10.05.2018, 09:39

Dia letné prázdniny sa blížia

Pre každé dieťa sú prázdniny časom odpočinku, relaxu a prežívania super zážitkov so svojimi rovesníkmi. Deti s cukrovkou to majú o niečo ťažšie. S ich diagnózou nemajú také jednoduché dostať sa bez lekárskeho dozoru niekde viac ako na jeden deň, hlavne u tých menších, ktorí si ešte nevedia svoje ochorenie dostatočne manažovať.

Dia letné prázdniny sa blížia

Práve to ma viedlo k tomu aby sa robilo niečo aj pre tieto deti a mládež, aby sa s cukrovkou naučili kamarátiť, aby medzi rovesníkmi s rovnakým problémom zistili, že nie sú samé a že môžu žiť plnohodnotný život. ZO DIAZIL Žilina v spolupráci s Centrom voľného času Kysucké Nové Mesto už 18 rokov organizuje pre deti a mládež s cukrovkou letné tábory, rekondičné pobyty, výlety, edukačné stretnutia a mnohé iné aktivity.

Pre rodičov Diačikov sú tábory a rekondičné pobyty formou odľahčovacej služby, lebo aspoň na pár dní nemerajú glykémie, nepočítajú SJ a nevážia stravu, nevstávajú v noci aby svoje dieťa skontrolovali či je v poriadku, nie sú v strese keď nemôžu dostať glykémiu na optimálnu hodnotu atď. atď. To všetko  je vtedy na pleciach veľmi obetavých MUDr. Slávky Kyškovej a Alenky Szokeovej, Mgr. Klaudii Šugrovej, ktoré časť svojej dovolenky venujú práve našim diabetickým deťom, za čo im patrí obrovská vďaka. Bez zdravotného dozoru by som si tábory či rekondičné pobyty nedovolila organizovať.

Organizačné a programové zastrešenie má na starosti pedagogický dozor z CVČ KNM teda ja a moja kolegynka Majka Klušáková. Práca s deťmi a mládežou s diabetom je úžasná. Tým, že sa ich život zmenil v momente kedy dostali cukrovku u väčšiny sa zmenil aj ich samých v postoji voči svojmu zdraviu a vôbec životu. Zväčša začali byť  omnoho zodpovednejší, samostatnejší, disciplinovanejší. Na táboroch starší pomáhajú mladším, proste sú jedna partia bez vylučovania z dôvodu veku, či športovej výkonnosti, jednoducho sa rešpektujú.

Musíme si však uvedomiť, že je to ochorenie na celý život, liečiteľné, no zatiaľ nevyliečiteľné. Je teda  povinnosťou a prioritou naše deti pripraviť na to aby ho zvládali čo najlepšie, aby boli samoobslužné a v prípade našej neprítomnosti sa dokázali o seba dobre postarať. Celý tábor je jedna obrovská edukácia zábavnou formou, kde sa nepretržite učíme rozpoznať potravinové skupiny, prepočítavať sacharidové jednotky, aplikovať si inzulín, učíme sa ako zvládať fyzickú záťaž pri športe, ako zvládať „hypo“, ako byť dobre kompenzovaný a pritom bezpečne fungovať v bežnom živote i mnoho ďalších dôležitých vecí pri zvládaní diabetu.

Aj tento rok pripravuje ZO ZDS DIAZIL Žilina v spolupráci s CVČ KNM aktivity pre Diačikov a mladých diabetikov. Od 15.06. do 17.06. 2018 to bude DIA-stretko po 18. rokoch vo Vrátnej doline, kde si spolu zaspomíname na krásne prežité spoločné chvíle z množstva táborov či zimných a letných rekondičných pobytov. Stretko sa však nebude niesť len v duchu krásnych spomienok, ale aj v diskusii o zvládaní problémov v každodennom živote, či zvládaní tehotenstva s cukrovkou. V rozhovoroch o komplikáciách, stravovaní či budúcnosti liečby DM účasť prisľúbil pán Ing. Igor Lacík, DrSc. pani doktorky, sestričky, ktoré sa táborov a aktivít  zúčastňovali.

Ďalšou už tradičnou aktivitou je letný rekondično-edukačný tábor pre našich Diačikov , ktorý bude tento rok v krásnom prostredí Trenčianskych Teplíc v termíne od 30.06. do 05.07. 2018. Samozrejme ako vždy je oň veľký záujem a kapacitne je už takmer plne obsadený.

Za 18 rokov práce s diabetikmi nám ich rukami prešlo naozaj veľa a blaží ma na srdci, keď napíšu, že im bolo super, že si na nás spomínajú aj tí, ktorí už vyrástli z detských gatí J  a hovoria o krásnych zážitkoch a spomienkach . To je hnací motor, tá radosť mi dáva  chuť robiť túto činnosť aj ďalej.

Mgr. Janka Pavlusíková

KlauDIA

Deti s diabetom sú šikovné, talentované, milé, zodpovedné, empatické, kamarátske a z dôvodu celoživotného zdravotného znevýhodnenia potrebujú iba včas podať pomocnú ruku na určité obdobie, aby mohli bezpečne, samostatne, bez zbytočných komplikácií kráčať životom v dospelosti.

Pri práci s deťmi som v žiadnej inej komunite nezažila také silné ochranárske puto, aktívny záujem a spolupatričnosť ako u mojich sladkých detí. Napriek tomu, že vo veku do 18 rokov máme detských „jedničkárov“ iba približne 2000 a toto číslo nie je z pohľadu podpory „zdravotnej a sociálnej ekonomiky“ veľmi atraktívne, nik ma nepresvedčí, že venovanie času deťom v zmysle cielenej edukácie nemá význam. O pár desiatok rokov tu väčšina z nás dospelých už nebude, ale ani jedno dia dieťa, ktoré si včas osvojilo potrebné terapeutické a režimové opatrenia nebude odkázané vo svojich 30. – 40. rokoch na dialýzu, nevidiace s amputovanými dolnými končatinami iba kvôli sladkej nevedomosti.

Mgr. KlauDIA Šugrová, MHA

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.