26.03.2018, 15:18

Edukácia je cesta k pochopeniu

Diagnóza diabetes mellitus je beh na dlhé trate bez cieľovej rovinky. Čo to v skutočnosti znamená? Predovšetkým to, že daná diagnóza je nevyliečiteľná. Postihuje dnes všetky vekové kategórie bez ohľadu na pohlavie. V prvej fáze pri diagnostikovaní ochorenia prechádza pacient psychickou záťažou či stresom viazaného k zmene jeho života. Niektoré aktivity sa môžu stať prekážkou a hlavne sa budú meniť stravovacie návyky. V prvej fáze teda pacient musí diagnózu prijať. Vo fáze druhej prijíma liečebný či terapeutický režim a vo fáze číslo tri prijíma a realizuje zmeny.

Edukácia je cesta k pochopeniu

Dôležitú súčasť adaptácie tvorí edukácia a motivácia. Edukácia – je proces, ktorým ovplyvňuje edukátor pacienta. Uskutočňuje zmeny v oblasti vedomostí, postojov, zručnosti potrebných pre udržanie, podporu a obnovu zdravia. Edukácia pacienta sa stáva plne dôležitou súčasťou modernej zdravotnej starostlivosti.

Edukačný proces môžeme rozdeliť na tri časti:

  1. Počiatočná/základná edukácia – pri zistení dg DM alebo v prípade, že pacient nebol nikdy edukovaný
  2. komplexná edukácia – niekoľko mesiacov po stanovení dg. DM
  3. Reedukácia – celoživotná edukácia  - obnova poznatkov počas celého života

Z pohľadu podológa patrí do odbornej praxe nielen samotné ošetrenie nechtov nôh a plosky chodidla ale aj edukácia, motivácia prípadná inštruktáž. Ošetrenie klienta začína už prvým vizuálnym kontaktom, kedy je vidieť spôsob chôdze a s ňou spojené získané návyky - odľahčenie časti chodidla z dôvodu výskytu nejakého defektu či bolestivosti kĺbu.

Po vizuálnom zhodnotení postoja či chôdze získava podológ informácie z pohľadu na zvolenú obuv a rovnako na výber ponožiek klienta. Môže sa niekomu zdať, že sú to maličkosti ale práve takéto maličkosti sú veľmi zásadné v prevencií pred vznikom diabetickej nohy.

Až v tretej fáze sa dostávame k získavaniu informácií od klienta a to nielen o terapii či liečbe ale aj o spôsobe jeho života, o aktivitách vo voľnom čase a jeho pohybe. Tu už začína ošetrenie chodidiel spojené s edukáciou. Počas vytýčeného časového priestoru cca 60 minút dokážeme klienta motivovať. Stanovujeme si spoločný cieľ kde je nutné klienta motivovať aby spolupracoval. Odovzdávame mu poznatky, pričom našou úlohou je vnímať prijímanie a vstrebávanie nových informácií. Do úvahy pri edukácií berieme vek klienta, jeho fyziologický stav čo znamená prejavy bolesti, úzkosti, neistota. Edukácia by mala prebiehať v čase najnižšieho diskonfortu pacienta a po odstránení maxima rušivých elementov z vonkajšieho prostredia.

Medzi edukačné pomôcky patria na prevádzke nielen plagáty ale aj maketa kostry nohy, maketa chodidla so znázornenými najčastejšie vyskytujúcimi sa defektmi chodidla u pacientov s DM, korekčné prvky či ortopedické pomôcky. Vnímame postoj pacienta k svojmu ochoreniu, k terapii, k vytýčeniu si cieľov.

Pri hľadaní spoločného cieľa je dôležité získať si pacienta k spolupráci a tá je možná len vtedy ak je pacient presvedčený, že

  • komplikácie DM ho naozaj ohrozujú,
  • ide o závažné riziko, komplikácie vhodne
  • zvolenou terapiou môže držať pod kontrolou,
  • osoh potrebnej liečby je väčší ako jej náročnosť, nepríjemnosti a riziká (Vozár a kol., 1998)

Individuálny prístup má na klienta veľmi pozitívny vplyv a to hlavne z dôvodu určitej intimity. V čase kedy už prijal a strávil informáciu o svojej diagnóze sa môže dostať do fázy bez komplikácií. Na pamäti ale treba stále mať, že daná fáza môže pretrvávať po zbytok života ale nemusí.

Komplikácie DM delíme na akútne a chronické čo znamená neskoršie. Medzi akútne komplikácie patrí hyperglykémia (vysoká hladina cukru v krvi) a hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi). Dlhodobo zlá kompenzácia diabetu (hlavne hyperglykémia) vedie k rozvoju chronických komplikácií diabetu. Tieto komplikácie sú spôsobené poškodením cievnej steny ako malých ciev (mikroangiopatia), tak i veľkých ciev (makroangiopatia). Medzi komplikácie typické pre diabetes patrí postihnutie očí (diabetická retinopatia), obličiek (diabetická nefropatia) a nervov (diabetická neuropatia), ktoré vznikajú na podklade mikroangiopatie.

Syndróm diabetickej nohy patrí k jednej z troch neskorších komplikácií pacienta s DM. Preto výskyt aj malého defektu je potrebné konzultovať a vyhľadať odbornú pomoc v čo najkratšom čase.

Úzka medziodborová spolupráca s diabetológom, chirurgom, kožným lekárom a podológom je práve u pacientov s DM prospešná. Do spolupráce je vhodné zahrnúť aj nutričného terapeuta, pretože vhodne zvolená diéta má tiež vplyv na hojenie rán.

Pacienta s DM by mal mať na pamäti, že kontrola nechtov nôh, medziprstového priestoru a plosky chodidla by sa mala stať jeho rutinnou záležitosťou. Pokiaľ nie je schopný pacient kontroly sám, edukáciou by mal prejsť aj rodinný príslušník. Aj malá rana na chodidle môže spôsobiť veľké problémy

RANA je porušenie súvislosti kože, sliznice alebo povrchu orgánu. Podľa hĺbky poškodenia môžeme ranu rozdeliť na povrchovú (poškodená je len koža/sliznica alebo podkožné/ pod sliznicové väzivo) a hlbokú (zasiahnutie hlbších štruktúr ako nervovo-cievne zväzky, šľachy). Ak poranenie prenikne cez stenu do telových dutín, hovoríme o penetrujúcej ra­ne.

Ďalej ranu delíme podľa prítomnosti choroboplodných zárodkov na čistéinfikované, pričom infikovanú ranu ešte delíme na primárnu (infekcia vnikla do rany pri jej vzniku,)  a sekundárnu (choroboplodné zárodky sa dostanú do rany v priebehu jej hojenia).

Chronická rana prechádza 3 fázami hojenia:

Fáza I. čistiaca, zápalová fáza, dochádza aj pri chronickej (otvorenej) rane k pokrytiu jej povrchu fibrínom, prekrveniu, migrácii bunkových elementov a exsudácii. V prvej fáze hojenia je cieľom organizmu odstrániť z rany všetky nežiaduce zložky. Dochádza teda k rozvoju zápalu, pre ktorý je charakteristický opuch, sčervenanie, bolesť a zvýšená teplota postihnutého miesta. Dochádza k migrácii zápalových buniek (leukocytov, histiocytov, fibroblastov), ktorých primárnou úlohou je fagocytóza, teda proces rozpoznávania a pohlcovania cudzorodých častíc.

Fáza II. granulačná fáza, sa začína vytvárať jemné granulačné tkanivo (novo tvorené cievy, fibroblasty a migrujúce makrofágy), ktoré produkuje žltkastý sekrét. Ten môže zaschnúť a spolu s fibrínom vytvoriť chrastu.

Fáza III. epitelizačná fáza začína súbežne s granuláciou zo svojich okrajov epitelizovať a postupne sa uzatvárať. Ak je granulácia podstatne výraznejšia než epitelizácia, dochádza k tzv. hypergranulácii (živé mäso, caro luxurians) a vznikajúce granulačné tkanivo prerastá okraje rany.

Jazva vznikajúca po zahojení rany býva červená, bez kožných adnex a postupne bledne. Aby sa chronická rana mohla zahojiť, musí sa (aspoň čiastočne) odstrániť príčina jej vzniku.

V mieste rany často vzniká nekróza. Nekróza je mechanickou a funkčnou prekážkou v procese hojenia rany, rovnako ako ňou môže byť aj fibrínový povlak. Pre úspešný proces hojenia je preto odstránenie nekróz, devitalizovaného, neprekrveného tkaniva a povlakov nevyhnutnou podmienkou. Odstraňovanie nekrotických tkanív označujeme pojmom nekrektómia.

Medzi najvýznamnejšie preukázané rizikové faktory ulcerácie u pacientov s diabetom patrí neuropatia (senzomotorická, autonómna), angiopatia (makro- aj mikrovaskulárna) a zvýšený plantárny tlak. Na vzniku ulcerácií sa tiež podieľajú vonkajšie faktory ako sú trauma, nevhodná obuv a infekcia. Nesmieme zabudnúť na vplyv fajčenia, kompenzácie diabetu a ďalšie faktory ovplyvňujúce vznik neuropatie a ischémie.

Dôležité je prísť včas a odstrániť tlak - teda odľahčiť časť chodidla s výskytom defektu Včasné zahájenie liečby syndrómu diabetickej nohy ovplyvní je úspešnosť. Liečba býva obtiažna a zdĺhavá. Jej súčasťou je aj maximálne odľahčenie časti chodidla s výskytom defektu / ulcerácie. Bez eliminácie či úplného odstránenia tlaku na ulceráciu sa liečba môže predlžovať. Čas a bolestivosť u pacientov prináša syndróm vyhorenia. Celý proces narúša nielen komfort života samotného pacienta ale aj rodinných príslušníkov. Rizikový je aj prechod u nehojacej sa rany z akútneho defektu na chronické štádium.

Amputácií dolných končatín v súvislosti s DM je možné zabrániť správnou prevenciou. Pacient by si preto mal každý deň prezrieť svoje chodidlá, všímať si zmeny farby kože, začervenanie, opuchy či otlaky a o nepriaznivých zmenách ihneď informovať svojho lekára.

Nohy je odporúčané chrániť vhodnou, pohodlnou obuvou, najlepšie obuvou indikovanou pre diabetikov, nikdy nechodiť bosý. Dôležité je vyhýbať sa expozícii tepla (elektrické podušky, teplé kúpele a pod.) a po kúpeli si nohy, vrátane medziprstia, dobre vysušiť. Na mieste je tiež opatrnosť pri strihaní nechtov, pretože aj malé poranenie môže mať za následok vznik rany. Pacient by nemal fajčiť a ani zabúdať na starostlivosť o kožu. Správnymi prípravky je možné zvýšiť odolnosť pokožky nohy a posilniť jej prirodzenú ochrannú bariéru.

Zuzana Mayer (Myšíková-Černá)

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.