Princíp je triviálny: ponuka na obstaranie dopravného vojenského lietadla alebo iného systému v tendri bude úspešná iba vtedy, ak z ponuky vyplynie záväzok dodávateľa na zákazky, respektíve investície do strojárstva, výskumu a vývoja na Slovensku. Pritom naši strojári môžu participovať aj na projekte, ktorého finálny produkt nájde uplatnenie v iných končinách sveta.
Lietadlo na bezpečnú prepravu
Po tragédii nášho lietadla nad Maďarskom silnie potreba kúpiť moderný typ špeciálneho vojenského dopravného lietadla, s ktorým by aj Slovenská republika bola schopná spoľahlivo plniť úlohy vyplývajúce z nášho členstva v NATO. Napríklad vo vzťahu k Iraku, Afganistanu a vôbec ku krajinám, kde máme vlastné jednotky. Tomu zodpovedá technické vybavenie, ktoré s bežným civilným lietadlom nemožno porovnať. Od radaru, navigačného systému až po ochranu lietadla pred atakom rakiet.
"Ukázalo sa, že Slovensku chýba druh lietadla na bezpečnú prepravu materiálu pre misijné jednotky v spomínaných teritóriách, ktoré by bolo plne kompatibilné s požiadavkami NATO," povedal na výstave IDEB 2006 v bratislavskej Inchebe viceprezident pre obchod Združenia obranného priemyslu (ZOP) Miroslav Výboh.
Možnosti
Z hľadiska disponibilnej techniky na svetových trhoch sa dá predpokladať, že potenciálnymi dodávateľmi takýchto lietadiel by mohli byť najmä spoločnosti Lockheed Martin (USA), ktorá vyrába lietadlo Hercules C130J, španielska CASA a jej lietadlo C295M, ruský Antonov AN 74Tk a talianske lietadlo Spartan C27J vyrábané spoločnosťou Alenia z koncernu Finmeccanica, s ktorou na Slovensku spolupracuje spoločnosť Willing, a. s. Všetky tieto vojenské dopravné lietadlá môžu prepravovať tovar alebo osoby a vo VIP variante aj vládnych činiteľov, ktorí musia lietať aj do rizikových oblastí. Novinkou medzi týmito lietadlami je práve na záver spomínaný C27J Spartan. Vyvinuli ho špeciálne na vojenské účely v spolupráci so spoločnosťou Lockheed Martin. Okrem talianskej armády si ho dnes objednali aj Gréci a Bulhari. Pred "spadnutím" je aj kontrakt v USA. V Česku patrí toto lietadlo tiež k úzkemu kruhu favoritov. Zaujímavosťou je vysoká kompatibilita s Herculesom -- rovnaké motory, skoro identická avionika a pod. Pri zmiešaných letkách C130+C27 to výrazne znižuje náklady na logistickú podporu a výcvik posádky.
Lietadlo pre potreby armády
Aj na Slovensku začali aktivity ohľadne obstarávania dopravných lietadiel pre potreby Armády SR (ASR). V najbližšom období odborníci fyzicky odprezentujú svojich favoritov s cieľom overiť a potvrdiť projektované parametre jednotlivých lietadiel a ich vhodnosti pre nasadenie vo vzdušných silách ASR.
V podobnej situácii sú aj v Česku. Ide o prirodzený krok stredoeurópskych krajín, pretože každý člen Severoatlantickej aliancie má doslova v povinnej výbave podobný typ lietadla. Úvahy nášho rezortu obrany len kopírujú celosvetový trend a je iba otázkou času, kedy bude musieť prijať definitívne kroky a rozhodnutia.
Napriek tomu zainteresovaní nechcú zbytočne prebiehať udalosti, každý z potenciálnych dodávateľov sa vynasnaží čo najdokonalejšie zareagovať na kritériá sformulované v očakávanom výberovom konaní.
"Keď sa bude takýto tender konať v Česku, môžem s istotou povedať, že každý kandidát ponúkne značný balík ofsetových programov. No a to je doslova mostík medzi rezortom obrany a strojárskymi podnikmi u nás, bývalé zbrojovky alebo závody ťažkého strojárstva v Dubnici, Martine či v Detve nevynímajúc," otvoril mimoriadne zaujímavý a perspektívny okruh Miroslav Výboh.
Návrat do hry
Dôsledky konverzie bolia dodnes, liečba niekde zaberá, žiaľ, inde bolo treba ísť aj na kar. Ofsetové programy sú z pohľadu ZOP SR cestou návratu do reálneho života. Pod toto tvrdenie sa podpisuje aj prezident ZOP SR Ľudovít Černák: "Naše strojárske fabriky by sme chceli takto zapojiť do spolupráce s najsilnejšími svetovými hráčmi, ktorí dominujú v zbrojárskej výrobe, vo vývoji a výskume. Je to neuveriteľne perspektívna oblasť. Uvážme, že Slovensko používalo doteraz vo výzbroji ruskú vojenskú techniku. Tá sa mení a dodávateľmi nových systémov sa stávajú medzinárodné nadnárodné spoločnosti. Vo všetkých tendroch ponúkajú domácim vrátenie do hry cez ofsetové programy."
V špeciálnej výrobe a obrannom priemysle sa pracuje s vysokou pridanou hodnotou. Lapidárnym príkladom sú práve lietadlá, ktoré Slovensko nikdy nebude vyrábať. V Českej republike sa ofsetové projekty už stávajú súčasťou nákupu, a to aj vrátane bežiaceho obstarania obrnených transportérov, ako aj pripravovaného obstarania lietadiel.
Podpora spoločných podnikov
Prezident Černák pridal príklad od severného suseda. "Poliaci sa zapojili do ofsetových programov, ktoré predstavujú 150 percent nominálnej hodnoty projektov, ktoré prídu. Len sa to musí dostať na rokovací stôl, aby vznikli reálne ofsetové programy, ktoré zodpovedajú rozvojovým zámerom v konkrétnych fabrikách i regiónoch Slovenska. ZOP chce podporovať vytváranie spoločných podnikov s firmami, ktoré držia v rukách opraty svetového biznisu v špeciálnej technike."
Vzhľadom na to Černák za kľúčovú považuje "schopnosť štátnych predstaviteľov hovoriť v zahraničí v mene sloveskej firmy. A to je povolený doping aj v zmysle lobingu".
Podľa Výboha ide najmä o priame ofsety, teda slovenské strojárske podniky by sa zapojili do výroby subkomponentov, povedzme, aj pre spomínané dopravné vojenské lietadlo alebo pre projekty typu MOKYS a pod. Rovnako tak by mohli participovať vo veľkých objemoch prác v rámci iných projektov toho-ktorého svetového hráča. Takýto scenár platí pre firmy z oblasti leteckého priemyslu, ako aj pre pozemnú techniku atď. Každá spoločnosť je na to pripravená.
Prečo sa slovenskí strojári doteraz výraznejšie v ofsetových programoch neprejavili? "Chybu vidím v tom, že na Slovensku nemáme zákon alebo aspoň vládne nariadenie upravujúce ofsety. Ministerstvo hospodárstva ho dlhodobo pripravuje, hovorí o ňom každý minister, žiaľ, dodnes neexistuje. Na túto skutočnosť sme upozornili aj pri poslednom stretnutí zástupcov ZOP s ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom. Problém tkvie v tom, že bez takéhoto zákona ministerstvo obrany nemôže formulovať podmienku tendra, aby sme prihlásenú firmu zaviazali spolupracovať s našimi firmami cez ofsetový program na finálnom produkte. Združenie obranného priemyslu bude novej vláde od prvého dňa dýchať na chrbát, aby ofsetový zákon pripravila do parlamentu," zdôraznil Výboch.
Nepochopiteľná neochota
Pre naše strojárske podniky je neochota riešenia právnej úpravy ofsetov doslova nepochopiteľná. Princíp je triviálny -- dodávateľská firma príde s principiálnou investíciou, slovenská strana zaviaže dodávateľa investovať u nás v stanovenom rozsahu do výroby, výskumu, vývoja alebo služieb. Investovať môže v oblasti priamo súvisiacej s dodávkou alebo v iných vopred stanovených oblastiach na Slovensku. Môžeme ho tiež zaviazať podieľať sa na zabezpečení vývozu tovarov a služieb z uvedených oblastí. Príklad Poľska ukazuje, že akceptovaná hranica ofsetov nezriedka presahuje hranicu 100 percent.
"Výrobkov, ktoré sa môžu zapojiť do vyzbrojovania NATO, má Slovensko málo. Bez medzinárodnej spolupráce sa jednoducho nepresadia. Ofsety tak môžu slúžiť a slúžia na to, aby sme svetové firmy prinútili ku kooperácii a stávajú sa pomocníkom, ako prejsť od železa k znalostnej ekonomike," zhodnotil situáciu Výboch.
Kde má Slovensko najväčšie šance na úspech
-- 155 mm SHKH Zuzana, samohybné a ťahané mínomety
-- delostrelecká munícia
-- kontajnerová munícia pre neriadené rakety
-- elektronické riadiace systémy
-- ľahké obrnené kolesové transportéry
-- obrnené terénne vozidlá (Tatrapan)
-- odmínovacia technika, ženijné prostriedky
-- technika pozemného zabezpečovania letovej prevádzky
-- prostriedky chemickej detekcie
-- modernizačné prvky, náhradné diely, opravy a retrofit techniky zavedenej vo výzbroji
Zdroj: ZOP SR
StoryEditor