Kežmarok má dve tváre

Ak sa v Kežmarku opýtate, ako sa žije v najchudobnejšom okrese Slovenska, odpoveďou vám najskôr bude neveriacke pokývanie hlavou. Život v tomto meste dýchajúcom históriou totiž takýto nelichotivý výsledok v rámci nedávneho prieskumu agentúry GfK nenaznačuje.
Ulice mesta sú vydláždené mačacími hlavami, liatinovými replikami historických svietidiel, fasády starých meštiackych domov sú vynovené. Jedno z piatich historických spišských miest sa dlhodobo teší záujmu turistov. Ročne sa ich tu vystrieda niekoľko stotisíc, pričom najväčším magnetom je Kežmarský hrad. Napríklad len tradičný Európsky veľtrh ľudových remesiel si každoročne prezrie okolo päťdesiattisíc ľudí. V Kežmarku proste nič nenasvedčuje tomu, že toto mesto má byť centrom regiónu s najnižšími platmi.
Najchudobnejší slovenský okres má však dve tváre. Tou odvrátenou je vidiek. Kým v meste je nezamestnanosť na siedmich percentách, v niektorých okolitých osadách nepracuje nikto. Najproblémovejšou skupinou sú Rómovia, dlhodobo bez práce a vzdelania. Medzi nezamestnanými tvoria viac ako dve tretiny a ich podiel rastie. Sú prakticky nezamestnateľní a investori preto napriek 22-percentnej nezamestnanosti v okrese hlásia nedostatok voľnej pracovnej sily.