Výsledkom narušenia rovnováhy v črevách je hnačka, s ktorou má počas alebo po antibiotickej liečbe skúsenosť 30 % dospelých. Aj keď deti od 1 do 4 rokov začínajú mať podobné zloženie baktérií v črevách ako dospelí, antibiotikami spôsobené hnačky sa u nich vyskytujú dokonca v 40 percentách.
Pravdepodobnosť hnačky je vyššia pri užívaní širokospektrálnych antibiotík predpisovaných aj pri respiračných ochoreniach a rastie priamo úmerne s dĺžkou užívania antibiotík.
„Pre organizmus, ktorý je už oslabený bojom s chorobou a užívaním antibiotík, znamená hnačka veľmi vyčerpávajúce komplikácie. Vedie k ďalšiemu poškodeniu mikrobiálneho prostredia v čreve a predlžuje dĺžku rekonvalescencie,“ objasňuje MUDr. Adriana Šimková, PhD. Obnova črevného mikrobiómu je pritom náročnejšia než prevencia „vybitia“ ochranných baktérií.
Prečo antibiotiká ničia črevá?
Antibiotiká nedokážu rozoznať prospešné a škodlivé baktérie, preto dochádza k ničeniu aj črevných baktérií, ktoré majú vplyv na imunitu a zaisťujú správne zažívanie. Podľa americkej štúdie dokonca nie je mikrobióm (alebo mikroflóra), teda súhrn všetkých mikroorganizmov žijúcich v tráviacej sústave, úplne rovnaký ani po dvoch rokoch od užívania antibiotík – probiotiká čas regenerácie črevnej sliznice významne skrátia.
Črevný mikrobióm pomôžu pred negatívnymi vplyvmi ochrániť probiotiká (živé mikroorganizmy) a prebiotiká (výživné látky čiastočne štiepené baktériami) na niekoľkých úrovniach. Mechanický účinok probiotík spočíva v tom, že bojujú o miesto na priľnutie na črevnej sliznici. Pokiaľ miesto na črevnej sliznici získajú, patogény sa tak nemôžu naviazať alebo ich doslovne vytlačia z pôvodného miesta.
„Probiotiká by mali byť súčasťou liečby od začiatku užívania antibiotík a minimálne týždeň, ideálne 14 dní po jeho skončení,“ hovorí Šimková s tým, že vtedy podávame vyššie odporúčané dávky. Stabilizácia črevného mikrobiómu môže trvať až 12 mesiacov po vysadení antibiotík, preto je vhodné v ďalšom období používať probiotiká pre dlhodobé užívanie s nižším počtom baktérií.