Pôsobenie vo vláde pre Theresu Mayovú nie je úplne neznáme. Už od roku 2010 v kabinete Davida Camerona zastávala post ministerky vnútra. Narodila sa ako Theresa Brasierová 1. októbra 1956 v juhoanglickom mestečku Eastbourne, v rodine duchovného anglikánskej cirkvi. Vyštudovala geografiu na Oxforde. V roku 1980 si zobrala Philipa Maya, s ktorým sa spoznali počas štúdia univerzite. Veľmi skoro jej umierajú obaja rodičia, v roku 1981 zahynul otec pri automobilovej nehode a mama o rok po ňom zomiera na sklerózu multiplex.

Politický život

V politike sa začína angažovať v rokoch 1986-1994 ako starostka v Mertone, na juhu Londýna. Spočiatku neúspešne kandidovala do Dolnej snemovne. Úspech jej priniesla až kandidatúra v roku 1997. Odvtedy svoj poslanecký mandát obhájila už v štyroch voľbách po sebe. V Cameronovej vláde zastávala od roku 2010 post ministerky vnútra, ale aj post ministerky pre ženy a rovné príležitosti.

Druhého postu sa vzdáva v roku 2012 a vo voľbách 2015 obhájila svoje postavenie vo vláde. Ako ministerka vnútra sa zasadzovala za policajnú reformu, tvrdší postup proti obchodu s drogami a za tvrdší postup pri obmedzovaní migrácie. Vďaka svojim úspechom sa stala najdlhšie pôsobiacou ministerkou vnútra za posledných 60 rokov. V známom referende o vystúpení z EÚ bol proti Brexitu a paradoxne je teraz jej úlohou zmierniť jeho dôsledky na poste premiérky.

Diabetes ju nezmenil

Zlom v jej živote prišiel v novembri 2012, keď jej manžel ochorel a ona išla k svojmu praktickému lekárovi na prehliadku. Medzi rečou sa mu zmienila, že výrazne schudla a je to asi vďaka stresom na ministerskom poste. Po krvných testoch jej oznámili, že má diabetes. Správa bola pre ňu šokom, no postupne si uvedomila príznaky, ako boli pocity smädu a časté močenie. V tom čase sa konala v Londýne letná Olympiáda a ona nemala čas sa tým zaoberať.

Spočiatku sa lekári domnievali, že má diabetes 2. typu, no keď jej liečba nezaberala, išla na ďalšie testy. Vtedy jej potvrdili, že má diabetes 1. typu, presnejšie diabetes typu LADA. Sama spomína: „Moja prvá reakcia bola odmietavá, veď nie som vo veku, v ktorom by som mohla mať tento druh ochorenia.“ V tomto výroku sa odráža mylná predstava, že diabetes 1. typu môžu dostať iba mladí ľudia. Realita je taká, že jeden z piatich diagnostikovaných s týmto diabetom má viac ako 40 rokov. Po zmene diagnostiky musela začať aplikovať inzulín dvakrát, neskôr až štyrikrát denne. Musela sa veľmi rýchlo prispôsobiť a naučiť sa v praxi manažovať svoj diabetes. Pozíciu pacienta jej výrazne ovplyvňovala práca ministerky a tiež fakt, že vďaka stresom mala výrazné výkyvy vo svojom jedálničku.

Dobrý pacient

Aj keď je prominentný diabetik, pravidlá musí dodržiavať. „V základoch je manažment pre všetkých rovnaký. Musíte si zvyknúť na rutinu pravidelného selfmonitoringu,“ hovorí premiérka Mayová a pokračuje: „Nepichám si inzulín priamo pri stole s politickými partnermi, ale som úplne otvorená. Napríklad raz večer som potrebovala injekciu a oznámila som, že potrebujem inzulín a aby na mňa nečakali, keď si ho pôjdem pichnúť. Myslím, že je lepšie byť v tejto veci otvorený.“

V postoji k diabetu ju inšpiruje aj známy športovec a olympionik Sir Steve Redgrave. Riadi sa jeho heslom, že diabetes sa musí naučiť žiť so mnou a nie ja s diabetom. „Myslím, že je to veľmi dobrý spôsob, ako sa vy rovnať s diabetom,“ hovorí premiérka Mayová a konštatuje: „Čím viac ľudí, ktorí majú tiež diagnostikovaný diabetes uvidí, že s ním môžem žiť normálny život, tým lepšie. Pracujem rovnako, ako predtým a nemusela som zmeniť svoj život. Musím si len pravidelne kontrolovať hladinu cukru v krvi.“

(jd)