Prvýkrát to bolo v čase, keď som chodila na dialýzu. Prišlo mi rozhodnutie nevyhovuje. Neodvolala som sa, lebo som mala všetky možné komplikácie, ktoré dialyzovaná pacientka môže mať a nemala som ani silu, ani čas, ani trpezlivosť, ani energiu tvoriť odvolanie.

Druhýkrát to bolo po dvoch po sebe nasledujúcich operáciách a následných pooperačných komplikáciách po nich. Posudkový lekár mi uznal mieru funkčnej poruchy 80% na základe predložených lekárskych správ od chirurga, gastroenterológa, neurológa (s návrhom priznať právo na prednostné parkovanie), psychiatra (s odporučením povoliť parkovanie na vyhradených miestach), infektológa, oftalmológa, diabetológa, hematológa, transplantačného nefrológa, prepúťacej správy z druhej hospitalizácie, prepúšťacej správy z prvej hospitalizácie a lekárskeho nálezu od praktickej lekárky. Teraz vlastnú obličku nemám (pravú obličku mi odstránili v roku 2011, v roku 2011 som mala transplantovanú obličku a ľavú obličku mi odstránili v roku 2016). Opäť mi prišlo rozhodnutie nevyhovuje.

Tentoraz som však pozbierala všetku svoju silu, vedomosti, argumenty a ihneď som sa odvolala. Vyjadrenie: „...ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí...“ som považovala priam za urážajúce a vnímam ho ako výsmech byrokracie z dôvodu, že sekundárne vzniknuté ochorenie diabetes mellitus, ktoré ľudí pripravuje najčastejšie o zrak mám vďaka dobrej adherencii, sebadisciplíne a režimovým opatreniam dobre kompenzované. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pôvodné rozhodnutie (nevyhovuje) potvrdilo. Chcela som sa spýtať: žiadatelia, diabetici, aké máte skúsenosti so žiadosťou na vyhotovenie parkovacieho preukazu?

Mgr. Alžbeta Tóthová