Deti od päť rokov by mali povinne chodiť do materskej školy. Presadzuje to hneď niekoľko politických strán. "Rozvoj osobnosti vo veku päť až sedem rokov je kľúčový pre neskorší úspech žiaka v škole," vysvetľuje štátny tajomník rezortu práce Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Takýto zámer vítajú aj odborníci. "Slovensko totiž urobilo v predškolskom systéme chyby. Deti, ktoré do škôlky nechodia, majú v škole oveľa viac problémov ako deti zo škôlky," tvrdí riaditeľka Pedagogicko-psychologickej poradne vo Zvolene Jarmila Stančíková.
Opozičný Smer-sociálna demokracia hovorí, že takúto myšlienku presadzuje už roky. "Vláda to však nepodporila a teraz o tom hovorí SDKÚ?," reaguje podpredseda Smeru Dušan Čaplovič. Povinnú škôlku pre päťročné deti má už Maďarsko, Česko o tom uvažuje. V EÚ sú škôlky vo väčšine štátov dobrovoľné. Povinné sú v Luxembursku, v Nemecku šesťročné deti musia chodiť do tzv. školských materských škôl. V Anglicku a Holandsku je od piateho roku povinná už základná škola. "Povinné škôlky sú krok dobrým smerom," pripája sa poslankyňa NR SR Ľubica Navrátilová (Slobodné fórum).
Česi veria škôlkam viac
Od nežnej revolúcie do roku 1995 sa znížil podiel päťročných v škôlkach zo sto na 72 percent. Odvtedy však dochádza k rastu -- predvlani to bolo 85 percent. Podľa ministerstva školstva je to jedno z najvyšších čísiel v Európe. Štatistiky hovoria, že v Česku je v škôlkach viac ako 98 percent päťročných detí. V Belgicku, Španielsku, vo Francúzsku či v Taliansku je počet škôlkarov od štyroch rokov skoro stopercentný. V Dánsku či Grécku to však nie je ani polovica.
Podľa Čaploviča sa v Európe otvára na túto tému dôležitá diskusia. "Súvisí to s imigrantmi, rýchlejším dospievaním aj rastom agresivity." Zlepšenie predškolskej výchovy sľubuje vláda vo Veľkej Británii, ktorá chce viac podporiť výchovu v škôlkach. "Je chybou, že aj u nás chcú niektoré obce presúvať škôlky do základných škôl. Nie je to vhodné prostredie pre škôlkarov," upozorňuje Katarína Guziová zo Štátneho pedagogického ústavu.
Škôlka či nulté ročníky?
Podľa psychológov veľká časť detí, ktoré nechodia do škôlky, vyrastá v "málo podnetnom" prostredí. "Za socializmu sa v škole prváci učili prvé mesiace vlnovky a špirály. Teraz sa učia písať už v októbri. Mnohí rodičia nevedia na to deti pripraviť," zdôrazňuje Stančíková. Malé deti sedia často pri televízii, nevedia rešpektovať pravidlá, zle znášajú odlúčenie od rodiny.
Podľa odborníkov je dobré, že vláda zaviedla nulté ročníky pre deti zo sociálne znevýhodnených rodín (majú šesť rokov, ale nie sú zrelé na školu, ide najmä o rómske deti) vrátane bezplatnej stravy. Momentálne ich navštevuje 2-tisíc žiakov. "Povinná škôlka je lepšia ako nulté ročníky. Tie deti potrebujú dozrieť v škôlke hravým spôsobom," hovorí riaditeľka základnej školy v Myjave Jarmila Maliariková.
My všetci "škôlkopovinní"
Chceme stopercentnú výchovu v škôlkach, ale sľuby o jej povinnosti sú nereálne -- prízvukuje poslankyňa NR SR za ĽS-HZDS Ľudmila Mušková. Podľa nej by sa musela zmeniť ústava, ktorá definuje iba povinnú školskú dochádzku. Exminister Martin Fronc z KDH povinnosť dať dieťa do škôlky odmieta. Rodina má podľa neho právo povedať, kde chce dieťa vychovávať. "Povinnosť nič nevyrieši. Napriek povinnej školskej dochádzke máme rodičov, ktorí cielene neposielajú deti ani do školy. Riešením je posilniť motiváciu rodín. Aj preto je v nultých ročníkoch strava bezplatne."
Dnes majú päťročné deti zo sociálne slabých rodín zo zákona v škôlke nárok na odpustenie poplatku za stravu. "Ak by sa presadila povinnosť chodiť do škôlky, museli by sme zohľadniť aj sociálne dosahy pre rodiny," povedal pre HN hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Danko. Mesačný poplatok za škôlku je napríklad na Zlatom Potoku vo Zvolene 1 100 korún, pre sociálne znevýhodnené rodiny 800 korún. "Ak bude škôlka povinná, bude musieť výchova prejsť do prenesenej kompetencie štátu," zdôrazňuje Jozef Turčány zo Združenia miest a obcí Slovenska. Obce si však materské školy podľa neho chcú ponechať.
Podiel detí v materských školách z populačného ročníka v SR (v %):
1993 1995 1998 2003 2004
5-ročné 75 72 81,5 84,2 84,7
6-ročné 30,2 28,7 33,4 37,3 37,3
Zdroj: ÚIPŠ SR
Čo musia zvládnuť deti pred vstupom do školy:
rozumová oblasť -- správna výslovnosť, súvislé rozprávanie o sebe, okolí (dejová a časová súslednosť), rozprávať čo vidí a počuje (predpoklad pre učenie sa), mierne zovšeobecnenia (jablko a hruška sú ovocie), základné ťahy ceruzkou (vlnovky, špirály), kresba človeka primeraná veku (odráža intelekt), rozlíšiť detaily pri vnímaní (tóny, hlásky, písmená -- do šesť rokov je typické celostné vnímanie bez rozlíšenia detailov (deti si mýlia b a p, m a n), rátať do desať a využiť to pri manipulácii s vecami
pozornosť -- aj keby dieťa splnilo ostatné kritériá, nezrelá pozornosť odďaľuje zaradenie dieťaťa do školy (prvák už musí vedieť organizovane pracovať aj na úlohách, ktoré ho nebavia)
sociálna a emocionálna zrelosť -- rešpektovať dohody, hranice a pravidlá, zvládať úspech aj neúspech, rešpektovať autoritu, zvládnuť odlúčenie od rodičov (neplakať), učiť sa v kolektíve
Zdroj: Pedagogicko-psychologická poradňa Zvolen