30.07.2014, 00:45

Turistika - overené na vlastnej koži a vlastnej glykémii

Nemusíte robiť práve vysokohorskú turistiku na to, aby ste sa pri diabete 2. typu cítili lepšie a mali dobré glykémie.

Turistika - overené na vlastnej koži a vlastnej glykémii
Stačí rekreačná forma tejto aktivity a výsledky sa dostavia. Dôkazom je Mgr. Ivan Streško, ktorý má vďaka turistike a pozitívnemu naladeniu hladinu cukru v krvi väčšinou v norme.

 

Ivan Streško

Vek: 78 rokov

Typ diabetu: 2. typ

20 rokov viedol turistický oddiel mládeže

8 rokov vedie Klub dia turistov pri ZO ZDS Nitra

je držiteľom strieborného odznaku za turistiku, ktorý udeľuje Klub slovenských turistov a čoskoro by mal získať aj zlatý

Životné heslo: Niet nič krajšieho nad konanie dobra iným.

Čo nechceš aby iní tebe robili, nerob ani ty im.

 

Ako dlho sa venujete turistike?

Od mladosti som chodil rád do prírody. Neskôr ako učiteľ 1. stupňa základnej školy som viedol turistický oddiel mládeže. Dnes turistika nemá toľko priaznivcov. Rozvinul sa autoturizmus a klasická turistika upadá. Deti o tento druh pohybu nemajú záujem. Ešte pred 15 rokmi ich bolo veľa, ale dnes nie. Máloktorým deťom sa chce pravidelne si vyjsť do prírody. U mňa roky turistiky urobili svoje. Som zvyknutý chodiť von kedy sa dá. Jedine letné horúčavy má trochu zastavili, ale inak nič, ani dážď.

 

Pomáha vám pohyb v kompenzácii diabetu?

Pohyb musí byť osožný každému. Mne pomáha veľmi. Glykémiu mám 5-6 mmol/l, som na tom výborne. Mám 2. typ diabetu a inzulín sa ma zatiaľ netýka. Beriem perorálne antidiabetiká a priznám sa, že občas si dám aj niečo sladké. Myslím si, že diabetikovi viac škodí nervozita a stres než sladkosti. Stane sa, že mám občas glykémiu aj 11 mmol/l, ale o 2 dni je opäť v norme, takže pohyb určite pomáha. Nie som typ, čo vysedáva doma a nikam sa nepohne. Som stále v teréne. Ako dôchodca mám na turistiku dosť času, takže môžem vyraziť do prírody kedykoľvek.

 

Aké trasy si vyberáte?

Kedysi som absolvoval celodenné túry. Ako mladý som schodil celé Tatry a ďalšie krásne miesta na Slovensku. Dnes už cesty prispôsobujem veku a nerobím namáhavú turistiku, skôr vlastivednú. Snažím sa nahovárať ostatných diabetikov zo Základnej organizácie ZDS v Nitre, aby sa ku mne pridali a keď ideme napríklad do Ostrihomu, poviem im na mieste historické súvislosti, ukážem pamiatky. V Komárne mám rád Nádvorie Európy, v Dolnom Rakúsku sa mi páči zámok Schlosshof a jeho krásne, udržiavané okolie. Bol som tam 6-7 krát, mám to tam rád. Aj v okolí Nitry mám obľúbené miesta, kam sa rád vraciam. Mám ešte dosť cieľov a miest, kde som zatiaľ nebol a rád by som sa tam pozrel.

 

Majú o turistiku záujem aj ostatní diabetici?

Často ich vyzývam, dám cieľ cesty a keď prídem na stanicu, som tam sám. Nikto nepríde. Je mi to ľúto, ale som rád, že vo svojom veku sa môžem niekam vybrať, hoci aj celkom sám. Dnes sú ľudia pohodlní a voľný čas trávia bez kontaktu s prírodou, len formou spoločenských stretnutí. To nie je nič pre mňa. Klasická turistika má atmosféru a čaro. Kým vládzem, pohybu sa nevzdám.

 

Vek pre vás nie je prekážkou?

Mám 78 rokov a zdravotne sa držím dobre. Do kopca vládzem jedna radosť, z kopca je to trochu namáhavejšie, predsa len, pohyblivosť sa znižuje. Ale mňa to neodrádza. Mám radosť zo života a vďaka turistike som šťastný človek. Mám v sebe životný optimizmus a radosť z ľudí, s ktorými sa stretnem. Budím sa šťastný a teším sa, že môžem ísť niekoho pozrieť, navštíviť, porozprávať sa. Diabetes nie je nič príjemné, ale ani nič hrozné. Niektorí ľudia sú na tom oveľa horšie, preto by každý diabetik mal mať životný optimizmus. Odporúčam aspoň ľahkú turistiku. Pre tie krásne výhľady, ktoré určite každému dodajú chuť do života. 

 

(Rozhovor bol uverejnený v časopise Diabetik 9-10/2013.)

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.