24.11.2021, 14:00

PAŠTRNÁK: pomáha organizmus odvodniť

Pre zdravie je paštrnák neoceniteľný. Reguluje obsah vody v organizme a priaznivo vplýva na krvný obeh. Vedeli ste, že sa odporúča pridávať preventívne do varenej kapusty, podobne ako rascu proti plynatosti?

PAŠTRNÁK: pomáha organizmus odvodniť
Zdroj: Pixabay

Paštrnák je zelenina so zaujímavým osudom. Jeho pestovanie, hoci pôvodne ako liečivej rastliny, bolo známe už v staroveku v oblastiach Egypta, Grécka, Ríma. Dôkazom sú nálezy v kolových stavbách spred 3 000 rokov. Až do konca stredoveku bol rozšírený takmer po celej Európe, nesmel chýbať v žiadnej kuchyni, a to nielen ako chuťová, ale aj ako potravinová zelenina.

Od 17. storočia, keď sa rozšírilo pestovanie zemiakov a mrkvy, tieto dve plodiny ho celkom vytlačili. Dodnes je však veľmi obľúbený v severských štátoch a Anglicku. U nás sa pestoval pomerne málo. V ostatnom čase sa vďaka dobrým chuťovým vlastnostiam jeho pestovanie rozširuje aspoň v súkromných záhradkách. Je univerzálnou plodinou, pretože spája chuťové vlastnosti mrkvy, petržlenu i zeleru. V predaji sa často nesprávne zamieňa za petržlen.

Priaznivo vplýva na krvný obeh

Korene paštrnáka obsahujú v porovnaní s mrkvou až trojnásobok sacharidov, čím sa zaraďujú medzi zeleninu s vysokou energetickou hodnotou. Vysoký je aj podiel draslíka, okolo 400 mg, pre ktorý bol dlho zaraďovaný medzi liečivé rastliny.

Reguluje obsah vody v organizme a priaznivo vplýva na krvný obeh. Významný je aj obsah éterických olejov, ktoré zlepšujú trávenie a posilňujú nervovú sústavu. Pomer ďalších minerálnych látok v koreňoch (horčík, vápnik a i.) zaraďuje paštrnák medzi silne zásadotvorné zeleniny, čo sa využíva pri prekyslení organizmu, osteoporóze a dne.

Konzumuje sa varený aj surový

Koreň paštrnáka sa konzumuje v surovom i vo varenom stave. Starí ľudia si pamätajú, že sa sušené korene mleli a z múky piekli paštrnákový chlieb tmavej farby a medovníkovej chuti. Paštrnák sa odporúča pridávať preventívne do varenej kapusty, podobne ako rascu proti plynatosti. Použitie paštrnáka v kuchyni je naozaj všestranné.

Pridáva sa ako petržlen alebo zeler do zeleninových polievok, k mäsu, do nakladaných i surových šalátov a zmesí, konzumuje sa varený, dusený i vyprážaný. Listy obsahujú mimoriadne veľa vitamínu C a pridávajú sa do polievok, šalátov, na zemiaky, ryžu i na zdobenie jedál. Chĺpky na listoch môžu pri styku s pokožkou vyvolať u citlivých ľudí alergie (pľuzgierové opuchliny).

Nenáročný na pestovanie

Jedlou časťou paštrnáka sú aromatické korene sladkastej chuti. Pestovanie nie je náročné, darí sa mu dobre aj v podhorských oblastiach. Je veľmi odolný proti mrazom, preto ho môžeme pestovať aj tam, kde sa nedarí.

Seje sa začiatkom apríla, prípadne už v marci, pretože semená klíčia pomerne dlho. Zberá sa už od augusta, ale len na priame použitie. Na uskladnenie sa korene vyberajú až po príchode prvých nočných mrazov, keď nadobúda lepšie chuťové vlastnosti. Časť úrody sa môže ponechať na hriadke a postupne vyberať až do konca marca. Pre jednoduché pestovanie je ideálnou zeleninou pre záhradkárov – začiatočníkov.


V ľudovom liečiteľstve sa používa celá rastlina
PLODY s obsahom silice sú údajne účinné pri bolestiach zubov, žalúdka a močového mechúra.
VŇAŤ ako aromatikum a prostriedok proti nadmernej plynatosti.
ZÁPAR z usušeného a rozdrveného koreňa na upokojenie, pri nechutenstve, žalúdočných ťažkostiach i horúčke.

Mária Kleňová