Podľa Zalu bol tento dokument potrebný aj z dôvodu, že EÚ sa za veľmi krátke obdobie prudko rozšírila a bol nutný pre jej lepšie fungovanie. Rovnako je presvedčený, že Reformná zmluva EÚ posilňuje aj pozíciu samotnej SR. "Ak by sme neboli do tohto projektu zapojení, tak v oblastiach ako je zamestnanosť či sociálne otázky by sme ostali na chvoste."
Podľa Kukana EÚ potrebuje pravidlá hry, ak sa chce rozvíjať. "Nesúhlasím s kritikou, že EÚ bude diktovať malým štátom. Nie je to tak. Ak sa chce organizácia, ktorá má 27 členov dohodnúť na spoločnom dokumente, tam musí každý niečo popustiť," vysvetlil Kukan s tým, že malé štáty sa už naučili hľadať si spojencov, aby sa dokázali presadiť. "Dúfam, že do konca budúceho roka bude zmluva ratifikovaná."
Diskutéri sa dotkli aj problematiky azylovej politiky a návrhu eurokomisára Franca Frattiniho zaviesť tzv. modré karty. "Sú pozitívnym riešením problematiky azylovej politiky. Dávajú šancu EÚ vyberať kvalifikované pracovné sily a nie chaotickú migráciu, v ktorej prichádza ktokoľvek," povedal Zala.
Zala a Kukan sa zhodli aj na tom, že pozvanie premiéra SR Roberta Fica adresované predsedovi vlády Maďarska Ferencovi Gyurcsányovi by malo priniesť pozitívny výsledok. "Stretnutie treba pripraviť tak, aby bol výsledok kladný, aby nedošlo k ďalšiemu zhoršovanie vzťahov," vysvetlil Kukan. Zala v tejto súvislosti zopakoval, že maďarská strana reagovala po deklarácii o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov hystericky.
Nová zmluva zachováva veľkú časť euroústavy, upúšťa však od tohto označenia. Takisto sa vypúšťa zmienka o symboloch EÚ, ako je vlajka či hymna. Na týchto požiadavkách trvalo viacero členských krajín, ktoré tvrdili, že v opačnom prípade by mala EÚ imidž superštátu.
Vznikne nový post šéfa Európskej rady, ktorého si zvolia európski lídri na obdobie 2,5 roka s možnosťou obnovenia mandátu na jedno ďalšie funkčného obdobie. Nahradí sa tým terajší postup, keď každého pol roka predsedá Európskej rade iný politik.
Prestane platiť princíp, podľa ktorého má každá krajina v Európskej komisii jedného komisára. Dôjde teda k redukcii počtu členov, pričom vyberať sa bude na základe rotačného systému.
Do roku 2014 bude platiť terajší systém rozdelenia hlasov podľa dohody z Nice, potom až do roku 2017 bude prechodné obdobie, v ktorom bude možné požiadať o pokračovanie pravidiel z Nice a následne sa prejde na systém dvojitej väčšiny predpokladaný euroústavou. To znamená, že každý štát bude mať jeden hlas a rozhodnutia sa budú prijímať so súhlasom najmenej 55 percent členských štátov únie, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 percent populácie EÚ.