuje poisťovňa v rámci programu DôveraPomáha diabetikom bezplatné vzdelávanie a poradenstvo na Linke pre zdravie 0850 850 888, ako aj celý ekosystém benefitov pre lepšie zvládnutie týchto ochorení. Ich prehľad nájdete na webe www.dovera.sk/cukrovka.

Navyše, zoznam pacientiek, ktoré neabsolvovali popôrodnú kontrolu pri tehotenskej cukrovke, poisťovňa Dôvera sprístupňuje lekárom v odbornostiach gynekológia, diabetológia a všeobecné lekárstvo pre dospelých. Vďaka tomu môžu lekári cielene pozývať ohrozené ženy na kontroly s cieľom záchytu diabetu 2. typu, ktorý sa u žien s tehotenskou cukrovkou vyskytuje vo zvýšenej miere.

Zdravie máme vo svojich rukách

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie ovplyvňujú zdravotný stav človeka v priemere až zo 60 % faktory životosprávy ako stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie či konzumácia alkoholu. Dôsledné zmeny životného štýlu a dodržiavanie predpísanej liečby dokážu znížiť riziko smrti zo všetkých príčin až o viac ako 40 %.

S cieľom sprehľadniť informácie o príčinách odvrátiteľných úmrtí a hovoriť o riešeniach, ako im predchádzať, prebieha na Slovensku vzdelávacia iniciatíva Zdravie máš len jedno. Tá spojila praktických lekárov, špecialistov na hypertenziu, diabetes a obezitu, odborníkov zo zdravotnej poisťovne Dôvera ako aj pacientov, ktorí vzali svoj zdravotný stav do vlastných rúk a idú príkladom ostatným.

Ide o celoživotné ochorenie

Prečo som sa rozhodla zverejniť tento príbeh? Pretože je výnimočný. Pre mňa, ako lekárku, aj ako človeka. Ale najmä pre Petra, ktorý si po 30 rokoch ťažkej choroby môže opäť užívať život so všetkým, čo k nemu patrí.

Diabetik 2. typu je pre každého lekára pacient s celoživotným ochorením, ktoré v priebehu rokov vedie k rozvoju chronických komplikácií. Je to pacient, ktorý od stanovenia diagnózy v priebehu rokov postupne potrebuje ku kontrole glykémií viac a viac medikácie. Príbeh Petra však zmenil môj pohľad na cukrovku. A priniesol nádej ďalším pacientom.

Áno, na diabetes sú lieky...

Peter bol typický dlhoročný diabetik. S touto chorobou žil 30 rokov. Diabetes mellitus 2. typu. Jeho príbeh sa v zásade nelíšil od príbehov iných dlhoročných diabetikov. Začína sa to ako akási laboratórna odchýlka, čísla vychádzajú inak, ako by mali. Lekárom sa to nepáči, ale pacienta to nebolí. Je to choroba? Vtedy je oveľa jednoduchšie nahovárať si, že sa nič nedeje. Áno, sú na to lieky. Lieky predsa pomôžu, cukor sa zníži. Prvých 10 rokov bol takýto priebeh aj u tohto pacienta.

Potom sa to zlomilo

Cukor už prestal poslúchať. Objavili sa komplikácie. Vážne komplikácie. Petra začali bolieť nohy, pretože sa mu upchávali cievy a prekrvenie svalov nebolo dostatočné. Bolesti sa stupňovali a on už nevládal prejsť ani kúsok do obchodu v dedine. Nohy ho začali bolieť aj v pokoji, hlavne v noci. Nedalo mu to spávať. Začal mať problémy so srdcom, vyšetrenia dokonca ukázali, že prekonal rozsiahly srdcový infarkt. Aké typické pre diabetika, infarkt, ktorý sa neprejaví bolesťou a napriek tomu srdce začne zlyhávať.

Cukrovka napáchala veľa škôd

Ďalšie a ďalšie vyšetrenia ukázali, koľko škôd cukrovka za tie roky napáchala. Peter sa cítil skutočne zle, nevládal chodiť, nevládal dýchať. Cukor bol vysoký, laboratórne testy boli zlé. Nevládal sa hýbať, pretože mal nadváhu. Naďalej priberal, pretože sa nevládal hýbať. Kolotoč pokračoval. Prestal šoférovať, lebo si necítil nohy a vlastne sa na to už celkovo necítil. Keďže bol šoférom z povolania, nemohol pracovať. Choroba ovplyvnila život celej rodiny, Peter odmietal aj výlety, dovolenky. Pretože sa cítil chorý. Pretože bol chorý.

Jedenásť rokov bol liečený inzulínom a súčasne liekmi na zníženie cukru. Výsledky krvných testov napriek tomu neboli optimálne, práve naopak, od kontroly ku kontrole sa hodnoty priemerného cukru (hodnota glykovaného hemoglobínu) zhoršovali. Prognóza bola veľmi nepriaznivá.

Peter sa cítil skutočne zle, nevládal chodiť ani dýchať. Schudol 29 kilogramov, dnes si užíva život...

Foto: Pacient Peter, súkromný archív

Niečo sa však zmenilo

Na začiatku som spomenula, že Petrov príbeh sa nelíšil od príbehov mnohých ďalších pacientov. Toto platilo až do júna 2018. Vtedy Peter urobil zásadné rozhodnutie. Rozhodol sa, že zmení svoj životný štýl. Mal šťastie, že sa z prvej ruky dozvedel o novej metóde určenej na liečbu diabetu 2. typu. A tak sa v júni minulého roku začal stravovať podľa NFI protokolu. Prvé výsledky bolo možné vidieť okamžite. Už po 2 týždňoch sme mohli znížiť dávku lieku na cukrovku, po mesiaci sme ho úplne vysadili. Postupne sme mohli začať znižovať aj dávky inzulínu. Celkom sme ho mohli vysadiť po 19 týždňoch NFI protokolu. Posledné 4 týždne boli určené na stabilizáciu dosiahnutého stavu. Peter bol na NFI protokole celkovo 23 týždňov. Za ten čas schudol 29 kg. Ďalším efektom bolo aj výrazné zníženie krvného tlaku a internista mu vysadil obidva lieky na hypertenziu.

Úplne sa mu zmenil život

Desať mesiacov po skončení NFI protokolu je stále bez inzulínu a liekov na cukrovku. Po dlhých rokoch má opakovane výborné laboratórne výsledky. Pred chvíľou som dostala od neho správu, ktorá odštartovala nápad napísať tento článok. Bol to pozdrav z výletu do Bojníc, kde sám šoféroval a potom sa 3 hodiny s vnučkou prechádzal po ZOO. Naďalej si udržiava stabilizovanú hmotnosť. Stravuje sa zdravo, pretože sa tak sám rozhodol. Nová kvalita života mu za to stojí.

Mohla by som opísať aj príbehy ďalších pacientov, ktorí začali s liečbou podľa NFI protokolu. Mohla by som opísať ich úspechy a pozitívne výsledky. Ale dnes nie. Dnes hovorím len o Petrovi, ktorý bol prvý. A na to sa nezabúda.

Čo je NFI protokol?

NFI protokol je stravovací protokol určený k liečbe diabetu 2. typu. Vyžaduje úzku spoluprácu pacienta a lekára diabetológa, jeho podmienkou je pravidelné denné sledovanie glykémií.

MUDr. Janka Lejavová Diabetologická ambulancia Liptovský Mikuláš, Slovenská diabetická asociácia

Cukrovka spočiatku nebolí

Jednorazové porušenie diéty nijako podstatne neovplyvní stav diabetika. „Potom sa ale treba čo najskôr vrátiť k vhodnému výberu potravín a nezlyhať. Výnimkou je diabetik liečený inzulínom, pretože zmene stravy musí prispôsobiť dávku inzulínu. Pritom je potrebné sledovať glykémie pri sebakontrole glukomerom,“ pripomína A. Ilavská. Cukrovkári by tiež nemali zabúdať počas sviatkov ani na pravidelný pohyb.

Cukrovka spočiatku nebolí, neskôr sa k nej ale môžu pridružiť iné závažné komplikácie, ako sú amputácie končatín, oslepnutie, zlyhanie obličiek, infarkt, mozgová príhoda. Svoje zdravie si však vedia diabetici výrazne ovplyvniť sami. „Správna diéta spojená s pohybovou aktivitou ovplyvňuje ochorenie na 75-80 %,“ objasňuje aj diabetologička Katarína Černá.

Odborníci odhadujú, že hyperglykémie máva pacient už 8 až 10 rokov pred stanovením diagnózy. V prípade, že sa začne objavovať časté močenie, zvýšený pocit smädu, kvasinkové infekcie, pomalé hojenie rán, neukojiteľný hlad, červené, opuchnuté a citlivé ďasná či rozmazané videnie mal by človek spozornieť a nechať si vyšetriť cukor. Môže ísť o varovné signály prediabetu, alebo už rozvinutej cukrovky.

Cukrovka sa zistí jednoducho, vyšetrením krvi

Diagnóza diabetes mellitus skracuje život diabetika o 10-15 rokov. Aj pri tomto ochorení však platí, že čím skôr sa odhalí a nasadí sa správna liečba, tým viac sa znižuje riziko rozvoja pridružených zdravotných problémov. „Platí súčasne, že prediabetes aj diabetes nemusia mať žiadne príznaky. Práve väčšina je bezpríznaková a každý postihnutý si až spätne uvedomí zvýšenú únavu, spavosť cez deň, ťažšiu koncentráciu alebo nespavosť v noci,“ konštatuje K. Černá.

Ak už pacient cukrovkou trpí, prechodu z rizikového prediabetického štádia do klinického diabetu je možné predísť alebo ho oddialiť až v cca 50 % prípadov zmenou životného štýlu. Lekári zároveň odporúčajú každému človeku po 45. roku života dať si vyšetriť hladinu krvného cukru aspoň raz za dva až tri roky. Ak je pacient obézny, má vysoký krvný tlak, vysoké hladiny krvných tukov alebo prekonal infarkt či cievnu mozgovú príhodu, mal by preventívne vyšetrenie absolvovať každý rok.

Benefity pre diabetikov

Cukrovkou 1. alebo 2. typu trpelo počas minulého roka 267 984 poistencov VšZP. Náklady na ich liečbu sa vlani vyšplhali na 107 329 641 eur. VšZP, ktorá sa stará o vyše polovicu všetkých liečených cukrovkárov na Slovensku, ponúka poistencom s cukrovkou nadštandardnú starostlivosť. „Od januára 2022 rozšírila VšZP ponuku benefitov o príspevok až 100 eur na doplatky na glukózový senzor pre dospelých, aj pre deti. VšZP sa tiež podarilo zabezpečiť rovnomerne rozmiestnenú celoslovenskú sieť plne funkčných a aktívne pracujúcich diabetologických ambulancií certifikovaných pre nastavovanie dospelého diabetika na inzulínovú pumpu,“ dopĺňa hovorkyňa VšZP Alena Krčová.

VšZP zároveň v spolupráci s renomovanými diabetológmi pripravila Desatoro diabetika pre plnohodnotný život cukrovkára. Prináša tiež tvz. Tanier diabetika, názornú pomôcku, ktorá pomáha najmä začínajúcim diabetikom pri optimálnom zostavení jedálnička, a tým prispieva k ich lepšej kompenzácii.

Ľútosť nie je na mieste

Predstavte si, že si zlomíte nohu a dostanete sadru. Kamkoľvek prídete, ľudia vyvalia oči a budú sa pýtať, čo sa vám stalo a ľutovať vás. Trochu vyčerpávajúca predstava, že? A teraz si predstavte, že to takto máte celý život. Diagnóza diabetes síce nie je na prvý pohľad vidieť, diabetik ju však rieši s každým jedlom a niekedy aj častejšie.

Diabetik by tiež mal na svoju chorobu vo vlastnom záujme upozorniť blízke okolie. Cieľom nie je pritiahnuť na seba pozornosť (diabetici väčšinou chcú úplný opak), je to nutná poistka pre prípad ťažkej hypoglykémie. Hypoglykemickú kómu je bez znalosti diagnózy ťažké rozoznať, diabetik je však v tejto chvíli úplne odkázaný na rýchlu pomoc okolia.

O chorobe hovorte, ale nie veľa

Najdôležitejšie pre komunikáciu s diabetikom je uvedomiť si, že s novou diagnózou alebo dokonca len tým, že ste sa o chorobe dozvedeli, nezmizol zvyšok jeho osobnosti. „Diabetes ani iná diagnóza z môjho pohľadu človeka nedefinujú. Každý človek je individuálny, rovnako tak aj každý diabetik,“ vysvetľuje psychologička Judita Konečná, ktorá s diabetikmi 1. aj 2. typu pracuje vo Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe. Koho pred diabetom bavila vážna hudba, toho bude pravdepodobne baviť aj naďalej. S kým ste rozoberali tenis, môžete stále.

Choroba by nemala byť v komunikácii tabu, najmä o hypoglykémii je dôležité hovoriť. Konečná odporúča nechať to na diabetikovi. „Ak však chceme dať najavo, že sa na nás v prípade potreby môže obrátiť, nie je nič jednoduchšie, ako to priamo povedať,“ dopĺňa psychologička.

Nezaťažujte ho radami, ak...

Ďalším tipom pre komunikáciu s diabetikom je nezaťažovať ho. Ani svojimi obavami, ani radami a skúsenosťami. Skrátka ničím, o čo v súvislosti so svojou chorobou sám neprejaví záujem. „Ak máme sami s cukrovkou skúsenosť, podeliť sa môžeme. Všeobecne však nevyžiadané rady alebo bagatelizovanie skôr odradia od ďalšieho zverovania,“ vysvetľuje psychologička a dopĺňa tip z vlastnej praxe. „Nikdy nehovorím vety typu: To si dokážem predstaviť. Osobnú skúsenosť s diabetom totiž nemám, takže neviem, a bolo by nefér tvrdiť opak,“ dodáva.

Hrozí vyhorenie aj depresia

Každý, kto sa chce s diabetikom podeliť o tip na nový výživový doplnok, ktorý videl v reklame, alebo skúsenosť babičky s inzulínom, to myslí dobre. Chce pomôcť, prejaviť účasť alebo uľahčiť život s chorobou. Diabetes je však natoľko komplikovaná diagnóza, že laik väčšinou ani pri najlepšej snahe nemôže byť príliš užitočný. „Vo všeobecnosti sú pacienti s diabetom značne unavení z neustáleho vysvetľovania a uvádzania veci na pravú mieru, keď sa stretnú s niekým neznalým. Najviac chýba asi podpora, ocenenie alebo snaha pochopiť, s čím sa pacient každý deň musí stretávať,“ opisuje svoje skúsenosti z praxe Konečná.

Podobná frustrácia môže prerásť aj v takzvaný diabetický „burnout“, teda syndróm vyhorenia z neustáleho počítania, merania, pichania a skrátka riešenia cukrovky. Okrem toho rieši každý diabetik aj problémy ako každý iný – vzťahy, rodinu, prácu, stres. Nie je preto prekvapujúce, že sa u chorých na diabetes častejšie vyskytujú niektoré psychické poruchy. Na prvom mieste sú depresie, ale pozadu nezostávajú ani úzkosti, poruchy príjmu potravy a kognitívne poruchy. Zlý psychický stav spätne ovplyvňuje priebeh cukrovky a chorý sa tak dostáva do nebezpečnej špirály.

Oceňujte a podporujte

Ako teda hovoriť s diabetikom? Život s cukrovkou nie je ľahký, napriek tomu človek s diabetom musí a chce riešiť aj iné veci. Preto s ním hovorte ako s kýmkoľvek iným a vyhýbajte sa nevyžiadaným radám o cukrovke. Choroba nie je tabu, je však lepšie, aby o nej začal hovoriť sám diabetik. „Otázka na to, ako človeku s diabetom je a či niečo nepotrebuje, nemusí nič pokaziť. Je však dôležité o ničom nepoučovať a mali by sme byť pripravení aj na negatívnu reakciu, teda že sa diabetik o téme nebude chcieť baviť,“ zdôrazňuje psychologička Konečná, podľa ktorej je najdôležitejší maximálny rešpekt.

Namiesto rady či poľutovania môžete prejaviť jednoducho uznanie nad tým, čo diabetik každý deň zvláda. Psychologička Konečná na záver odporúča nezabúdať na jednu špecifickú skupinu, a to rodičia detí s diabetom: „Málokto ich ocení za to, čo každý deň zvládajú, a uzná, že je to aj pre nich veľmi náročné.“ Tak im to ešte dnes povedzte.

(red)

(Zdroj: freestylelibre.cz)

Problémy s krvným obehom spojené s cukrovkou možno riešiť na viacerých úrovniach. Pri ich úspešnom zvládaní je potrebná určitá sebadisciplína, ako aj pravidelnosť. Hlavne v dodržiavaní odporúčaného liečebného režimu spojeného so zdravým pohybom.

Nerovnováha v organizme

Starostlivosť o hladinu glykémie je jedným z kľúčov k prevencii obehového systému.

Komplikácie cukrovky súvisiace s krvným obehom sú z dlhodobého hľadiska naviazané na prejavy nerovnováhy glykémie v organizme. Vznikajú prevažne v dôsledku hyperglykemických stavov a následného poškodenia cievnych stien. Riziko ich vzniku možno ovplyvniť dobrou spoluprácou s ošetrujúcim lekárom v rámci preventívnych opatrení a budovaním sebadisciplíny pacienta spojenej s každodennými návykmi.

Dobrou správou je, že výsledky sledovania 1,7 milióna ľudí s diabetom, ktoré boli aktualizované v apríli tohto roka, ukazujú, že výskyt hospitalizácií diabetických pacientov s kardiovaskulárnymi problémami sa za posledné štvrťstoročie znížil. Znížil sa aj počet prípadov infarktu myokardu. Možno teda povedať, že presná prevencia prináša úspešné výsledky.

Čo všetko môže hroziť?

Komplikácie cievneho obehu pri cukrovke sú spôsobené nedostatočným prietokom krvi, ktorá sa ťažko dostáva do rôznych častí tela tak, ako je pre ňu prirodzené. Časom sa cievy zužujú pod vplyvom nekontrolovanej hyperglykémie alebo nedodržiavania liečebného režimu, ktorý vedie k zvýšenej hladine cukru. V prípade ochorenia periférnych tepien sa hromadí tuk a blokuje prietok krvi (hovoríme o ateroskleróze, známej aj ako kôrnatenie tepien).

Krvné cievy prenášajú kyslík a živiny do našich orgánov. Po ich poškodení vznikajú u diabetikov pridružené komplikácie ochorenia.

Patria k nim mozgová príhoda, slepota, infarkt myokardu, zlyhanie obličiek, poškodenie kože, necitlivosť končatín (diabetická neuropatia, ktorá zvyšuje riziko amputácie), kŕče pri chôdzi, mravčenie alebo pálenie v nohách a zle sa hojace infekcie. Tieto komplikácie sa môžu prejaviť až po niekoľkých rokoch. Dodržiavanie odporúčaní odborníkov na úspešnú liečbu hladiny glykémie môže účinne znížiť riziko ich vzniku.

Ako vyzerá prevencia komplikácií:

– Na odhalenie včasných príznakov komplikácií je potrebná lekárska pomoc a pravidelné vyšetrenia. Odporúčané konzultácie a nastavenie režimu vrátane stravovacieho plánu vypracovaného odborníkom. Prípadná úprava dávkovania inzulínu alebo iných liekov na úspešnú kontrolu glykémie.

– Povinnosťou diabetika je potom prísna kontrola hladiny cukru v krvi a snaha o odstránenie jej výkyvov, dodržiavanie odporúčaného liečebného režimu a diéty.

– Pri fyzickej aktivite na rozprúdenie krvného obehu je dôležitá skôr frekvencia ako trvanie. Snažte sa o viacnásobné niekoľkominútové prestávky v cvičení počas dňa.

– Chôdza je skvelá na podporu krvného obehu; ak z nejakého dôvodu nemôžete ísť von, stavte na cviky, ako sú drepy, zdvihy nôh, a zamerajte sa na prekrvenie lýtok.

– Pravidelné cvičenie alebo vhodné cvičenie je veľmi dobrým spôsobom, ako predchádzať diabetickým komplikáciám, a tiež ako predchádzať dlhodobo zvýšenej hladine cukru v krvi.

– Pri podozrení na problémy s krvným obehom môžu lekári odporučiť vyšetrenie zraku, testy krvi a moču na kontrolu hladiny cukru a cholesterolu a testy na kontrolu funkcie obličiek.

– Odporúča sa tiež prestať fajčiť.

- K zlepšeniu celkového krvného obehu môžete prispieť aj vďaka prítomnosti určitých látok podporujúcich krvný obeh v bežne dostupných potravinách. Ak však užívate lieky na zriedenie krvi, musíte dôsledne dodržiavať odporúčania lekára a zohľadniť možné kontraindikácie niektorých potravín a doplnkov.

Ako súvisí zlý krvný obeh s cukrovkou?

Diabetici častejšie bojujú s artériovým ochorením dolných končatín, ktoré narúša cirkuláciu a znižuje prísun kyslíka do svalov. Neplnenie tejto prirodzenej funkcie môže viesť k tvorbe plakov vnútri ciev, čo zhoršuje schopnosť krvného obehu.

Ako sa prejaví na nohách?

– Suchá koža a pomalšie hojenie poškodenia kože.

– Nedokrvenosť končatín, pocit chladu, modrasté nohy.

– Výskyt bercových vredov, praskanie kože na chodidlách.

– Lámanie nechtov, vypadávanie vlasov.

– Brnenie alebo necitlivosť končatín.

(red)

(www.diastyl.cz)

Nevhodné typy povolaní

Opatrnosť je potrebná pri fyzicky náročných povolaniach alebo pri pozíciách, ktoré sú náročné na koncentráciu. Každý diabetik musí zvážiť, ako môže jeho prípadná hypoglykémia ohroziť ďalšie ľudské životy – napríklad letecký dispečer má zodpovednosť za iných, potápač pracuje v podtlaku, taxikár prepravuje tovar a pasažierov a pod.

Existuje skupina povolaní, ktoré nepredstavujú hrozbu v zmysle akútnych komplikácií, napriek tomu je lepšie sa im vyhnúť.

– Práca v špinavom prostredí znamená riziko infekcie a pri diabete sa horšie hoja rany.

– Práca zaťažujúca zrak, ako je hodinárstvo alebo výroba miniatúrnych komponentov, tiež nie je vhodná.

– Nevhodná je aj pásová výroba, keď sú prestávky v presne daných intervaloch a je problém vzdialiť sa z pracovného miesta v prípade potreby.

– Takisto nie je vhodná práca, ktorá by mohla viesť k neúmernej konzumácii jedla, ide o pozície kuchár, pekár, cukrár.

Riziká práce na zmeny

Práca na zmeny, najmä rôzna frekvencia nočných zmien, je jedným z rizikových faktorov, ktoré prispievajú k rozvoju cukrovky 2. typu, a to aj u ľudí, ktorí nemajú vo svojej genetickej výbave zakódovanú vyššiu náchylnosť. K nedostatku spánku medzi zmenami sa pridružujú nezdravé návyky: nepravidelné stravovanie, nedostatok pohybu, priberanie na hmotnosti.

Lekári preto osobám s chronickými ochoreniami takéto zamestnanie ani neodporúčajú. Zladiť liečebný režim s pracovnými nárokmi a podmienkami je všeobecne možné, vyžaduje to však hľadanie kompromisu, otvorenú komunikáciu o probléme, nezatajovanie diagnózy, niekedy určitú adaptabilitu, asertivitu a primerané sebavedomie zo strany diabetika.

Vďaka samokontrole a dobrej informovanosti je možné zvládať aj nároky zmenovej prevádzky, nepravidelného pracovného času a záťaže. Telo totiž funguje na vyšších princípoch – na tzv. cirkadiánnom rytme – a ten závisí od toho, ako sa počas dňa mení vylučovanie hormónov. Ak je teda narušené striedanie bdenia a spánku, bude to mať vplyv aj na zmeny hladín rôznych hormónov.

Kľúčové je vybudovať, udržovať a posilňovať motiváciu k liečbe a hľadanie zlatej strednej cesty medzi požiadavkami liečby a prianím žiť svoj vlastný život vrátane pracovného uplatnenia.

Na čo si treba dať pozor pri výbere povolania?

• Dbajte na pravidelný prísun stravy. Ak nie je k dispozícii jedáleň s výberom jedla vhodného aj pre diabetika, najlepším variantom je pripravovať si jedlo doma. Vhodné sú najmä potraviny s nízkym glykemickým indexom, ktoré zasýtia na dlhší čas a glykémia „nelieta“ hore-dole.

• Starajte sa o nohy. Zabezpečte si pohodlnú obuv a ponožky s antibakteriálnou vrstvou, venujte zvýšenú pozornosť akýmkoľvek otlakom, opuchom, odreninám, drobným trhlinkám a ranám, oddychujte s nohami vo zvýšenej polohe.

• Doprajte si pravidelný oddych. Relaxácia pomáha vždy a pre diabetika je kľúčová.

• Pozor na hmotnosť. Je všeobecne známe, že obezita výrazne zvyšuje riziko rozvoja cukrovky a diabetici, ktorí v noci jedia, majú dvakrát až trikrát vyššie riziko zhoršenia cukrovky. Vyvážená strava a pravidelný pohyb primeraný stavu.

Vodiči s cukrovkou

Samostatnou kapitolou je vedenie motorových vozidiel, či už pre vlastné potreby, alebo ako profesionálny vodič. Podľa štatistík Slovenskej diabetologickej spoločnosti je až štvornásobne vyššie riziko spôsobenia dopravnej nehody pri pacientovi s ťažkou hypoglykémiou. Pre profesionálnych vodičov prirodzene platia prísnejšie kritériá – zdravotnej prehliadke sa podrobujú každý rok a sú povinní doložiť pravidelné meranie glukózy. V prípade diagnostikovania syndrómu zhoršeného rozpoznávania hypoglykémií musí byť vodičský preukaz odobraný.

Pre ostatných vodičov platia o niečo miernejšie pravidlá a môžu viesť motorové vozidlo iba vtedy, keď im nehrozí hypoglykémia. Ak si vodič neuvedomuje jej nástup alebo nerozoznáva príznaky, nemôže byť držiteľom vodičského oprávnenia. Ak už k takej príhode došlo, nie je možné vodičský preukaz vydať ani obnoviť, kým neuplynú 3 mesiace od poslednej príhody.

Kým pri neprofesionálnych vodičoch sa do celkového počtu započítavajú iba hypoglykémie v bdelom stave, pri profesionálnych vodičoch aj tá, ktorá prebehla v spánku. Zámerné zatajovanie zo strachu, že dôjde k odobratiu vodičského preukazu, sa nevypláca a diabetik škodí predovšetkým sám sebe.

PharmDr. Jana Dubajová, farmaceutka, Lekáreň Dr.Max Žilina

Bol to pre mňa šok. Som zdravotná sestra a uvedomovala som si všetky riziká u takého malého dieťaťa. Ďalší šok sme zažili, keď nás odmietla prijať naša škôlka, a to aj napriek tomu, že dcérke budem chodiť aplikovať inzulín a nosiť vlastnú stravu. Obvolala som všetky zariadenia v okolí. Nastal problém, lebo už prebiehal školský rok. Rozhodli sme sa napísať do Bratislavy na ministerstvo školstva. Prišla odpoveď, že ju nemôžu vylúčiť, ale musí mať vlastnú stravu a pitie.

Neprejavili žiaden záujem o informácie

A tak nás po dvoch mesiacoch vybavovania čakal deň nástupu do škôlky, ktorá nás nechcela prijať. V ten deň sme tam aj boli poslednýkrát. Privítali nás, že azda si ju zoberiem domov na obed, čo Olíviu rozplakalo. Narýchlo som pani učiteľke povedala, ako sa prejavuje u nej hypoglykémia. Poprosila som ju, že ak sa bude naháňať, nech jej radšej dá cukrík. Samozrejme, nech mi volajú a podala som jej papier s informáciami, čo treba robiť.

Pred nástupom do škôlky učiteľka nemala záujem o stretnutie. Hneď mi oznámila, že majú v rodine diabetika a nevedela pochopiť, že diabetik 1. typu a 2. typu sú rozdielne situácie. Doma som netrpezlivo čakala na obed, keď pôjdem po ňu. Niečo ma však nutkalo ísť skôr. Stála som pod stromom so sklonenou hlavou, pani učiteľky sa rozprávali a dcérku si nevšímali. Odmerala som jej glykémiu, výsledok gl –3,5 mmol... To bola posledná návšteva tejto škôlky. Uložila som ju na spánok a plakala som, čo bude ďalej. Veď od pondelka nastupujem na polovičný úväzok a moja Olivka nemá škôlku.

Zachránila nás súkromná škôlka

Moja maminka je človek, ktorý nám veľmi pomáha, a zase to bola ona, ktorá mi zavolala, aby sme skúsili súkromnú škôlku Lienka. Bránila som sa, lebo to bolo finančne náročné a nevedela som, či to zvládneme. Pani riaditeľka Lenka bola ochotná, milá, priateľská a pri otázke, kedy potrebujeme nastúpiť, som odpovedala: ZAJTRA. Jej odpoveď ma šokovala. Príďte. To bolo najlepšie rozhodnutie v živote. Boli to krásne štyri roky s úžasnými ľuďmi, plné zážitkov. Dodnes máme na to krásne spomienky.

Ako pristupovali učiteľky? Naše pani učiteľky Monika a Barborka nám maximálne pomáhali. Nikdy nezabudnem na ich slová: Nebojte sa, my to zvládneme s Olivkou, ona nám pomôže. A tak to aj bolo. Veľakrát ma samy prekvapili, ako zvládli danú situáciu. Boli sme pre ne prvá skúsenosť. Olívia ich veľa naučila. A nikdy im nezabudla povedať: opýtajte sa mojej maminky.

Škola tiež začínala s problémami

Škola bola informovaná o zdravotnom stave Olívie. Myslela som si, že už horšie nemôže byť. No mýlila som sa. Prvé dva roky pani učiteľka nemala záujem s nami komunikovať, skontrolovať desiatu a pozrieť sa, či si zadala správne čísla do pumpy. Hoci Olivka poznala čísla od 3,5 roka, vedela sa však pomýliť. Nedovolili jej ísť ani do školy v prírode, vraj nie je samostatná. Veľmi ma to ranilo. Po neúspešnej komunikácii som napísala na školskú inšpekciu, že ide o diskrimináciu, čo aj uznali. Nakoniec som mohla ísť s ňou. Bol to veľmi ťažký týždeň, dali mi pocítiť, že som tu nemala byť, nekomunikovali so mnou. No neľutujem to. Dôležité je, že moje dieťa malo zážitky.

Zmenil sa prístup vďaka učiteľkám

V ďalších ročníkoch sa to, našťastie, zmenilo. Olívia dostala pani učiteľku Moniku, ľudskú a s dobrým srdcom. Vždy komunikovala a mala pochopenie. Aj pani učiteľky Peťka a Dáška boli ľudské, nápomocné, komunikatívne, dobrosrdečné. Tu som pochopila, že ak človek nemá záujem naučiť sa niečo nové, tak nepochopí, čo je život s diabetom.

Obedy som chodila vážiť

V škôlke som dcérke pripravovala vlastnú desiatu aj olovrant. Zo začiatku aj obed, ale keď Olívia videla inú stravu, chcela aj ona takú. Tak sme prešli na škôlkarské obedy, ktoré som denne chodila vážiť. V škole to bol zase trošku problém, ale len na začiatku. Nevedeli si predstaviť, ako budú stíhať vážiť prílohu. Nakoniec sme sa dohodli, že to vyskúšajú a uvidia. Pochopili, že to nie je nič strašné. Odvážia množstvo, ktoré zapíšem do jedálneho lístka. Stalo, že Olívia išla aj na dupľu. Pani kuchárka mi zavolala, koľko jej môže ešte odvážiť. Veľmi ma to potešilo, že to už nevnímajú ako problém. Sme síce na škole v poradí druhé dieťa s diabetom, ale vraj pred nami nemali rodičia také požiadavky ako my. Som rada, že týmto sme pomohli ďalším deťom mať ľahšie školské obdobie. Pred dvomi rokmi pribudla Sandra a nemajú problém vážiť aj jej.

Inzulín som jej chodila aplikovať

Nikdy som nechcela, aby dcére inzulín aplikovali učiteľky. Uvedomovala som si veľkú zodpovednosť, aby nedošlo k omylu pri aplikovaní. Každý deň v rámci mojej obednej prestávky som prišla aplikovať inzulín perom. Keď sme prešli na pumpu v 5,5 roku života dcéry, učila sa sama si zadávať do pumpy pod mojím dohľadom. Mali sme na to rok, aby sa to naučila a ja som nemusela chodiť do školy. Poznala len čísla, ale čítať nevedela, postup si však zapamätala. Som na ňu hrdá, že v takom veku musela byť zodpovedná a „dospelá“.

Pozdravuje Ľuba s Oli

Deti bývajú aj dnes často pre diabetes v školách nechcené. Rodičia sa stretávajú s nepochopením. Edukátorka a zakladateľka občianskeho združenia pre pomoc deťom s diabetom Klaudia Šugrová hovorí, že aj keď majú deti vysoký intelekt, netrpia poruchami učenia alebo správania ani psychickými poruchami, niektoré školy povinne vyžadujú integráciu, asistenta učiteľa a osobného asistenta, na ktorého deti s diabetom vo veku od 6 rokov vôbec nemajú nárok. „Školský zákon definuje žiaka, ale nevníma komplexne osobnosť dieťaťa v pozícii občana/pacienta a nerešpektuje špecifiká – potreby detí s diabetom vo vzdelávacom procese. O tejto problematike sa dlho diskutuje, ale systémové riešenia neprichádzajú,“ hovorí Mgr. Klaudia Šugrová z Občianskeho združenia KlauDia, ktoré pomáha deťom a ich rodičom zvládať život s diabetom.

Detičky podľa nej potrebujú iba zodpovedný dohľad s vytvorením bezpečných podmienok. „Ak sa aj nájde ochotný pedagóg, určite rodičia narazia na problém školského stravovania alebo pobytu v školskom klube,“ dodáva Šugrová.

Prečo moje dieťa nechcú?

Do materskej školy dieťa môže nastúpiť od troch rokov a diabetes by nemal byť podľa zákona problém, aspoň podľa reakcie ministerstva školstva. „Práva ustanovené školským zákonom sa zaručujú rovnako každému dieťaťu. O prijatí dieťaťa do materskej školy rozhoduje riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu,“ vysvetľuje rezort školstva s tým, že prijímanie detí školský zákon umožňuje, ale neukladá to ako povinnosť. „Riaditeľ materskej školy musí vždy pred svojím rozhodnutím zvážiť, či na prijatie takéhoto dieťaťa má, alebo nemá vytvorené vhodné podmienky (personálne, priestorové, materiálne atď.), resp. či ich bude schopná po prijatí dieťaťa dodatočne vytvoriť,“ dodáva rezort.

Prijatie takéhoto dieťaťa ako aj jeho dochádzka do materskej školy si podľa ministerstva školstva vyžaduje dobré vedomosti o zdravotnom stave dieťaťa a o spôsobe poskytovania prvej pomoci pri výskyte problémov súvisiacich s uvedenou diagnózou dieťaťa počas jeho pobytu v materskej škole.

Aj v tomto prípade rodičia narážajú na problém. Najčastejšou príčinou postoja učiteľov a riaditeľov k zaradeniu malého diabetika do kolektívu je obava z neznámeho. Vysvetľovanie a akceptácia je ťažšia hlavne v prípade škôlkarov. Rodičia situáciu často riešia tak, že dieťa je v škôlke iba doobeda a potom ide domov.

Učitelia sú školení o ochrane zdravia

Ministerstvo školstva uvádza, že učitelia materských škôl počas svojej stredoškolskej ako aj vysokoškolskej prípravy získavajú základné poznatky o ochrane zdravia vo výchove a vzdelávaní a tiež si už počas svojej praxe, najmä v spolupráci s územnými spolkami Slovenského Červeného kríža, priebežne dopĺňajú svoje vedomosti v oblasti zabezpečovania zdravia vo výchove a vzdelávaní, avšak tieto poznatky ich neoprávňujú vykonávať žiadne úkony, ktoré smú vykonávať len zdravotnícki pracovníci.

„Práva a povinnosti pedagogických zamestnancov, a teda aj učiteliek materských škôl, sú upravené v zákone o pedagogických zamestnancoch a k týmto právam a povinnostiam nepatrí vykonávanie zdravotníckych úkonov, akými je aj pichanie injekcií,“ vysvetľuje ministerstvo.

Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia detí materskej školy vo výchove a vzdelávaní musí byť podľa rezortu upravená zákonom a musí sa rešpektovať skutočnosť, že podávanie liekov ani pichanie injekcií, učiteľkami materskej školy neupravuje žiadny právny predpis; učiteľky na to nemajú oprávnenie.

Podávanie liekov sa dá dohodnúť

Rezort školstva na druhej strane dodáva, že sa táto problematika vo veľmi odôvodnených prípadoch dá v školskom poriadku upraviť, ale na základe individuálnej dohody s rodičmi. „Dá sa upraviť, dohodnúť podávanie liekov, ktorých užívanie na isté časové obdobie určí lekár, alebo podávanie život zachraňujúcich liekov,“ vysvetľuje rezort školstva s tým, že vždy je ale na rozhodnutí riaditeľky materskej školy po predbežnej dohode s príslušnými učiteľkami alebo aj ostatnými zamestnancami materskej školy, či prevezmú riziko spojené s podávaním liekov vo všeobecnosti. „V školskom poriadku je preto potrebné presne stanoviť, za akých podmienok budú medikamenty dieťaťu podávané,“ dodáva rezort.

Dôležitý je prístup učiteľa

Edukátorka Klaudia Šugrová však tvrdí, že nie všetky škôlky a školy pristupujú k dia deťom odmietavo. „Určite sa nájdu pedagógovia a zamestnanci škôl s obrovskou empatiou a snahou pomôcť preklenúť obdobie, keď je maloleté dieťa počas určitého obdobia odkázané na pomoc dospelej osoby,“ poznamenáva s tým, že deti s diabetom rozhodne za vznik diabetu nemôžu ani ho nedokážu odvrátiť. „Poznáme však veľa úžasných učiteliek a dia mamičiek a všetkým patrí veľké poďakovanie,“ dodáva. Preto vytvorila projekt s názvom Dia taška, s ktorým chodí už niekoľko rokov dobrovoľnícky do škôl pomáhať deťom s diabetom i pedagógom šíriť povedomie o problematike, ktorá sa dotýka naozaj každého, zásobuje školy potrebnými edukačnými pomôckami i zdravotným materiálom.

Máte s tým skúsenosť? No a presne, to by nebolo ak by všetko išlo hladko. Jasné, že prišli komplikácie a skúška mojich nervov...

Keď senzor a pumpa nekomunikujú

S rodinou sme boli vonku, vrátime sa, navečeriame a klasika pri tých všetkých starostiach a radostiach som úplne zabudla dať nabiť senzor…Nevadí o nič nejde to bude len chvíľočka.

Senzor nabitý, všetko pripravené a tak idem na to!

Vyčistím, nastrelím, odpojím senzor z nabíjačky, všetko bliká, všetko je v pohode a tak ho ako vždy zapojím. NIČ… Resetujem a opakujem… NIČ… Opäť resetujem a opakujem… A znova NIČ…

RESETUJEM a opakujem…

Takto to pokračovalo viac ako hodinu. Inzulínová pumpa písala, môže to trvať 2 minúty. Toto trvalo nejaké čudné predpokladám, že to boli 2 bulharské minúty.

Sama by som si neporadila

Senzor som si napichla večer o 19.30 hod. Bolo deväť hodín večer a stále nič. Slzy na kraji a nervy v kýbli.

Už zúfalá volám na HELPLINKU, že potrebujem pomôcť, že vôbec si neviem rady čo s tým. Prvá pani, ktorá bola na druhej strane telefónu si tiež nevedela dať rady a tak sme sa dohodli, že mi bude volať jej kolegyňa neskôr…

Bolo 21.33 hod a zrazu zvoní telefón. HEURÉKA! Skúšali sme rôzne možnosti a skontrolovali sme nastavenia na inzulínovej pumpe. Všetko bolo v poriadku. Rozhodli sme sa k ráznemu kroku a pravdu poviem - dosť som sa obávala. Vymazali sme spárovaný senzor s pumpou a nanovo sme ho pridali. Sama by som toto nikdy neurobila, pretože by som sa bála, že tak toto už nespojím ani na svätého Dindy a to bude nikdy…

Netrpezlivo sme čakali na chvíľku pravdy. Nájde tá moja inzulínová pumpa senzor? Už som mala chuť jej požičať moje okuliare, pretože boli hneď vedľa seba a nevedeli sa nájsť. Ale, konečne to zabralo!

Po dvoch hodinách a stresoch (nechcem vedieť aký som mala v tej chvíli cukor ani tlak a o srdcovej frekvencii ani nehovorím) sa nám to podarilo spárovať. Teraz sa smejem, vtedy už som bola zúfalá...

A prečo vám to tu píšem?

Múdri sa učia z chýb ostatných. Preto neurobte rovnakú chybu ako ja a nezavádzajte senzor večer. Dve hodiny trvalo kým sa mi to podarilo a ďalšie dve hodiny trvá kým sa senzor zohreje a potom chce, aby ste zadali glykémiu. A otázka mám ísť vôbec spať? Išla som, no akurát som zaspala a budíček na svete. Vyžaduje sa kalibrácia… V ten večer aj noc som mala o zábavu postarané a to bolo naposledy, čo som si glukozový senzor (môj najlepší pomocník) nastreľovala večer… POUČILA SOM SA. Našiel sa tu niekto alebo som v tom úplne sama? Krásny dník a super glykémie a ako sa hovorí: NO STRES!

Vaša diabambulka

Pribúdajú aj iné ochorenia

Tieto stavy bývajú často bagatelizované a až neskôr sa starší dospelý postupne zmieri s novou situáciou. Situáciu komplikuje prekonaný covid-19 v ľahkej aj ťažkej forme a komplikácie spojené s postcovidovým syndrómom (dlhý covid-19), ktorý významne znásobuje existujúce problémy a stavia lekárov aj diabetikov pred náročnú otázku, či sú vzniknuté problémy z dôvodu veku, diabetu alebo prekonaného covidu-19.

Pribúdajú chronické choroby, ako artritída, diabetes, hypertenzia, osteoporóza a mnohé ďalšie, ktoré nielen komplikujú každodenný život, ale aj zásadne menia hodnotový systém. Menopauza, andropauza, ale aj hormonálna substitučná liečba významne vplývajú na aktuálnu kompenzáciu diabetu.

Starší dospelý mení názor na seba samého a postupne sa musí zmieriť s úbytkom kompetencií a naučiť sa odhadovať svoje možnosti. Značné problémy u diabetikov s dlhším trvaním diabetu predstavujú chronické a orgánovo špecifické komplikácie diabetu, poruchy všetkých zmyslových funkcií a ďalšie choroby rôznej závažnosti. Spomalená pohotovosť a rýchlosť reakcií v kombinácii s diabetom spôsobuje častejší vznik pádov a úrazov nielen doma, ale aj na pracovisku.

Zhoršuje sa kvalita života

Najväčší problém predstavuje väčšia citová zraniteľnosť, ktorá často spôsobuje rezignáciu. Aj starší dospelý potrebuje veľa lásky a porozumenia. Všetky tieto faktory negatívne vplývajú na zhoršenie celkovej kvality života a na pracovnú činnosť. V tomto vývojovom období pretrváva neúmyselné zabúdanie na injekčnú aplikáciu inzulínu pred jedlom z dôvodu časového stresu alebo poškodenia kognitívnych funkcií z dôvodu hyperglykémií a opakovaných hypoglykémií, nedodržiavanie režimových opatrení a nerealizovanie selfmonitoringu glykémií.

Pomáhajú moderné technológie

Mimoriadny prínos pri zlepšovaní kvality života predstavujú moderné technológie, inzulínové pumpy a glukózové senzory, ktoré však u väčšiny dospelých diabetikov stále nie sú plne hradené zdravotnými poisťovňami počas celého roka tak, ako je to v iných krajinách. To významne zhoršuje nielen zdravotný stav, ale aj sociálnu situáciu, keďže glukózové senzory sú pre väčšinu diabetikov veľmi drahé. Psychický stav diabetikov zhoršuje aj pocit diskriminácie z toho, že starší dospelí s DM už nikoho nezaujímajú.

Edukácia a reedukácia

Zachovanie celkovej kvality života závisí od osobnostnej charakteristiky, sebadôvery a sebahodnotenia. Veľký význam zohráva kvalitná sociálna sieť, efektívne trávenie voľného času, možnosti sebarealizácie a celoživotné vzdelávanie ako efektívny prostriedok na zabezpečenie konkurencieschopnosti, rozvoja, sociálneho začlenenia, ale aj pracovnej činnosti. Pomáha aj kvalitná edukácia a dôsledná reedukácia, účasť na aktivitách organizácií diabetikov a rekondičných pobytoch.

Aj starší dospelý sa vyvíja, keďže je stále v interakcii so sociálnym prostredím. Jeho rozhodovanie je stále veľmi aktívne a ovplyvňuje ho skúsenosť a rozvoj postformálneho myslenia, keďže starší dospelý dokáže nielen efektívne využívať všetky dostupné informácie, ale ich aj integrovať a koordinovať jednotlivé znalosti. Táto skutočnosť zohráva významnú úlohu nielen pri edukácii, ale aj v každodennom živote starších dospelých. Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) a vhodné sociálne služby tvoria efektívnu sociálnu oporu aj u starších dospelých diabetikov.

PhDr. Andrea Bukovská, MHA, MPH

Diabetologické edukačné centrum 1. IK JLF UK a UNM

Nemocničná lekáreň UNM

DIAMART Martin

„Každý takýto diapobyt má viacero cieľov, najdôležitejším je osvojenie si zásad správnej životosprávy pri bežnom živote, dodržiavanie vhodného stravovania, správne určenie intenzity pohybových aktivít, zdokonalenie self-monitoringu,“ vysvetľuje MUDr. Ľubomír Barák, zakladateľ občianskeho združenia Diador a primár Detského diabetologického centra SR pri Detskej klinike Národného ústavu detských chorôb v Bratislave a zároveň aj hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre detský diabetes.

Primár ďalej vysvetľuje, že všetky tieto činnosti – dodržiavanie celkového denného režimu, sú súčasťou liečby diabetu. „A najlepší spôsob, ako to mladých s diabetom naučiť, je ich spoločný pobyt so zdravotníkmi mimo nemocničného či ambulantného prostredia. To znamená – účasť na liečebno-rekondičnom pobyte, teda diatábore,“ vysvetľuje primár. V minulosti im na tieto aktivity prispieval štát, dnes si to platia z vlastných príspevkov a doplatkov samotných účastníkov LRP. Napriek tomu sa takéto stretnutia snaží Diador organizovať pravidelne dvakrát do roka – v zime aj v lete.

Rekondičný pobyt diabetikov z DIADORu v Krpáčove

SNÍMKA: Diador

Vek nezohráva úlohu

Na pobyte sa zúčastnili rôzne vekové kategórie od 15 rokov až po šesťdesiatnikov. „Prišli z rôznych kútov Slovenska: Nitry, Bardejova, Michaloviec, Starej Turej, Levíc a Bratislavy,“ vymenováva Katrina Červená, hospodárka občianskeho združenia Diador. Ľubo Barák dodáva, že združenie je otvorené všetkým, ktorí prejavia záujem, preto sa nájde medzi účastníkmi pobytu aj zopár nečlenov.

Mnohí chodia opakovane

Keďže deň mojej návštevy svietilo slniečko, polovica z nich bola pri vode. „Chceme využiť pekné počasie, druhá časť účastníkov si dnes urobila výstup na Chopok,“ hovorí MUDr. Barák s tým, že jazero je umelo vytvorená vodná plocha, ktorú využívajú turisti aj okolití chatári. On sám si pamätá časy, keď ešte bol v prevádzke Junior hotel postavený vedľa hotela Polianka, ktorý dnes chátra, čo je podľa neho veľká škoda. V minulosti sa práve v ňom rekreovala mládež z celej republiky.

Viacerí „diadoráci“ sa na pobyt vracajú opakovane. „Bola som tu už viackrát a dokonca priamo tu v Krpáčove,“ hovorí štyridsiatnička Zuzana.

Rekondičný pobyt diabetikov z DIADORu v Krpáčove

SNÍMKA: Diador

Osemnásťročný Jakub je tu prvýkrát, je totiž „čerstvým majiteľom“ diabetu. „Ochorenie mi diagnostikovali len pred mesiacom. Na pobyt som sa tešil, chcem sa dozvedieť o diabete čo najviac,“ povedal skromne. Katrina ho hneď doplní. „My mu v tom veľmi radi pomôžeme a poradíme, preto sme tu. Odtiaľto mnohí odchádzajú spokojní, pretože zistia, že nie sú s ochorením sami a že aj iní riešia podobné problémy,“ doplňuje Katrina.

Dvadsiatnik Adam bol na pobyte tiež viackrát. „Vraciam sa sem rád,“ hovorí mladý muž, ktorý pracuje ako učiteľ angličtiny. Diabetes sa u neho objavil, keď bol tínedžerom, a v rovnakom veku o pár rokov neskôr aj u jeho mladšieho brata. V rodine to však nebolo nič nové, diabetes má aj jeho otec.

Edukácia, šport aj zábava

Na pobyte sa vždy dozvedia niečo nové o ochorení, o liečbe či zdravotníckych pomôckach. „Každý deň pobytu mám 24 hodín „ordinačné hodiny“, môžem sa každému venovať viac než v ambulancii, preberáme rôzne praktické veci od nastavenia inzulínu, komplikácií, ako zosúladiť jedlo s pohybom a podobne,“ hovorí MUDr. Barák s tým, že často sú témou aj partnerské vzťahy a rôzne psychologické témy. A v ich riešení mu v tomto roku pomáhala aj zdravotná sestra Majka, ktorá bola prítomná na celom pobyte.

Rekondičný pobyt diabetikov z DIADORu v Krpáčove

SNÍMKA: Diador

Práve hotel Polianka im veľmi vyhovuje, pretože má spoločenskú miestnosť, do ktorej sa zmestí veľa ľudí a môže byť prispôsobená na edukačné sedenia, ale aj na spoločenské večery. „V tomto roku sa edukačné besedy robili takmer denne. Máme pozvaných rôznych hostí. Dozvieme sa novinky o senzoroch, máme praktické ukážky, ako s nimi pracovať,“ dopĺňa Katrina.

Samozrejme, že nechýba ani šport. Okrem výstupu na Chopok hrávajú stolný tenis, volejbal, robia prechádzky po okolitej prírode a zorganizovali aj poldňový bicyklový výlet, pričom prešli vzdialenosť približne 40 kilometrov. „A večer si aj zatancujeme, čo berieme ako dobrú relaxáciu,“ smeje sa hospodárka Diadoru.

„Ak by ste mali záujem a ste v zodpovedajúcej vekovej kategórii, stačí, ak budete sledovať webovú stránku Diadoru a na budúci liečebno-rekondičný pobyt v roku 2024 sa prihlásite. Budeme sa tešiť,“ jednomyseľne hovoria všetci na pobyte prítomní členovia výboru Diadoru.

(ben)

Jednoducho – moja cukrovka.  Inšpirovali ma moje vlastné dlhoročné skúsenosti s diabetom. Odkedy som bola diagnostikovaná pred už viac ako 30 rokmi, stretla som sa s mnohými výzvami a ťažkosťami pri manažmente tohto ochorenia. Počas týchto rokov som zažila frustráciu pri hľadaní vhodných produktov a informácií, ktoré by mi pomohli žiť zdravý a plnohodnotný život s diabetom. Táto osobná skúsenosť viedla k založeniu e-shopu pre diabetikov.

V poslednej dobe, pár mesiacov, azda aj 2-3 roky som sledovala v našich dia skupinách na Facebooku, že sa my - diabetici "trápime", hľadáme možnosti ako čo najlepšie prilepiť, ochrániť senzory. V mojom prípade aj náplasťovú pumpu Omnipod Dash, ktorú používam s prepojením na aplikáciu AAPS - čo bolo pre mne life changing - proste zmena života maximálne k lepšiemu.

Ale späť k senzorom a ich ochrane. Počas dovolenky v zahraničí  som stretla na ulici diabetičku,  ktorá mala na svojej rukesympatickú náplasť – patch. Zaujala ma natoľko, že som začala pátrať, hľadať a skúšať. Počas dovolenky pri mori som tieto náplaste skúšala. Senzor aj pumpa boli maximálne ochránené,  náplaste zvládli divoké vlny v oceáne, každodenné kúpanie, športovanie a teda aj pot. A potom prišla otázka od môjho priateľa „prečo vlastne neskúsiš ponúknuť diabetikom, to čo máš sama overené a zároveň im môžeš aj radiť, tak ako doteraz?“ Dali sme hlavy dokopy, oslovili sme spoločnosť, ktorá nám pomohla naprogramovať e-shop www.dialife.sk, dostala som krátke školenie, čo ako funguje, ako s e-shopom pracovať. Popri tom som hľadala a oslovovala výrobcov vo svete. Podarilo sa mi nadviazať kontakt s top výrobcami náplastí z Austrálie a Veľkej Británie, ktorí sú zároveň diabetikmi. Z toho, čo som skúsila a overila, som vybrala produkty na svoj e-shop. Dohodli sme sa na podmienkach, musela som sa naučiť preclievať produkty, keďže všetko prichádza mimo EÚ. Začiatky boli náročné, veľa informácií, nových skúseností, keďže som s podnikaním nemala žiadnu skúsenosť. Veľmi mi však pomohol môj partner a moje deti, pre ktoré to bola a stále je Komenského „škola hrou“ 😊

Aký je hlavný cieľ vášho e-shopu a čím sa odlišuje od iných obchodov pre diabetikov?

Mojou hlavnou motiváciou je pomôcť ľuďom s diabetom viesť kvalitný a aktívny život, a to tak, aby sa nemuseli cítiť obmedzení alebo izolovaní kvôli tejto chorobe. Veľmi ma teší a som hrdá na to, že môžem poskytovať podporu a riešenia pre ľudí s diabetom a že môj e-shop pre diabetikov môže byť pre nich užitočným zdrojom.

Naše náplaste pre diabetikov sú špeciálne navrhnuté s ohľadom na potreby diabetikov. Sú vyrobené z kvalitného materiálu, ktorý je vodoodolný a odolný proti opotrebovaniu, takže vydržia pri všetkých každodenných aktivitách. Sú navrhnuté samotnými diabetikmi, čo samo o sebe hovorí o kvalite a skúsenosti v reálnom živote. Okrem iného na e-shope www.dialife.sk nájdu zákazníci praktické cestovné, či školské cestovné na dia pômocky, chladiace púzdra na inzulín, inzulínové perá, ktoré sa mne osobne veľmi osvedčili počas letných dní.

Naša filozofia je poskytovať nielen kvalitné produkty, ale aj vynikajúci zákaznícky servis. Rada poskytnem odpovede, poradím v otázkach diabetu.

Akým spôsobom sa snažíte informovať a vzdelávať vašich zákazníkov ohľadom diabetu a starostlivosti o neho?

V Dialife.sk je naším prioritným cieľom nielen poskytovať našim zákazníkom najlepšie dostupné náplaste na trhu, ale aj vzdelávať a informovať o dôležitosti starostlivosti o diabetes. Sme si vedomí, že správna starostlivosť a manažment cukrovky môžu mať významný vplyv na kvalitu života ľudí s touto chorobou. Preto by som rada zaviedla niekoľko iniciatív na dosiahnutie tohto cieľa.

Edukačný obsah: Na našom webe, Instagrame aj Facebook stránke sa snažím zverejňovať svoje vlastné príbehy, zážitky. Do budúcna by som rada pravidelne zverejňovala články, blogy a informačné materiály od odborníkov na diabetológii, výživu a zdravý životný štýl. Takýto obsah poskytne dôležité informácie o správnom riadení cukrovky, výžive a cvičení.

Online „poradenstvo“: zákazníci diabetici sa často na mňa obracajú s otázkami nie len ohľadom náplastí, ale aj v otázkach športu, keďže som aktívny diabetik (odbehla som 4 polmaratóny, zúčastňujem sa rôznych bežeckých súťaží, minulý rok som absolvovala aj beh Od Tatier k Dunaju). Verím, že svojím prístupom viem motivovať aj ostatných diabetikov.

Newsletter: Keďže sme nový e-shop, potrebujeme si určité informácie sceliť, získať základňu zákazníkov. Preto by sme chceli v budúcnosti náš newsletter zamerať na zdieľanie najnovších správ a informácií o nových produktoch a technológiách, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života ľudí s diabetom.

Verím, že vzdelávanie a informovanie sú kľúčom k zlepšeniu kvality života pre ľudí s diabetom."

Máte nejaké tipy alebo rady pre ľudí, ktorí žijú s diabetom, ako zvládať každodennú starostlivosť o svoje zdravie?

Život s diabetom nie je jednoduchý, priznávam. Každopádne sa dá zvládnuť. Na základe vlastných skúseností však určite radím – nebáť sa, skúsiť a niekedy aj zariskovať (ako ja na cannonigu v Slovinsku, kedy som musela na 6 hodín odpojiť pumpu, senzor, mobil). Bola to výzva, ktorá ma obohatila a posunula ďalej.

Celý život ma sčasti ženie vpred moja povaha, ale hlavne cukrovka. V čase, keď mi diagnostikovali diabetes, moji rodičia aj ja sme počúvali ako budem o pár rokov slepá, na dialýze, bez nohy, nebudem môcť študovať, mať rodinu, plnohodnotne pracovať.... Vďaka bohu, že sa všetci mýlili. Úspešne som ukončila výšku (dokonca som skúsila aj štúdium v zahraničí), mám dve fantastické deti, partnera, ktorý ma podporuje a pracujem v spoločnosti, ktorá mi dáva priestor rásť a realizovať sa ako Riaditeľke personálneho a IT oddelenia. My diabetici máme rovnaké možnosti ako všetci ostatní, možno trošku viac osladené.

Dôležité je nepodvoliť sa tejto chorobe a nenechať sa limitovať, či obmedzovať. Prekážky sú predsa na to, aby sa prekonávali.

Diabetik musí o športe viac premýšľať

Nech už je to plávanie, beh, lyžovanie, cyklistika či joga, každý pohyb nás ovplyvňuje a je pre naše telo zdravý. Jediný rozdiel medzi diabetikom a človekom bez diabetu je ten, že diabetik musí o športe viac premýšľať, keďže pohyb značne ovplyvňuje naše glykémie. Ešte pred začiatkom pohybovej aktivity si musíme premyslieť a zistiť, či sme v správnej „forme“ a aká je teda naša glykémia pred cvičením. Tá by nikdy nemala presiahnuť hodnotu 15 mmol/l, keďže pod vplyvom „stresu“ tela pri cvičení by mohla ešte stúpať. Vždy je preto potrebné ísť cvičiť s dostatkom inzulínu v tele a s dobrou glykémiou. Následne musíme zvážiť, aká bude intenzita pohybu a aj čas jeho trvania.

Inzulínová dávka závisí od intenzity pohybu

Je samozrejmé, že ak nás čaká dlhá niekoľkohodinová namáhavá túra alebo niekoľkodňový intenzívny napr. plavecký či lyžiarsky výcvik, mali by sme tomu dostatočne vopred prispôsobiť aj dávky dlhodobo pôsobiaceho inzulínu a podľa situácie aj rýchleho. Znamená to, že si už deň-dva vopred musíme znížiť nočný inzulín, aby sme čo najviac predišli hypoglykémiám. To, o koľko máme dávku inzulínu znížiť, sa, samozrejme, odvíja od intenzity pohybu. Pokiaľ ide o krátkodobý a málo intenzívny pohyb, stačí ubrať o 5 až 10 % inzulínovej dávky, ktorá v čase pohybu najviac pôsobí. Ak však plánujeme celodennú intenzívnu dávku pohybu, môžeme ubrať o 30 až 50 %.

Sladká bodka

Ďalšou osvedčenou radou, ako predísť nízkym glykémiám, je aj zaviesť niekoľko prestávok na doplnenie sacharidov. Pokiaľ sme vystavení veľkej záťaži, pokojne si môžeme dať na desiatu sladkú horalku, banán či iné rýchle sacharidy, no zabudnúť by sme nemali ani na tie pomalšie obohatené o vlákninu, aby sme glykémie podržali čo najviac pod kontrolou. Dopriať si tak za odmenu môžeme aj silnejší obed či sladkú bodku. Samozrejme, pokiaľ sa venujeme pohybu s cieľom schudnúť, je lepším variantom postrážiť si s rozumom dávky inzulínu a nemaškrtiť.

Čo však po skončení pohybu?

Môžeme fungovať bežným štýlom? Ale kdeže! Naše „starosti“ sa nekončia a selfmanažment musí fungovať naďalej. Pohyb totiž doznieva a veľmi ovplyvňuje naše telo aj po skončení aktivity. Musíme si uvedomiť, že ak sme spotrebovali pohybom všetku energiu, ktorú sme získali zo stravy, máme v pečeni malú zásobu glykogénu. Môže sa tak stať, že neskôr, najmä v noci, nebudeme mať z čoho doplniť glukózu do krvi a dôjde tak k hypoglykémii. Počas bežných dní si totižto ukladáme časť nadbytočnej glukózy z jedla do pečene ako zásobu glykogénu. Práve preto by sme po športovej aktivite nemali zabúdať na druhú večeru so sacharidmi i s bielkovinami a pri intenzívnom niekoľkodňovom pohybe aj znížiť dávky večerného a nočného inzulínu.

Žiaden pohyb nemusí byť problém

Na záver chcem podotknúť, že vždy sa dá zmanažovať akýkoľvek druh pohybu, ktorý je nášmu srdcu blízky. Aj keď nám od malička vštepujú, že sú pre nás lepšie pokojnejšie cvičenia, rýchla chôdza, plávanie atď., vždy si vieme navzájom pomôcť a spolu s lekármi prispôsobiť liečbu diabetu svojim snom. Neboli by tak medzi nami úspešní maratónci, atléti, cyklisti či futbalisti. A ja si dovolím opäť pozdraviť nášho úspešného spišiačika Miška Tatarka, ktorému veľmi fandíme v jeho úspešnej lyžiarskej kariére. Držte sa.

Vaša Zuzka

Ľahko nás dostane aj do hypoglykémie

Alkohol sa pije príjemne a ľahučko nás dostane do výbornej nálady, ale ľahko nás dostane aj do hypoglykémie. Po konzumácii alkoholu glykémie začnú najskôr stúpať, ale o pár hodín začnú prudko klesať. Pri pití alkoholu musí cukrovkár piť opatrnejšie ako jeho priatelia, ktorí diabetes nemajú. Väčšie množstvo alkoholu určite neprospieva nikomu a pre diabetikov to platí niekoľkonásobne.

Opitosť a hypoglykémia majú podobné príznaky. Nastáva malátnosť, dezorientácia, závrate, ospalosť a neschopnosť sa súvisle vyjadrovať. To môže viesť až k bezvedomiu diabetika. V takom prípade je pre záchranárov veľkým pomocníkom náramok na zápästí alebo retiazka s vyznačením, že má diabetes. Určite im to pomôže uistiť sa, že pacient nie je opitý, ale má hyperglykémiu. O to rýchlejšie mu podajú prvú pomoc, aby nedošlo k ohrozeniu života.

Platí zásada, že keď diabetik pije alkohol, musí si glykémie kontrolovať častejšie a udržiavať ich v požadovanej norme. Ak sú glykémie po oslavách vyššie, nedopichovať inzulín pred spaním, ale kontrolovať si ich aj v noci. Nočnú hypoglykémiu často spôsobuje alkohol. Tá sa pri prebúdzaní prejavuje nepríjemne. Bolesťami hlavy, nočným potením, rozprávaním zo spánku a desivými snami.

Mnohí preceňujú svoje sily

Mnohí diabetici často preceňujú svoje sily a pri pití alkoholu nedávajú dôraz na množstvo ani stravu. Je to zlý a nezodpovedný prístup k chorobe, ktorá môže ohroziť život. Poniektorí diabetici zabúdajú, že alkohol by nemali vôbec piť. Platí to pre ženy počas gravidity a dojčenia, diabetikov s ochoreniami pečene a pankreasu alebo pre ľudí užívajúcich lieky, ktoré sa s alkoholom neznášajú.

Alkohol pečeň veľmi preťažuje a výrazne zamestnáva. V skutočnosti ovplyvňuje celý organizmus človeka: nervový, kardiovaskulárny, hormonálny, tráviaci, vylučovací, dýchací, pohybový, imunitný aj reprodukčný systém. Alkohol sa rýchlo dostane do krvného obehu, potom do pečene, ktorá ho považuje za jed. Postupne ho odbúrava, aby ho mohli obličky čo najskôr vylúčiť z tela. Keď piť, tak zároveň s jedlom a pomaly. Každý diabetik chce mať optimálne glykémie, a nie vždy sa mu to darí. Pomáha tomu pravidelný pohyb, lebo ak sa človek nehýbe, tak len prežíva. Veľa k tomu netreba. Premôcť lenivosť, nabrať odvahu, nájsť silnú vôľu a chuť zobrať si palice na nordic walking alebo natiahnuť na seba bežecké oblečenie a topánky a s priateľmi si zabehnúť niekoľko kilometrov.

S cukrovkou žijem 27 rokov

Mám 77 rokov a tá nevyliečiteľná sladučká, milá a prívetivá choroba sa na mňa vrhla v päťdesiatke. Za tri mesiace ma obrala o 26 kíl. Bolo to neočakávané a zastrašujúce. Podstúpil som mnoho vyšetrení a výsledok bol diabetes mellitus 1. typu LADA. Naľakal som sa. Začal som dodržiavať prísnu diétu. Neskôr mi nasadili injekčne podávaný inzulín.

Po 27 rokoch života s nerozlučiteľnou cukrovkou už viem, čo si môžem dovoliť pri dobrých glykémiách. Pomáha mi liečba inzulínovou pumpou, s ktorou žijem a športujem dodnes. Liečba inzulínovou pumpou v kombinácii so senzorom zabraňuje vzniku možných komplikácií u pacientov s ochorením na diabetes. Senzor už pri blížiacej sa hypoglykémii okamžite zvukovo aj vibračne upozorňuje na zníženie cukru v krvi a automaticky zastaví podávanie inzulínu. Je to dôležité pri intenzívnom športovaní a tieto prístroje sú nenahraditeľným pomocníkom všetkých ľudí s chorobou diabetes mellitus. Cukrovka je zlá a zvádza diabetika pochutnať si na sladkostiach či iných dobrotách. Aj ja som si predtým vedel vychutnať sladkosti. Ešte aj dnes si pomaškrtím, ale opatrne. Niekedy si doprajem pivečko a príležitostne nepohrdnem ani pohárikom suchého vínka.

Ing. Kassay Vojtech

Keď sa rozhodne niekto šikanovať vaše dieťa

Predstavte si situáciu, že sa vám narodí krásne a zdravé dieťa. No v predškolskom veku mu diagnostikujú diabetes mellitus 1. typu. Je to veľmi ťažké prijať a človek ani len netuší, aké skúšky života ho práve s touto diagnózou čakajú. Netuší to ani len rodič, ktorému to oznámia, a už vôbec nie to malé a nevinné dieťa.

Toto je príbeh, ktorý mi vyrozprávala pred pár dňami moja dobrá kamarátka, a rozhodla som sa, že ho s vami prezdieľam a pozrieme sa na to, prečo sa šikana môže vyskytnúť a aké to môže mať následky pre deti s diabetom.

„Ty si nakazený...“

Maťko navštevoval škôlku, keď mu diagnostikovali diabetes mellitus 1. typu. Škôlka odmietla vyjsť v ústrety so stravou, a tak mu mama musela variť a nosiť obed do škôlky. Maťkova mama to robila s odhodlaním, že všetko spoločne dokážu. Každý deň navštevovala škôlku, pichala inzulín, merala hodnoty glykémií, nosila obedy... No netrvalo dlho a Maťko zrazu ostal sám. Deti začali od neho bočiť pozerali na neho cez prsty. Sám v kúte pozeral, ako sa všetci hrajú, ale bez neho... Bolo počuť len: S tebou sa nebudeme hrať, ty si nakazený. Nechceme od teba ochorieť... Tak znela odpoveď jeho rovesníkov, a preto sa veľmi tešil, kedy konečne pôjde do školy a stane sa z neho VEĽKÁČ.

Ani v škole to nemusí byť lepšie

Pamätáte si na zápis do školy? Aké sú deti šťastné, akí sú veľkáči a čo všetko úžasné ich čaká? Každá mama je hrdá na svoje dieťa. Prvá školská taška, super peračník, hlava plná dobrodružstiev, ktoré ich tam čakajú so spolužiakmi. Máte doma šťastné dieťa, ktoré sa teší úplne z každej maličkosti. Je to skvelý pocit.

Pri zápise do prvej triedy sa zistilo, že Maťko bude mať za spolužiaka chlapca zo škôlky, ktorý sa s ním odmietal hrať a poukazoval na to, že je iný.

Pomôže edukácia?

Maťkova mama pripravila edukáciu pre spolužiakov a rovnako aj pre učiteľov, aby vedeli, o čom cukrovka je a čo možno očakávať alebo ako sa zachovať, ak by potreboval prvú pomoc. Ak má dieťa diabetes, malo by mať možnosť oddychovej miestnosti v areáli škôlky alebo školy. Kde si dieťa vie zmerať glykémiu, podať inzulín, prípadne zohriať stravu. Základná škola nemala, žiaľ, k dispozícii takúto miestnosť, a tak ste Maťka s mamou našli často na lavičke, kde aplikovali inzulín, jedli, riešili stavy hyperglykémie, keď bol veľmi ospalý, unavený, zíval.

Maťkova mama musela veľmi bojovať, aby vôbec mohla za svojím synom do školy ísť, pretože podľa školského poriadku na to nemala nárok a asistent v škole chýbal. Dieťa v takom veku ešte potrebuje nevyhnutnú pomoc s vypočítaním sacharidových jednotiek, podaním správneho množstva inzulínu, prispôsobením sa vždy aktuálnej situácii. Vzdala sa práce, len aby bola nablízku a na pomoci svojmu synovi, ktorý ju potreboval.

A tak každý deň rátali počet sacharidových jednotiek, riešili prichádzajúce hypoglykémie či hyperglykémie.

Už nie je také usmiate dieťa

Netrvalo dlho a Maťko začal chodiť domov ako vymenený. Každé ráno hľadal dôvod, prečo nejsť do školy. Pridali sa bolesti brucha a kŕče, žalúdočné neurózy. Prestal používať farbičky a úplne všetko začal kresliť len čiernou farbou a písal len čiernym perom. Vaše usmiate a šťastné dieťa sa pred vašimi očami mení na utiahnutého a uplakaného chlapca a vy netušíte PREČO. Rodič je v tejto situácii bezradný. Ako sa môže cítiť šesťročné dieťa v škole, ak mu niekto hovorí: Choď preč! Ty nás nakazíš! Nebudem s tebou sedieť! Ty si nakazený! Pridávali sa k tomu nadávky, urážky, pretože bol z ich pohľadu iný.

Aj dia deti chcú kamarátov

Maťko mal sviatok, a ako to býva zvykom, rozdával cukríky a chcel si užiť tento okamih a chvíľku pozornosti. No aj keď to vôbec nečakáte, aj v takejto situácii prišla takáto reakcia a odpoveď od jedného chlapca: „Od teba si nezoberiem.“ Veľmi ho to bolelo. Zostal sedieť sám v lavici so smutným pohľadom. Nevedel, čo urobil zlé, prečo sa k nemu tak správajú? PREČO? Čo som urobil? Chcem mať len kamarátov...

(Pokračovanie článku v ďalšej časti časopisu Diabetik)

Vaša Maťa alias @diabambulka

Mýtus č. 1: Ak konzumujete cukor, koledujete si o cukrovku

Cukrovka je v mysliach mnohých spájaná s tým, že jednoducho jete príliš veľa cukru, a tak sú jeho hladiny v krvi vysoké. Znie to síce logicky, ale sacharidy, ktoré konzumujeme v strave, sú primárne určené na to, aby sa premenili na telesnú energiu. Takže sú potrebné na správne fungovanie vášho organizmu. Cukry prijaté z potravy (ovocie, zeleniny alebo pečiva) sa premieňajú na glukózu, tá hrá úlohu energetického paliva pre vaše telo. Diabetes nie je až tak o cukroch ako takých, ale o inzulíne a poruchách jeho tvorby.

Pri diabete I. typu, ktorý je braný ako autoimunitné ochorenie, prestáva pankreas produkovať inzulín, čo spôsobuje zvýšenie glukózových hladín v krvi.

Diabetes 2. typu je metabolický stav, ktorý sa vyznačuje tým, že telo má problém s využitím inzulínu. Nezdravá strava s vysokým obsahom spracovaných potravín, v ktorých nájdete priehrštie skrytých cukrov, je síce všeobecne menovaná spolu s ďalšími sprievodnými javmi ako jeden z rizikových faktorov vzniku cukrovky II. typu, ale samotný cukor ako taký nemôže za vznik žiadneho typu cukrovky.

Mýtus č. 2: Prírodné lieky na cukrovku nahradia inzulín alebo vyliečia diabetes

Byliny a potraviny ako napríklad melón, kurkuma, škorica a vavrínový list ovplyvňujú hladinu krvného cukru. Taktiež potravinové doplnky z nich vyrobené. Preto je u diabetikov pred začiatkom ich užívania potrebná lekárska konzultácia. Rovnako je dobré dať pozor, ak chcete používať esenciálne oleje pochádzajúce z bylín, ktoré majú vplyv na hladiny krvného cukru, a máte predpísanú medikáciu na manažment glykémie.

Pravdou síce je, že niektoré potraviny môžu zlepšiť citlivosť na inzulín a používajú sa v rámci prevencie vzniku inzulínovej rezistencie, ale prakticky nemožno povedať, že ktorákoľvek z nich je schopná plne nahradiť liečbu inzulínom ako takým, alebo diabetes dokonca úplne vyliečiť.

Mýtus č. 3: Existujú rozdiely v nebezpečnosti medzi jednotlivými typmi cukrovky

Oba typy cukrovky a tiež tehotenská cukrovka predstavujú porovnateľné riziko pre toho, kto sa s nimi lieči. Najväčšími hrozbami pre diabetikov I. typu sú hypoglykemické stavy (veľmi nízka hladina krvného cukru), diabetická ketoacidóza (DKA) a nesprávna diagnóza. Diabetes II. typu zostáva často po dlhú dobu neodhalený a je vnímaný ako tichá choroba. U mnohých pacientov je diagnostikovaný až veľmi neskoro, prevažne ako pridružený k ďalšiemu zdravotnému problému.

Oba typy cukrovky sú rovnako závažné, akurát je potrebné sa u každého z nich zamerať na jeho určité špecifiká tak, aby bolo spolužitie s ním jednoduchšie pre toho, kto potrebuje odbornú liečbu.

Čo sa týka tehotenskej cukrovky, môže byť u rizikových osôb (ak trpí nadváhou, rodinnou anamnézou atď.) prekurzorom na vznik diabetu 2. typu po ukončení gravidity. Je riziková napríklad z dôvodu možného poškodenia kardiovaskulárneho systému matky.

Mýtus č. 4: Diabetes 1. typu sa rozvinie iba u detí as 2. typom sa liečia seniori

Diabetes I. a II. typu sa môže vyvinúť v akomkoľvek veku. Ten I. typu je často mylne zamieňaný za druhý variant prevažne kvôli tomu, že nespadáte do „správnej vekovej kategórie“. Rozlíšenie medzi typmi cukrovky u osôb, ktoré už nepatria medzi deti, uľahčia typy protilátok a meranie hladiny C-peptidu. Diabetes 2. typu sa dnes rozvíja taktiež u detí, mladých dospelých a najmä alarmujúcim tempom u dospelých vo veku 30 až 40 rokov. A to prevažne kvôli sedavému životnému štýlu, nezdravému stravovaniu, fajčeniu a pokračujúcemu nárastu obezity.

Mýtus č. 5: Cukrovka je ochorenie, ktoré nepredstavuje veľké riziko pre pacienta

Diabetes je veľmi vážny problém, ktorý je uvádzaný ako jedna z častých príčin úmrtí. Veľká časť dospelej populácie nie je s diabetom vôbec diagnostikovaná a riadne liečená, takže u nich prebieha jeho „tichá forma“. Vzrastá počet novorodencov s hyperglykémiou. Cukrovku a jej liečbu aj prevenciu nie je dobré brať na ľahkú váhu. Môže byť sprevádzaná mnohými pridruženými komplikáciami vedúcimi k vážnym problémom funkcií celého organizmu.

Mýtus č. 6: Diabetes je ochorenie, ktoré postihuje iba obéznych ľudí

Diabetes 1. typu nemá nič do činenia s nezdravým diétnym režimom toho, kto sa s ním lieči. Naopak jedným z príznakov vedúcich k určeniu jeho diagnózy je strata hmotnosti. Táto situácia nastáva, pretože bunky tela nemajú v rámci obmedzenej produkcie inzulínu pankreasu prístup k energii, bežne dostupné po úspešnom metabolizme sacharidov organizmom.

Hoci obezita plynúca zo stravy, ktorá je príliš bohatá na sacharidy, je identifikovaná ako jeden z rizikových faktorov cukrovky 2. typu, nie je jediným spúšťačom.

Napokon je dôležité pochopiť, že diabetes 1. a 2. typu majú veľmi odlišné príčiny, aj keď príznaky a manažment sú veľmi podobné.

Mýtus č. 7: Ženy s diabetom 1. typu majú zakázané mať deti

U žien s diabetom 1. typu nič nebráni v tom, aby mali deti. Gravidita aj pôrod môžu prebehnúť bez väčších komplikácií, ak sú pod odborným lekárskym dohľadom a striktne kontrolujú hladiny krvného cukru, užívajú predpísanú medikáciu a dodržiavajú odporúčaný diétny režim. Ich tehotenstvo pre nich síce môže byť náročnejšie, ale nie je pravdou, že by mali zakázané otehotnieť.

Mýtus č. 8: Deti s cukrovkou by mali obmedziť fyzickú aktivitu

Dôraz na dodržiavanie aktívneho životného štýlu je pre ľudí, ktorí sa liečia s cukrovkou, teda aj deti, naopak odporúčaný z dôvodu toho, že fyzická aktivita znižuje hladiny krvného cukru. Deti a dospievajúci s diabetom 1. typu môžu prevádzkovať športy, ktoré ich bavia, pokiaľ majú správne nastavené dávkovanie inzulínu a dodržiavajú odporúčania týkajúce sa odborníkom nastaveného jedálnička. Existuje mnoho aktívnych športovcov s diabetom 1. typu, ktorí bežne súťažia vo vrcholových športoch – k nim patrí napríklad francúzsky atlét Sébastien Sasseville.

Mýtus č. 9: Ľudia s cukrovkou by nemali riadiť motorové vozidlá

Ďalším z pomerne hlúpych mýtov rozšírených v spoločnosti je to, že diabetici nemajú viesť motorové vozidlá. Faktom je, že aj keď nízke hladiny cukru v krvi môžu ovplyvniť schopnosť riadenia u diabetikov 1. typu, všeobecne pri dodržiavaní lekárskych odporúčaní a úspešnom manažmente glykémie môžu tí, ktorí sa liečia s cukrovkou, za volant bez obáv zasadnúť. Je ale potrebné mať po ruke všetko potrebné na to, aby vás neprekvapil hypoglykemický stav, veľmi dôležitá je vhodne zvolená desiata.

(zdroj: diastyl.cz)

Čo si treba všímať?

Najmä ak sa diabetes vyskytuje vo vašej rodine, opatrnosť je na mieste. Mali by ste pozornejšie sledovať svoju hmotnosť - a najmä to, čo jete. Niekoľko relatívne jednoduchých krokov môže viesť k tomu, že sa vyhnete rodinnej záťaži. Tu je návod, ako na to.

Spoznajte faktory, ktoré ovplyvňujú vznik cukrovky, alebo na čo si treba dať pozor ako prvé

Riziko vzniku cukrovky 2. typu môže zvyšovať celý rad faktorov, týkajú sa predovšetkým voľby životného štýlu. Tu sú niektoré z najdôležitejších:

Dedičnosť: ak máte príbuzného prvého stupňa (rodiča, súrodenca) s cukrovkou, máte vyššie riziko vzniku ochorenia.

Stravovacie návyky: strava bohatá na spracované potraviny, rýchle občerstvenie, sladké jedlá a nápoje môže viesť k obezite a tiež k vyššiemu riziku vzniku cukrovky 2. typu.

Fyzická aktivita: nedostatok pravidelnej fyzickej aktivity podporuje vznik cukrovky 2. typu. Naopak, dostatočná každodenná aktivita je ideálnym liekom proti nej.

Vek: riziko vzniku cukrovky sa zvyšuje po 45. roku života, hoci v posledných rokoch sa cukrovka 2. typu vyskytuje častejšie u mladších ľudí. Súvisí to s dlhodobým, prípadne intenzívnym nevhodným životným štýlom.

Telesná hmotnosť: nadváha alebo dokonca obezita sú silnými ukazovateľmi rizika vzniku cukrovky 2. typu.

Ak chcete zabrániť vzniku cukrovky, skúste sa zamerať predovšetkým na tieto faktory - urobíte si tým veľkú službu.

Varovné príznaky prediabetu: keď telo volá o pomoc

Prediabetom sa vo všeobecnosti označuje stav, ktorý podporuje rozvoj cukrovky bez včasného zavedenia vhodných opatrení. Inými slovami, súčasná prítomnosť viacerých rizikových faktorov je varovným signálom cukrovky, ktorý by ste rozhodne nemali podceňovať. Existujú určité typické príznaky, ktoré signalizujú možný rozvoj cukrovky:

Zvýšená únava a rýchle vyčerpanie: ak sa často cítite unavení a bez energie, môže to signalizovať prediabetes. Samozrejme, príčin únavy môže byť veľa, preto je dobré najprv skontrolovať, či váš organizmus nemá nedostatok niektorých dôležitých vitamínov a minerálov (napr. horčíka alebo železa).

Neprimeraný hlad: Ak máte neustály pocit hladu, aj keď ste práve jedli, môže to byť znakom problémov s metabolizmom glukózy.

Kolísanie hmotnosti: Ak bez zjavnej príčiny schudnete, môže to byť varovným signálom rozvoja cukrovky.

Časté močenie a smäd: Ak musíte častejšie chodiť na toaletu, najmä v noci, a máte neustály smäd, môžu to byť príznaky vysokej hladiny cukru v krvi.

Rozmazané videnie: Vysoká hladina cukru v krvi môže ovplyvniť schopnosť oka zaostriť, čo vedie k rozmazanému videniu.

Časté infekcie: Cukrovka môže oslabiť imunitný systém, takže ste náchylnejší na infekcie.

Zlé hojenie rán: Rany a škrabance sa u ľudí s vysokou hladinou cukru v krvi hojia pomalšie.

Rozpoznanie týchto signálov môže mať zásadný význam pre včasnú diagnostiku a liečbu cukrovky. V prípade pochybností je vždy lepšie poradiť sa s lekárom, ktorý dokáže cukrovku rýchlo odhaliť.

Čo mám robiť, ak mám podozrenie na hroziacu cukrovku?

Rozvoju cukrovky môžete aktívne zabrániť, aj keď už vykukuje za rohom. Samozrejme, čím skôr začnete, tým ľahšia bude vaša práca a tým pravdepodobnejší bude úspech. Tu je niekoľko tipov, ktoré môžete použiť:

Stravujte sa zdravo: jedzte viac ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov a bielkovín a obmedzte príjem spracovaných potravín a sladkostí.

Pôst: Ak ste vo fáze prediabetu, vhodnou voľbou je prerušovaný pôst. Tento typ stravovania vedie k očiste pečene, ktorá potom môže aktívnejšie metabolizovať glukózu. Ak však už užívate lieky na cukrovku, mali by ste sa poradiť so svojím diabetológom o vhodnosti zaradenia aj krátkeho pôstu.

Tip pre vás: Ak ste začiatočník v pôste, skúste spočiatku zaradiť len dlhšiu fázu pôstu v porovnaní s fázou jedenia - napríklad večeru si dajte o niečo skôr a raňajky neskôr. Potom môžete fázy upraviť tak, aby ste si časom zvykli na 8 hodín fázy "jedenia" a 16 hodín pôstu.

Pravidelná fyzická aktivita: snažte sa každý deň venovať aspoň 30 minút cvičeniu strednej intenzity, napríklad chôdzi, plávaniu alebo bicyklovaniu.

Udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti: Ak máte nadváhu, zníženie niekoľkých kilogramov môže výrazne znížiť riziko vzniku cukrovky.

Pravidelné lekárske prehliadky: Váš lekár môže sledovať váš zdravotný stav a odporučiť vám zmenu životného štýlu alebo liečbu, ktorá vám pomôže predísť cukrovke alebo ju aspoň udržať pod kontrolou.

Pôst prospieva pečeni

Pečeň zohráva kľúčovú úlohu v metabolizme glukózy. Keď sa hladina glukózy v krvi zvýši (napríklad po jedle), pečeň začne prebytočnú glukózu premieňať na glykogén, teda formu, v ktorej sa glukóza ukladá v pečeni a svaloch na neskoršie použitie. Keď je hladina glukózy v krvi nízka (napríklad po dlhom období bez jedla alebo počas fyzickej námahy), pečeň môže tento glykogén premeniť späť na glukózu, aby zabezpečila energiu pre telesné funkcie. Obdobie pôstu je teda celkom kľúčové pre odbúravanie prebytočného glykogénu, ktorý potom blokuje správny metabolizmus glukózy.

Uvedomenie si potenciálnych rizík cukrovky je prvým krokom k jej prevencii. Počúvajte svoje telo, dodržiavajte zdravý životný štýl a pravidelne navštevujte svojho lekára.

(zdroj: diastyl.cz)

Strach z ďalšieho každodenného života

Diagnostika diabetes v tomto veku je mladšími dospelými prijímaná ťažko, a tak nielen liečba s potrebou dodržiavania režimových opatrení, ale aj edukácia je hlavne v začiatkoch veľmi náročná. Problémy predstavuje hlavne konfrontácia s názormi na sociálnych sieťach a strach z ďalšieho každodenného života s nevyliečiteľnou chorobou.

V tomto vývojovom období sa diferencujú modely rolí na mužskú a ženskú, ktorá je spoločensky významne ovplyvnená. Ženy, hlavne s cukrovkou od detstva, sa postupne vyrovnávajú s dilemou medzi rolou matky a profesijnou kariérou, pretože rodičovská rola je sociálne vysoko cenená a mení sa v závislosti od veku detí. Vzhľadom na obdobie vrcholnej telesnej výkonnosti sa muži viac sústreďujú na pracovnú činnosť, ale ich sociálna pozícia nie je ešte ustálená.

Obdobie veľkých zmien

Diabetes v tomto vývojovom období prechádza významnými zmenami z dôvodu ukončenia štúdia na vysokej škole, nástupu do pracovnej činnosti, hľadania vhodného partnera, založenia rodiny, prípravy na tehotenstvo, tehotenstva, pôrodu a starostlivosti o rodinu alebo kariérny rast. Ide o veľké zmeny v živote diabetikov, ktoré významne ovplyvňujú nielen kompenzáciu diabetu, ale aj celkový zdravotný stav a výkonnosť.

Sociálny problém predstavuje nielen hľadanie vhodného partnera, ale aj vhodného zamestnania s možnosťou realizácie režimových opatrení. Je zarážajúce, že napriek osvete, ktorú realizujú nielen zdravotnícki pracovníci, ale aj diabetické organizácie, stále pretrváva v spoločnosti veľa mýtov o každodennom živote s diabetom, ktoré spôsobujú mnohé problémy a odmietania. Vzhľadom na to vznikajú intímne problémy nielen v partnerstve, manželstve a rodičovstve, ale aj v pracovnej činnosti z dôvodu možných akútnych komplikácií cukrovky v zmysle hypoglykémie, dodržiavania režimových opatrení a pravidelných kontrol v diabetologickej ambulancii a ďalších odborných ambulanciách, ako je kardiologická, nefrologická, neurologická, očná, ale aj endokrinologická, rehabilitačná a podľa potreby aj ďalšie.

Pretrváva diskriminácia

Napriek rozsiahlej osvete širokej verejnosti ešte stále totiž pretrváva priama aj nepriama diskriminácia tých, ktorí sú iní ako ostatní, a to aj v zmysle prítomnosti chronickej choroby. A pociťujú to, žiaľ, veľmi často práve diabetici. Najčastejšie ide o neprijatie do požadovanej pracovnej činnosti, prepustenie z dôvodu reorganizácie alebo zrušenia pracovného miesta, preradenie na iné pracovné činnosti takmer vždy s nižším platovým ohodnotením, neumožnenie kariérneho rastu alebo, naopak, bagatelizovanie zdravotného stavu a absolútna nepodpora v prípade potreby zo strany zamestnávateľa.

Nevhodná starostlivosť o seba

Mladší dospelí diabetici už plne zodpovedajú za cukrovku, ale dodržiavať všetky príkazy, zákazy, obmedzenia a nutnosti v spoločnosti, ktorá akceptuje len zdravých a výkonných ľudí, je veľmi náročné. Aj preto v tomto vývojovom období pretrváva nepravidelná konzumácia potravín, nepravidelné modely spánku spôsobené nástupom do pracovnej činnosti a snahou o presadenie sa.

Sprevádzané sú častým vynechaním jedla, nevhodným jedlom, neúmyselným zabúdaním na injekčnú aplikáciu inzulínu pred jedlom najčastejšie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti alebo aplikáciu vysokých dávok inzulínu z dôvodu nadmerného príjmu nevhodnej potravy a v nevhodnom čase. Veľkú pomoc predstavujú glukózové senzory, ktoré však u väčšiny dospelých diabetikov nie sú plne hradené zdravotnými poisťovňami počas celého roku, čo nielen zdravotný stav, ale aj sociálnu situáciu významne zhoršuje.

Dôležitá je edukácia

Veľký význam pri zabezpečovaní kvalitnejšieho života s diabetom u mladších dospelých zohráva správne nastavenie systému komunikácie v diabetologickej ambulancii, pravidelné absolvovanie edukácie a sociálneho poradenstva, keďže nielen diabetológia, ale aj zdravotný a hlavne sociálny stav diabetikov sa v tomto období významne mení. Veľké riziko práve aj tu predstavujú nesprávne informácie z internetu a zo sociálnych sietí.

Pokračovanie v absolvovaní rekondično-rehabilitačných edukačných pobytov s vhodnou edukáciou a rehabilitáciou organizované diabetickými organizáciami umožňujú mladším dospelým naučiť sa, ako žiť s diabetom aj v dospelosti. Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) a sociálne služby tvoria v prípade potreby vhodnú sociálnu oporu mladších dospelých diabetikov.

PhDr. Andrea Bukovská, MHA, MPH

Diabetologické edukačné centrum 1. IK JLF UK a UNM

Nemocničná lekáreň UNM

DIAMART Martin

Podľa súčasného chápania významu malnutrície zaraďujeme k nej tiež deficit určitých esenciálnych látok, ktorý vzniká aj pri relatívne dostatočnom príjme potravy (avitaminózy a i.). Deficiencia sa často vyskytuje v kombinácii, môže ísť však výlučne o nedostatok bielkovín alebo o nedostatok energetických zdrojov.

Príznaky sa zamieňajú s inými chorobami

U väčšiny pacientov ostáva malnutrícia neodhalená a neliečená, a to aj v nemocniciach, opatrovateľských domovoch, či pri liečbe v domácom prostredí.

I keď je u nás oproti rozvojovým krajinám problém podvýživy zdanlivo vyriešený, stav malnutrície vzniká často u chorých ľudí, aj u diabetikov, a tiež u starých ľudí. Preto je potrebné sledovať okrem starších ľudí v nemocniciach, domovoch, hospicoch a osamelo žijúcich starších ľudí aj určité rizikové skupiny obyvateľstva, medzi inými aj diabetikov. U starších ľudí môžu byť prejavy malnutrície v dôsledku chronických chorôb, príznaky sa často zamieňajú s príznakmi iných diagnóz.

Kedy hovoríme o malnutrícií

O stave malnutrície je nutné uvažovať za nasledovných okolností:

- pri zníženom príjme živín (anorexia-nechutenstvo, dysfágia - sťažené prehĺtanie, nauzea - nukanie na zvracanie, bolesť, zlý stav chrupu, choroby tráviaceho traktu, tiež pri chudobe, vysokom veku, spoločenskej izolácii, návyku na alkohol, depresiách, vplyvom dlhodobo užívaných liekov),

- pri zvýšených stratách živín (hnačky, malabsorpcia - porucha trávenia, strata krvi),

- pri zvýšených nárokoch organizmu na živiny (infekcie, nádory, horúčka, tyreotoxikóza, popáleniny).

Môže zhoršiť rozvoj rôznych ochorení

Malnutrícia spôsobuje stratu svalov aj tuku, telesnú slabosť a únavu, vyvoláva zmeny vnútorného prostredia organizmu. Dochádza k nerovnováhe minerálnych látok v krvi (krvných elektrolytov) s poklesom celkovej zásoby draslíka, horčíka a fosforu a prebytkom sodíka. Malnutrícia má vplyv na fyziologické funkcie, ovplyvňuje mnohé orgány a môže vyvolať alebo zhoršiť vznik a rozvoj rôznych ochorení. Dôsledky podvýživy zasahujú nielen do oblasti fyzickej aktivity, pracovnej schopnosti, reprodukčnej schopnosti ale aj do poznávacej funkcie či reakcie na ochorenie.

Malnutrícia u seniorov

Výskyt malnutrície sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. V skupine 65-74 ročných postihuje 15 % ľudí, no vo vekovej skupine nad 75 rokov výskyt stúpa až na 45 % populácie. Zvláštnym problémom je malnutrícia v domovoch dôchodcov, kde hrozí riziko vzniku podvýživy až u 80 % obyvateľov a vyskytuje sa až u 40 %.

Príčiny malnutrície

- Anorexia (nechutenstvo) - príčinou môže byť spomalené trávenie, rýchlejší pocit nasýtenia, oslabenie čuchu a chuti, ale aj depresia, zápcha, imobilita či niektoré lieky.

- Malabsorpcia – pri ochoreniach pankreasu, malabsorpčnom syndróme, črevnej ischémii, liečbe chemoterapiou či ožarovaním.

- Neschopnosť zaobstarať si potravu – ako následok demencie, poruchy pohyblivosti, chudoby

- Poruchy príjmu potravy – poruchy prehĺtania, vracanie, choroby pažeráka, xerostómia (sucho v ústnej dutine).

- Nesprávne zloženie potravy – môže byť dôsledkom chudoby, demencie, únavy opatrovateľa, nesprávnych návykov.

- Zvýšená spotreba živín – pri hojení rán, chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, zvýšenej činnosti štítnej žľazy, nedostatočne liečenej cukrovke, pri onkologickom ochorení, infekciách, Alzheimerovej chorobe.

Neželaná strata hmotnosti

Najdôležitejším indikátorom podvýživy je neželaná alebo neplánovaná strata hmotnosti. Je potrebné zistiť, či ide o stav akútneho stresu, chronického ochorenia, alebo je spôsobená nepriaznivými sociologicko-ekonomickými faktormi. Ak je nedostatočný príjem energie, hovoríme o malnutrícii energetickej (kalorickej), nedostatočný príjem bielkovín vedie k malnutrícii proteínovej. Nutričný stav v seniorskom veku je potrebné sledovať v spojení s inými chorobami, konkrétne aj s diabetom, nakoľko riziko úmrtia v takomto spojení je vyššie až o 69 percent.

Liečba a prevencia malnutrície u starších ľudí má očakávaný efekt vtedy, ak je komplexná. Je nutné vylúčiť dehydratáciu a nesprávne zloženie či nedostatok konzumovanej stravy, prípadne prehodnotiť súbežnú farmakologickú liečbu. Často je dôležitá aj motivácia, stolovanie, chuť stravy, či etnické a náboženské zvyklosti.

Ing. Mária Kleňová, PhD.

Samokontrola glykémie

Samotné ochorenie nemusí nijako ovplyvniť vaše cestovanie, avšak zmena stravy, množstvo aktivity alebo zmena prostredia (teplota, nadmorská výška) môžu počas cestovania ovplyvniť hladinu glukózy v krvi. Práve diabetik musí cestovať s dostatočným množstvom liekov, zdravotníckych pomôcok a v prípade potreby mať prístup k zdravotnej starostlivosti. Dobre kompenzovaný diabetik, ktorý má svoje ochorenie pod kontrolou, pokojne zvládne aj cestovanie do vzdialenejších destinácií. Dôležitá je samokontrola glykémie počas cestovania.

Dôležité doklady

Ľudia s cukrovkou by sa vždy pred akoukoľvek cestou do zahraničia mali poistiť a uviesť, že sú diabetici. K dokladom si pribaľte potvrdenie od lekára o vašej diagnóze, vhodné je mať toto potvrdenie aj v príslušnom jazyku krajiny, do ktorej cestujete, prípadne v angličtine. Buďte vždy informovaní, akú účinnú látku obsahujú vaše lieky – v prípade potreby bude jednoduchšie zistiť, aký liek užívate, keďže v iných krajinách môže byť pod iným obchodným názvom.

Ak používate inzulínovú pumpu, vezmite si aj inzulín, ktorý sa dá podať inzulínovým perom. Vždy sa pred cestou informujte o možných obmedzeniach na dovoz liekov do inej krajiny, tieto obmedzenia sa týkajú hlavne krajín v USA.

Pozor na alkohol či slnenie

Na dovolenkách si mnoho z nás dopraje posedenie pri pive, víne či miešanom alkoholickom drinku. Dávajte si však na alkohol pozor. Jeho nadmerná konzumácia môže spôsobiť hypoglykémiu, a to hlavne na druhé ráno. Aby ste tomu predišli, nepite na lačný žalúdok a pite s mierou. Nekonzumujte veľké množstvo ovocia, sladených nápojov a zmrzliny. Vyhýbajte sa dlhému pobytu na slnku a vyvarujte sa slnenia v čase od 12.00 hod. do 15.00 hod. Snažte sa predchádzať vzniku drobných poranení v mori, nechoďte naboso, aby sa z malého zranenia nestala časom väčšia, ťažko sa hojaca rana.

Nadzásoba liekov

Lieky si vždy dajte do príručnej batožiny, pretože ak by aj došlo k strate batožiny, nezostanete bez liekov. Vedeli ste, že lieky v podpalubí môžu byť vystavené nízkym teplotám, čím sa môžu znehodnotiť? Majte dostatočnú nadzásobu liekov. Nezabudnite si do príručnej batožiny zbaliť aj dostatočné množstvo testovacích prúžkov, glukomer, inzulínové perá a ihly k inzulínovým perám, príslušenstvo k inzulínovej pumpe. Majte vždy poruke pre prípad poklesu glykémie aj cukor.

Ak cestujete lietadlom, nemusíte mať obavy. S potvrdením môžete prepravovať inzulín a inzulínové perá aj vo väčšom množstve, ako je 100 ml.

Vhodné je vopred na to upozorniť personál na letisku. Inzulín nezabudnite vždy prenášať v termoobale, skladujte ho vždy v papierovom obale (svetlo by ho mohlo poškodiť) a pri teplote od 2 do 8 stupňov Celzia. Používaný inzulín sa skladuje do 25 stupňov Celzia počas jedného mesiaca.

Riziko pásmovej choroby

Počas celej dovolenky dbajte na správne uskladnenie liekov. Extrémne výkyvy teplôt môžu znehodnotiť lieky aj glukomer. Ak cestujete autom, nikdy nenechávajte inzulín v aute, aby vám mráz, prípadne teplo inzulín nepoškodili. Na palube lietadla je vhodné oboznámiť aj personál s tým, že ste diabetik. Taktiež sa odporúča v mieste destinácie oboznámiť o tejto skutočnosti aj delegáta, prípadne recepciu hotela.

V lietadle sa odporúča pichnúť inzulín pacientom, až keď sa podáva jedlo. Niektoré letecké spoločnosti ponúkajú aj stravu pre diabetikov, ktorú si treba vopred objednať. Počas letu pite dostatočné množstvo tekutín. Ak cestujete diaľkovými letmi, pri ktorých je časový posun, poraďte sa so svojím lekárom o úprave dávky inzulínu. Pri lete do týchto destinácií môže dôjsť k tzv. jet lag syndrómu (pásmovej chorobe), keď dochádza k poruche biologických rytmov v dôsledku časového posunu. Zmiernenie príznakov či úplné predídenie syndrómu sa dá docieliť konzultáciou s lekárom.

Snažte sa preto už počas cesty prispôsobiť času v destinácii, a teda naplánovať si spánok tak, aby ste zaspali večer v mieste destinácie. Pri diaľkových letoch pri ceste na východ, čo znamená kratší deň (Čína, Austrália, Thajsko) je vhodné zvoliť si nočný let. Pri ceste na západ (USA, Kanada) je deň dlhší, a preto je vhodnejší denný let.

Cestovanie autom

Pri cestovaní autom myslite na to, že dlhé šoférovanie vás môže unaviť, preto necestujte sami. Počas cesty je vhodné striedať sa v šoférovaní, merajte si glykémiu a nezabúdajte na pravidelné prestávky. Glykémiu sa odporúča merať si každú hodinu a mala by byť nad hodnotu 5 mmol/l.

Pri príznakoch hypoglykémie je nutné vždy zastaviť auto, prijať stravu s rýchlo vstrebateľnými cukrami a spraviť si prestávku. V jazde môžete pokračovať až po úprave glykémie.

Počas cesty a v cieľovej destinácii sledujte, ako vám jedlo ovplyvňuje hladinu glykémie. Pri vyšších teplotách vzduchu stúpa aj spotreba cukru. Telo potrebuje viac energie a diabetik môže cítiť slabosť, nevoľnosť, únavu, čo môže viesť k nízkym hladinám cukru.

Pri zvýšení glykémie to vyriešite jednoducho – zvýšením fyzickej aktivity, liekmi alebo inzulínom. Nezabúdajte na dodržiavanie svojho denného režimu, pravidelné jedlo, príjem tekutín a pohyb. Voľte ľahšiu stravu a vyhýbajte sa vyprážaným jedlám. Dbajte aj na kvalitný a dostatočný spánok. Aj počas pobytu si pravidelne merajte glykémiu.

Na čo pred cestou nezabúdať

• Alfou a omegou je cestu vopred naplánovať – všetko sa začína ešte doma pri výbere destinácie. Vyberte si krajinu, kde je zabezpečená zdravotná starostlivosť poskytnutím lekárskeho ošetrenia a dostatočná hygiena.

• V prípade potreby sa odporúča mať k dispozícii číslo na záchrannú službu.

• Zaujímajte sa aj o časový posun v danej krajine, možnosti skladovania liekov na mieste pobytu, vonkajšiu teplotu a v neposlednom rade stravovanie.

• Pred tým, než vycestujete, sa vždy poraďte so svojím lekárom.

Mgr. Natália Radošinská, farmaceutka, Lekáreň Dr.Max Trnava

Problémy s krvným obehom spojené s cukrovkou možno riešiť na viacerých úrovniach. Pri ich úspešnom zvládaní je potrebná určitá sebadisciplína, ako aj pravidelnosť. Hlavne v dodržiavaní odporúčaného liečebného režimu spojeného so zdravým pohybom.

Starostlivosť o hladinu glykémie je jedným z kľúčov k prevencii obehového systému

Komplikácie cukrovky súvisiace s krvným obehom sú z dlhodobého hľadiska naviazané na prejavy nerovnováhy glykémie v organizme. Vznikajú prevažne v dôsledku hyperglykemických stavov a následného poškodenia cievnych stien. Riziko ich vzniku možno ovplyvniť dobrou spoluprácou s ošetrujúcim lekárom v rámci preventívnych opatrení a budovaním sebadisciplíny pacienta spojenej s každodennými návykmi.

Dobrou správou je, že výsledky sledovania 1,7 milióna ľudí s diabetom, ktoré boli aktualizované v apríli tohto roku, ukazujú, že výskyt hospitalizácií diabetických pacientov s kardiovaskulárnymi problémami sa za posledné štvrťstoročie znížil. Znížil sa aj počet prípadov infarktu myokardu. Možno teda povedať, že presná prevencia prináša úspešné výsledky.

Ako vyzerá prevencia komplikácií cukrovky súvisiacich s krvným obehom:

- Na odhalenie včasných príznakov komplikácií je potrebná lekárska pomoc a pravidelné vyšetrenia. Odporúčané konzultácie a nastavenie režimu vrátane stravovacieho plánu vypracovaného odborníkom. Prípadná úprava dávkovania inzulínu alebo iných liekov na úspešnú kontrolu glykémie.

- Povinnosťou diabetika je potom prísna kontrola hladiny cukru v krvi a snaha o odstránenie jej výkyvov, dodržiavanie odporúčaného liečebného režimu a diéty.

- Pri fyzickej aktivite na rozprúdenie krvného obehu, je dôležitá skôr frekvencia ako trvanie. Snažte sa o viacnásobné niekoľkominútové prestávky v cvičení počas dňa.

- Chôdza je skvelá na podporu krvného obehu; ak z nejakého dôvodu nemôžete ísť von, stavte na cviky, ako sú drepy, zdvihy nôh, a zamerajte sa na prekrvenie lýtok.

Pravidelné cvičenie alebo vhodné cvičenie je veľmi dobrým spôsobom, ako predchádzať diabetickým komplikáciám a tiež ako predchádzať dlhodobo zvýšenej hladine cukru v krvi.

- Pri podozrení na problémy s krvným obehom môžu lekári odporučiť vyšetrenie zraku, testy krvi a moču na kontrolu hladiny cukru a cholesterolu a testy na kontrolu funkcie obličiek.

- Odporúča sa tiež prestať fajčiť.

- K zlepšeniu celkového krvného obehu môžete prispieť aj vďaka prítomnosti určitých látok podporujúcich krvný obeh v bežne dostupných potravinách. Ak však užívate lieky na zriedenie krvi, musíte dôsledne dodržiavať odporúčania lekára a zohľadniť možné kontraindikácie niektorých potravín a doplnkov.

Ako súvisí zlý krvný obeh s cukrovkou?

Diabetici častejšie bojujú s artériovým ochorením dolných končatín, ktorá narúša cirkuláciu a znižuje prísun kyslíka do svalov. Neplnenie tejto prirodzenej funkcie môže viesť k tvorbe plakov vo vnútri ciev, čo zhoršuje schopnosť krvného obehu.

Zlý krvný obeh spojený s cukrovkou často spôsobuje príznaky na nohách, ako sú:

- Suchá koža a pomalšie hojenie poškodenie kože.

- Nedokrvenosť končatín, pocit chladu, modrasté nohy.

- Výskyt bercových vredov, praskanie kože na chodidlách.

- Lámanie nechtov, vypadávanie vlasov.

- Brnenie alebo necitlivosť končatín.

Možné komplikácie cukrovky spojené s krvným obehom

Komplikácie cievneho obehu pri cukrovke sú spôsobené nedostatočným prietokom krvi, ktorá sa ťažko dostáva do rôznych častí tela tak, ako je pre ňu prirodzené. Časom sa cievy zužujú pod vplyvom nekontrolovanej hyperglykémie alebo nedodržiavania liečebného režimu, ktorý vedie k zvýšenej hladine cukru. V prípade ochorenia periférnych tepien sa hromadí tuk a blokuje prietok krvi (hovoríme o ateroskleróze, známej aj ako kornatenie tepien).

Krvné cievy prenášajú kyslík a živiny do našich orgánov. Po ich poškodení vznikajú u diabetikov pridružené komplikácie ochorenia.

Patrí k nim mozgová príhoda, slepota, infarkt myokardu, zlyhanie obličiek, poškodenie kože, necitlivosť končatín (diabetická neuropatia, ktorá zvyšuje riziko amputácie), kŕče pri chôdzi, mravčenie alebo pálenie v nohách a zle sa hojace infekcie. Tieto komplikácie sa môžu prejaviť až po niekoľkých rokoch. Dodržiavanie odporúčaní odborníkov na úspešnú liečbu cukrovky môže účinne znížiť riziko ich vzniku.

(www.diastyl.cz)

Dlhotrvajúci alebo veľmi intenzívny zvuk môže podľa nej tieto vláskové bunky úplne zničiť a spôsobiť trvalé poškodenie sluchu, keďže tieto bunky neregenerujú ani nedorastajú. Dokonca existuje aj lekársky názov pre stratu sluchu súvisiacu s vekom – presbyakúzia.

Dlhodobý proces straty sluchu

MUDr. Šatalová ďalej uvádza, že k tomuto typu straty sluchu väčšinou dochádza postupne v priebehu mnohých rokov. „V závislosti od stupňa sluchového postihnutia potom rozlišujeme nedoslýchavosť, čiastočnú a úplnú stratu sluchu,“ hovorí s tým, že zvyčajne postihuje obe uši súčasne, čo je známe ako obojstranná strata sluchu, a spôsobuje stratu sluchu pri vysokých frekvenciách, čo znamená, že zvuky s vyšším tónom sú ťažšie počuteľné. „V reči to potom vyzerá tak, že niektoré spoluhlásky pacient nepočuje, takže rôzne slová znejú rovnako,“ poznamenáva.

Za stratou sluchu sú aj choroby či lieky

Kedy a či vôbec stratíme sluch, závisí podľa lekárky vo veľkej miere od genetickej predispozície, ale napríklad aj od pôsobenia hluku v priebehu rokov. „Milovník strelných zbraní je vystavený oveľa vyššiemu riziku ako napríklad záhradník. Niektoré choroby ovplyvňujú prívod krvi do stredného ucha, k vzniku tohto ochorenia prispievajú napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka či choroby kardiovaskulárneho systému,“ konštatuje MUDr. Šatalová. Ďalej sú za stratu sluchu zodpovedné aj lieky. Patria medzi ne niektoré antibiotiká, protinádorové lieky a iné. Seniori vo všeobecnosti užívajú viac liekov ako mladší dospelí, takže sa u nich zvyšuje aj pravdepodobnosť poškodenia sluchu liekmi.

Dokážeme sluch ochrániť?

„Tak ako v prevencii mnohých ďalších chorôb, dôležitá je zdravá a vyvážená strava s množstvom antioxidantov, vylúčenie toxínov z jedla, obmedzenie užívania ototoxických liekov, pravidelné cvičenie, vyhýbanie sa hluku a v prípade, že sa to nedá, používanie ochranných slúchadiel,“ vymenúva MUDr. Šatalová. Presbyakúzia podľa nej nastáva postupne a mnohí ľudia si spočiatku ani neuvedomujú, že majú problémy so sluchom. Výskumy naznačujú, že neliečená strata sluchu u starších ľudí zvyšuje riziko rozvoja demencie, Alzheimerovej choroby či depresie.

Prvé príznaky si nemusíme všimnúť

Lekárka upozorňuje, že prvé príznaky straty sluchu pacient aj jeho okolie často vnímajú ako súčasť starnutia. „V praxi to vyzerá tak, že si seniori púšťajú televíziu hlasnejšie, alebo majú problém nám porozumieť, ak je v pozadí hluk,“ uvádza MUDr. Šatalová. Pacientovi sa zdá, že iní ľudia nezreteľne hovoria, mrmlú. Inými slovami, počujú, ale nerozumejú. Niektoré zvuky sa im môžu zdať príliš hlasné, majú problém zachytiť vyššie zvuky, ako je zvonenie telefónu alebo štebot vtákov, mužské hlasy sú kvôli hrúbke ľahšie pochopiteľné ako ženské a detské. Príznakom taktiež je, že pociťujú zvonenie, bzučanie alebo syčanie v jednom alebo oboch ušiach, známe tiež ako tinitus, ktorý však nezmizne.

Vznikajú nedorozumenia

Strata sluchu určite ovplyvňuje nielen samotného seniora, ale aj jeho okolie. „Už len spomínané púšťanie televízie alebo rádia hlasnejšie môže byť rušivé nielen pre príbuzných, ale aj pre susedov,“ približuje lekárka. Pri komunikácii so seniorom sa podľa nej treba obrniť trpezlivosťou, pretože treba často opakovať otázku či pokyny. Niekedy už samotný senior rezignuje a aj napriek tomu, že nepočuje, tvári sa, že pochopil, čo od neho chceme, čo môže viesť k ďalším nedorozumeniam. „Pri vyšetrovaní pacienta so slabším sluchom musí byť aj lekár veľmi trpezlivý. Snažíme sa hovoriť hlasnejšie, do zdravšieho ucha, výrazne artikulovať, hovoriť krátke vety, otázky opakovať, prípadne posunkami naznačiť, čo chceme,“ hovorí lekárka s tým, že niekedy sa s nepočujúcimi pacientmi dorozumieva aj písomne – píše im otázky alebo pokyny na papier.

Pomáha liečba, operácia aj prístroje

Stratu sluchu podľa lekárky možno liečiť medikamentózne, operačne, prípadne korekciou sluchovej vady načúvacími aparátmi. „Pri ťažkej strate sluchu môžu byť indikované kochleárne implantáty. Všetko závisí od miery a spôsobu poškodenia sluchu. Určite by som však odporúčala tento problém nezjednodušovať a nebrať ho ako prirodzenú súčasť starnutia, pretože negatívne ovplyvňuje nielen zdravotnú, ale aj sociálnu stránku života pacienta,“ dodáva MUDr. Šatalová.

(red)

Desatoro diabetika

1. Pri diabete je kľúčové včasné začatie liečby, preto nepodceňujte preventívne prehliadky, ktoré môžu odhaliť začínajúce ochorenie.

2. Ustrážte si hmotnosť – vaša hmotnosť by mala byť v norme alebo maximálne v miernej nadváhe. Ideálne je zbaviť sa každého kila navyše buď znížením množstva prijímanej stravy, alebo aktívnejším pohybom. Vzorec na udržanie váhy je jednoduchý – prijať za deň len toľko energie, koľko spálite.

3. Hýbte sa – aj malé fyzické aktivity sú lepšie ako žiadne. Nájdite si pohyb, ktorý vám najviac vyhovuje, na začiatok stačí aj 30-minútová svižná prechádzka denne. Pohyb je v prevencii i pri liečbe diabetu kľúčový a nenahraditeľný.

4. Znížte spotrebu soli – pri diabete totiž neplatí to známe „soľ nad zlato“. Naučte sa soliť omnoho menej ako doteraz, jedlá sa dajú vynikajúco dochutiť aj bylinkami a inými prísadami.

5. Zvýšte spotrebu zeleniny – tá pomôže znížiť celkový príjem kalórií a obsahuje množstvo potrebných živín.

6. Dbajte na pestrosť a pravidelnosť stravy – vyhýbajte sa sladkostiam, alkoholu, dajte prednosť rastlinným tukom, dodržiavajte pitný režim.

7. Pravidelne si merajte hladinu cukru – pomôže vám to pri zostavovaní optimálneho jedálnička. Všímajte si, ktoré jedlá spôsobujú veľký vzostup hladiny cukru a vytvorte si zápisník s receptmi, ktoré vám prospievajú.

8. Vyhýbajte sa úrazom – sledujte aj drobné rany na koži, ich liečbu môže skomplikovať infekcia, na ktorú sú diabetici náchylnejší.

9. Dôverujte svojmu lekárovi – pri manažmente liečby sa riaďte jeho odporúčaniami a absolvujte pravidelné kontroly, aby ste svoj cukor mali stále pod kontrolou.

10. Zadovážte si „Tanier diabetika“ – v spolupráci s odborníkmi participovala na ňom aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. Edukačná pomôcka má podobu troch názorných zošitov zostavených na báze troch schém stravovania, a to podľa energetickej hodnoty a obsahu cukrov v jednotlivých porciách jedla. Pomôže vám vyskladať si každé z denných jedál na tanieri podľa vlastného výberu, chuti a v súlade s vašimi metabolickými možnosťami a potrebami.

(zdroj: vszp.sk)