V Európe bude prebytok kancelárskych priestorov

Prírastok nových priestorov vyvolá tlak na mieru zisku tých fondov a investorov, ktorí majú vo svojom portfóliu najmä staršie priestory. Nové objekty sú výhodnejšie, ľahšie sa dajú prenajať, čo onedlho môže viesť k tomu, že nemoderné či menej kvalitné kancelárie nebude možné prenajať.
V Nemecku je podľa prieskumu Nemeckej priemyselnej banky (IKB) 71 investorov spokojných s intenzitou výstavby nových administratívnych budov. Nespokojnosť s ňou vyslovili len 4 % respondentov.
Podľa štúdie poradenskej spoločnosti Colliers napríklad v Amsterdame sa teraz budujú kancelárske priestory, ktorých plocha je milión štvorcových metrov. Je to 15,9 % plochy, ktorá je v meste už k dispozícii. Pritom v tomto holandskom meste je 18 % kancelárskych priestorov stále voľných. V Londýne sú vo výstavbe kancelárske priestory, ktoré predstavujú 5,8 % z jestvujúcej plochy úradov. Londýn mal na konci minulého roka z nich 9,9 % neobsadených.
Podľa IKB majitelia starých administratívnych budov budú musieť svoj majetok buď nákladne modernizovať, alebo prerábať na bytové jednotky. V najhoršom prípade budú musieť tieto budovy zbúrať. Je to často najlacnejšie riešenie, lebo výstavba nových priestorov vyjde investora lacnejšie než ich modernizácia. Mnohé staršie administratívne budovy sa nedajú zmeniť na byty, lebo ich štruktúra nie je na túto zmenu vhodná. Takúto skúsenosť majú aj vo Frankfurte nad Mohanom, v ktorom sa od roku 2002 v starých administratívnych budovách získava len 200 bytov ročne, hoci rozloha nevyužitej administratívnej plochy z roka na rok rastie.
Vedúci poradenskej firmy Aengevelt Research Rolf Scheffler uviedol, že ak nejaký objekt je využitý menej ako na 50 %, a to päť a viac rokov, jeho majitelia musia urýchlene konať.
Ale ani novým investorom nebudú rásť stromy do neba. Už v nasledujúcich rokoch by sa mal dopyt po nových kancelárskych priestoroch znížiť. Ak chcú európske podniky obstáť v medzinárodnej konkurencii, budú musieť znižovať rozlohu využívanej plochy. Tento názor vyslovil Rainer Kollgen, nemecký reprezentant Corenet Global (CNG), záujmového združenia 7 000 koncernov, ktoré chcú využiť svoje nehnuteľnosti maximálne efektívne. V USA pripadá teraz na pracovníka priemerne 10 štvorcových metrov plochy, kým v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a krajinách Beneluxu je plocha o 100 % väčšia.
Novým faktorom je aj premiestňovanie mnohých pracovných miest do lacných krajín (offshoring). Podľa štúdie poradenskej spoločnosti Bain & Company až 51 % amerických podnikov už preložila časť miest do lacnejšieho zahraničia. V Európe je tento podiel 42 %. Klesajúca miera pôrodnosti prinúti aj európske podniky, aby nasledovali príklad amerických konkurentov.