Tieto predstavy môže ľahko presadiť mohutná sila amerických vojsk, chýba im však základná finančná stratégia.
Irak za vojnu zaplatí
Ako uviedli Financial Times, pri predkladaní návrhu štátneho rozpočtu prezident USA vyzval na zvýšenie výdavkov na zbrojenie, zabudol však sem pripočítať financie, ktoré ešte sľúbil na obnovu Afganistanu. Až keď sa zverejnilo, že USA neplnia svoje sľuby, rýchlo sa našlo 300 mil. USD. Rozpočet nepočíta ani s dodatočnými nákladmi na kontrolu povojnového Iraku, humanitnú pomoc a rekonštrukciu. Podľa ekonóma Williama Nordhausa z Yalskej univerzity by povojnové náklady mohli dosiahnuť do 10 rokov 100 až 600 mld. USD. Niet divu, že časť americkej administratívy už navrhuje, aby si Irak rekonštrukciu uhradil sám. A niet sa čo čudovať ani tomu, že Turci sú skeptickí, čo sa týka sľubov Washingtonu uhradiť im škody v prípade útokov z ich územia. Nakoniec, ani tieto financie v Bushovom rozpočte nie sú.
Čo sa tam však nachádza, sú daňové škrty vo výške 1,5 bil. USD na najbližších 10 rokov. Podľa CNN Bushov návrh rozpočtu počíta v rokoch 2003 -- 2008 s deficitom vo výške 1,4 bil. USD, pričom deficit na tento a nasledujúci rok prekračuje aj schodok rozpočtu voči HDP z 80. a zo začiatku 90. rokov. Takýto deficit sa podľa ekonómov nepodarí zredukovať ani dlhé roky po Iraku. Vychádzajúc z vládnych odhadov rastu HDP a znižovania výdavkov na všetky sektory mimo obrany a vnútra, táto rozpočtová nevyrovnanosť by za 10 rokov mohla dosiahnuť 2 bil. USD.
Štedrá iluzórna komunita?
Aj keď USA dávajú najavo, že ich osud predsa nebude závisieť od "iluzórnej medzinárodnej komunity", Biely dom potichu počíta s tým, že táto iluzórna komunita pokryje podstatnú časť nákladov. USA si v súčasnosti každý deň požičajú od zvyšku sveta 200 mil. USD na pokrývanie schodku vo vlastných úsporách. Pri rozpočte, ako si ho predstavuje George W. Bush, ekonómovia očakávajú, že do konca desaťročia dosiahne schodok až 9 % HDP. Otázne je, či "iluzórna medzinárodná komunita" bude ochotná financovať tento schodok, a ak, za akých podmienok. Podľa Laury D'Andrey Tysonovej z Londýnskej ekonomickej vysokej školy už cudzinci začínajú znižovať obrovské vklady v dolároch a dolárové aktíva. Výsledkom bude oslabenie dolára, čo USA zažili aj počas vojny v Perzskom zálive za vlády Busha -- otca. Vtedy však deficit USA na bežnom účte nedosahoval ani 2 % HDP. Napriek tomu bol G. Bush senior prinútený zrušiť sľub, že nezvýši dane, aby upokojil svetové kapitálové trhy. Jeho syn však deficit ešte viac zvyšuje. Navyše, v súčasnosti sú náklady na vojnu v Iraku nepomerne vyššie a pri rozpočte a daňovej agende G. W. Busha môžu odštartovať dlhodobý pokles dolára, čo zníži aj schopnosť USA požičiavať si v zahraničí.
USA sú jedinou svetovou vojenskou supermocnosťou. Môžu mať moc na presadzovanie svojej zahraničnej politiky, ktorá, ako uvádza L. D. Tysonová, vyráža dych svojou aroganciou. USA sú však aj najväčším dlžníkom na svete a budú potrebovať kvalitný finančný plán, aby presvedčili svet, že pomoc pri financovaní amerických globálnych plánov je dobrou myšlienkou. Zatiaľ však žiadny nemajú.
Odhad vývoja hospodárstva USA v rokoch 2003-2008
Rast HDP 3,3 3,1 3,1
Miera nezamestnanosti 5,3 5,5 5,3
Výnos 90-dňových št. dlhopisov 3,6 4 3,8
Výnos 10-ročných št. dlhopisov 5,3 5,45 5,45
(Biely dom) (Rozpočtový úrad kongresu) (nezávislí ekonómovia)
Všetky údaje predstavujú priemerné odhady na obdobie 2003-2008
Zdroj: CNN