07.10.2015, 08:37

Tieto pravidlá pri užívaní antibiotík nesmiete porušovať

Je tu obdobie, kedy už čakárne u lekára nezívajú prázdnotou a s tým súvisí aj častejšie predpisovanie antibiotík.

Tieto pravidlá pri užívaní antibiotík nesmiete porušovať

Antibiotiká (ATB) tvoria skupinu liekov určených na likvidáciu živých mikroorganizmov, najmä baktérií, ktoré sa usadili a veselo sa množia v tele človeka. Účinné liečivá pomáhajú riešiť problémy s infekčnými ochoreniami, ba dokážu zachrániť aj ľudský život. O ich úlohe, pôsobení v organizme a o pravidlách, ktoré sa pri užívaní ATB nesmú porušovať, nám porozprávala MUDr. Anna Krechňáková z Oddelenia klinickej farmakológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

 

Angína, infekcie dýchacích ciest, zápal pľúc či priedušiek, nádcha či iné bežné aj menej známe choroby vyvolávajú choroboplodné mikróby. Na ich násilný vpád na cudzie územie organizmus dokáže zodpovedne zareagovať. Zvýšená teplota či bolesť spustia alarm a živý tvor sa začne brániť. Baktérie však môžu zaútočiť v plnej sile a vtedy organizmus situáciu nezvláda. Na rad prichádzajú antibiotiká. Ich pravidelné dávky nedovolia nebezpečným baktériám prežiť. „Lekár by mal poznať, kedy a v akej dávke ich treba chorému predpísať. Správne antibiotikum v presnej dávke potom dokáže mikróby zabiť a človek sa vylieči. Keby lekár dávku prehnal, môže mu len ublížiť, ak by predpísal malú dávku, zlyhala by terapia,“ vysvetľuje MUDr. A. Krechňáková.

 

Voľba podľa citlivosti

Ľudí, ktorí sa liečia antibiotikami, Dr. Krechňáková rozdeľuje na dve kategórie. Na pacientov z bežného života a pacientov ležiacich v nemocnici. „Tí prví mávajú iné baktérie ako pacienti, ktorí sa v nemocnici nakazili nebezpečnejšími tzv. nozokomiálnymi baktériami. Dokonca iné mikróby majú aj deti podľa vekových kategórií, iné dospelí a ďalšie starí ľudia.“

Keď vás prepadne infekčné ochorenie, lekár na základe klinických príznakov, vyšetrení a svojich skúseností posúdi váš stav a zvolí vhodné antibiotikum. Ak je potrebné, urobí vám podľa typu ochorenia odbery vzoriek (napríklad z hrdla, nosa) a až do kultivačného výsledku vám nasadí liečbu naslepo. V prípade, že liečba nezaberá a výsledky už ukázali, o aký typ baktérie ide, lekár vám môže liečbu zmeniť a naordinovať úplne iné lieky. Podľa lekárky však v lekárskej praxi platí pravidlo, že ak kultivačný výsledok hovorí o mikróbe, ktorý by nemal byť citlivý na antibiotikum, ktoré práve beriete, no aj napriek tomu zabralo, nemení sa na iné. Nie vždy sa totiž kultivačný materiál správne mikrobiologicky zachytí.

 

Doba užívania

Dĺžka liečby závisí od typu antibiotika a ochorenia. „Ak vám lekár vybral lieky, ktoré účinkujú neskôr, treba čakať na zlepšenie 3-5 dní, ostatné by vám mali zabrať do 24 až 48 hodín. Ukončenie antibiotickej terapie by malo byť najskôr o 3 dni po odznení príznakov, ktoré hovoria o aktivite choroby,“ zdôrazňuje Dr. Krechňáková. To znamená, že keď vám bude lepšie, treba lieky užívať ešte ďalšie tri dni. Napríklad pri angíne platí, že by liečba nemala byť kratšia ako 10 dní, pretože v mandliach baktérie prežívajú dlhší čas. Sú však aj ochorenia, pri ktorých štandardná doba užívania neplatí, pretože si vyžadujú dlhodobejšiu terapiu, napríklad bolerióza.

 

Dôležité pravidlá

Nesiahajte po antibiotikách sami bez odporúčania lekára. Teplota a príznaky infekčných ochorení môžu byť zavádzajúce. Často môže ísť o ochorenie vyvolané vírusmi a na to sa antibiotická liečba nedáva.

Ak vám lekár nasadí antibiotikum, prečítajte si príbalový leták a striktne dodržiavajte všetky opatrenia.

Dodržiavajte veľkosť dávky a čas užitia. Keď na liek zabudnete, užite ho hneď, ako si spomeniete, no ak budete zabúdať často, riskujete, že vám nezaberie.

Niektoré lieky môžete užívať bez ohľadu na to, kedy ste naposledy jedli. Iné sa nemôžu užiť napríklad 2 hodiny pred a 2 hodiny po jedle. MUDr. A. Krechňáková upozorňuje, že nalačno znamená 2 hodiny po jedle. „Pacienti si často myslia, že keď treba užiť liek polhodinu pred jedlom, musia po jej uplynutí jesť. Nemusia. Znamená to len to, že polhodinu nesmú nič konzumovať,“ vysvetľuje lekárka.

Pozor na to, čím antibiotikum zapíjate. Najmä džúsy, zvlášť grepové, môžu navodzovať niektoré druhy alergií. Najlepšia je čistá voda alebo čaj.

Kyslé nápoje môžu tiež spôsobiť problémy. Keď nimi zapijete napríklad sulfonamidy, skryštalizujú. Minerálne vody, mliečne či bio výrobky môžu pri niektorých liekoch spôsobiť, že nebudú účinkovať.

 

Koľko tekutín?

MUDr. A. Krechňáková hovorí, že nie je celkom správne, keď lekári chorých upozorňujú, že musia počas liečby antibiotikami veľa piť. „Je to niekedy dvojsečná zbraň. Keď sa antibiotikum dobre vylučuje obličkami a väčšina sa dobre vylučuje, veľmi rýchlo sa dostávajú von z organizmu a efekt je nižší alebo sa vôbec nedostaví. Preto by mal pacient primerane piť - 1-2 litre denne. Je pravda, že človeka môžeme vyliečiť pitným režimom, najmä pri ochoreniach močových ciest, no to platí len dovtedy, kým neberie antibiotiká.“

 

Probiotiká hrajú prím

Antibiotiká môžu okrem choroboplodných baktérií zabiť aj organizmu prospešné baktérie nachádzajúce sa v črevách. Stáva sa tak najmä vtedy, keď sa nedodržiavajú pravidlá pri užívaní, pri silných antibiotikách, príliš veľkých dávkach a dlhej terapii. Zabrániť mikrobiologickej poruche v črevách, čo sa prejavuje napríklad hnačkou alebo zápchou, možno podávaním živých potravinových doplnkov - probiotík, ktoré blahodárne pôsobia na organizmus a upravujú črevnú mikroflóru.

 

Viete, že teplota zabíja baktérie a vylepšuje hodnotu protilátok? Znižuje sa až vtedy, keď sa začína správať sebazničujúco.

 

Odolnosť na antibiotiká

„Rezistencia na antibiotiká vzniká najčastejšie vtedy, keď sa po nich siaha zbytočne, pretože nesúvisia s daným ochorením, alebo vtedy, keď sa infekčné ochorenie vyskytuje tak často, že je lieky potrebné zakaždým použiť. Mikróby potom reagujú vytvorením obrany proti zabitiu,“ konštatuje lekárka. No riziko rezistencie narastá aj v prípade, keď lekári predpíšu nedostatočnú veľkosť dávky a keď chorí nedodržiavajú intervaly podávania. „Nedostatočnou dávkou sa podarí zničiť len najslabšie baktérie, ktoré sú citlivé na antibiotikum a tie mocnejšie zostávajú a ďalej sa delia na čoraz silnejšie. Mnohokrát sa dávkovanie zvyšuje, no je to možné len po hranicu, kedy by už došlo k poškodeniu organizmu. Tak vzniká rezistencia, pretože to antibiotikum už nemožno predpísať.“

Zažili ste niekedy, že vám antibiotikum nezabralo, lekár vám predpísal iné a ani to nemalo žiadne účinky? „Múdrejšie je ešte predtým, ako vám lekár predpíše nové antibiotikum, počkať na prvé informácie, ako ochorenie prebieha. No často sa stáva, že lekári predpisujú lieky s iným názvom, no s rovnakým alebo podobným zložením. Liečba je potom neefektívna, zaťažuje organizmus, pacient je stále chorý a v organizme sa mu vytvárajú stále lepšie podmienky pre baktérie a vzniká rezistencia,“ konštatuje Dr. Krechňáková.

Užívanie jedného antibiotika a vypestovanie odolnosti voči nemu môže viesť k rezistencii k iným podobným antibiotikám, ktoré ste predtým nikdy nebrali. Hovoríme tomu skrížená rezistencia. Mikróby si teda vytvoria obranný mechanizmus na to, aby antibiotikum zneutralizovali a neakceptujú ho ako zabijaka.

 

(ivk)

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.