Ministerstvo hospodárstva SR (MH) do budúcnosti s rozsiahlou výstavbou veterných a slnečných elektrární na Slovensku veľmi nepočíta. Vyplýva to zo Stratégie energetickej bezpečnosti SR do roku 2030. Podľa rezortu hospodárstva veterné a slnečné elektrárne totiž neprispievajú k zvyšovaniu spoľahlivosti elektrizačnej sústavy. "Ich prevádzka je totiž významne závislá od klimatických podmienok," uvádza rezort hospodárstva v stratégii. Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ak si vláda osvojí návrh stratégie, tak rezort bude podľa nej vydávať povolenia na stavbu elektrární na Slovensku. Podľa ministra tak záujemcovia o stavbu veterných a slnečných elektrární nebudú na Slovensku príliš preferovaní.
Podľa MH nadmerná výstavba veterných a slnečných elektrární na Slovensku by spôsobila značné cenové problémy a problémy v oblasti bezpečnosti zásobovania elektrinou, a to zvýšenými nárokmi na riadenie, reguláciu a veľkosť rezervných výkonov pre potreby elektrizačnej sústavy. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, ktorej prevádzkovateľom je spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., je súčasťou nadnárodného združenia pre koordináciu prenosu elektrickej energie UCTE. "Združenie UCTE upozorňuje na to, že nekontrolovaná prevádzka rozptýlenej výroby elektrickej energie, hlavne vďaka veterným elektrárňam a kombinovanej výroby elektriny a tepla, počas poruchy dodávok elektriny komplikuje proces obnovenia normálnych podmienok prevádzky systému," konštatuje stratégia.
Podľa rezortu hospodárstva by sa malo Slovensko naďalej orientovať na výrobu elektrickej energie najmä z jadrových a tepelných zdrojov. Jadrové elektrárne pri zachovaní vyrovnanej bilancie spotreby a výroby budú mať podľa stratégie v roku 2030 celkový podiel na výrobe elektriny 52,4 %. Podiel tepelných elektrární bude predstavovať 24,7 % a obnoviteľných zdrojov, ktoré budú tvoriť najmä veľké a malé vodné elektrárne a biomasa, 23 %.
StoryEditor