Zdravie28.05.2012

Epilepsia


Každý má vraj jednopercentnú pravdepodobnosť, že dostane počas svojho života aspoň jeden epileptický záchvat. Dokonca ani nemusíte tušiť, že ste ho prekonali, pretože sa môže tváriť nenápadne a ako príznak úplne iného problému.

Každý má vraj jednopercentnú pravdepodobnosť, že dostane počas svojho života aspoň jeden epileptický záchvat. Dokonca ani nemusíte tušiť, že ste ho prekonali, pretože sa môže tváriť nenápadne a ako príznak úplne iného problému. Vedeli ste napríklad, že aj obyčajný tik na nohe niekoľkokrát za deň môže signalizovať epilepsiu?

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie definované opakovanými epileptickými záchvatmi, ktorých príčiny sú rôzne. „Niektoré vieme diagnostikovať, iné zostanú skryté. Epileptické záchvaty sa prejavujú rôznorodo a ich rozpoznanie je niekedy zložité,“ vysvetľuje epileptologička z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave MUDr. Gabriela Timárová, PhD.

Epilepsie schematicky delíme z hľadiska príčin vzniku na idiopatické (príčinu nevieme vyšetreniami dokázať) a sekundárne (vznikajú napr. po úrazoch, pri národoch mozgu a rôznych iných ochoreniach).

Podľa toho, ako záchvaty vznikajú, ich delíme na:

● generalizované – elektrické impulzy ovplyvňujú obe mozgové pologule, pravdepodobne celý mozog naraz,

● parciálne – elektrické impulzy ovplyvňujú len určitú časť mozgu. Delíme ich na jednoduché a komplexné (psychomotorické).

„Poznáme epilepsie, ktoré sa asociujú s inými genetickými chorobami a poruchami. Napríklad s metabolickými ochoreniami (poruchami metabolizmu aminokyselín, cukrov, tukov), ktoré sa popri postihnutí iných orgánov prejavia epileptickými záchvatmi,“ hovorí lekárka.

Elektrický výboj

Ako vlastne vzniká záchvat? „Všetci poznáte srdce – sťahuje sa a je typické, že na to, aby dobre fungovalo, musia všetky bunky pracovať v pravidelnom rytme. V mozgu musí ísť, naopak, všetko asynchrónne, lebo ako náhle sa neuróny zosúladia, naraz dochádza k elektrickému výboju a vy dostanete epileptický záchvat. Pre mozog je ideálny určitý stupeň desynchronizácie. To znamená, že kontrolné tlmivé mechanizmy v mozgu pracujú dostatočne účinne,“ vysvetľuje lekárka. Človek môže mať buď veľký záchvat, keď dôjde ku synchronizácii aktivity rozsiahleho stupňa, alebo ložiskový záchvat, ktorý vyvolá len určitá skupina neurónov. „Vtedy dôjde k výbojom len na jednom mieste, napríklad v spánkovom laloku. A keďže mozog má rôzne diferencované funkcie, klinický obraz je veľmi pestrý.“

Teplo či zášklby

O ložiskových záchvatoch ani nemusíte vedieť. Môžete totiž cítiť len teplo v tele, zabrní vám v ruke či na nohe, môžete mať zrakovú predstavu alebo dokonca niečo krátko začujete. Podľa epileptologičky sa ľudia obávajú hlavne veľkých záchvatov, keď stratia vedomie, spadnú, môžu utrpieť úraz a majú kŕče na rukách aj nohách.

Najčastejšie príznaky malého záchvatu:

● ohraničené svalové zášklby, resp. ich postupné posúvanie po tele

● brnenie v ruke alebo v nohe, alebo iný pocit, ktorý nezodpovedá vonkajšiemu podnetu

● zraková a sluchová predstava

● strata pozornosti, uprený pohľad, záchvat si človek môže, ale aj nemusí pamätať

● náhle klipkanie očami, slinenie, pohyby úst, vykonávanie automatických činností

Najčastejšie príznaky veľkého záchvatu:

● porucha vedomia, záchvat si pacient nepamätá

● náhle pády na zem

● kŕče na celom tele a rytmické pohyby rúk, nôh a hlavy

● vyvrátenie očí smerom hore

Strata pamäte?

Na ložiskový záchvat, ktorý je ohraničený iba na niektoré miesto, si pacienti zvyčajne pamätajú. Inak je to však v prípade ložiskových záchvatov zo spánkového laloka, kde sa nachádza štruktúra v tvare morského koníka - hipokampus. V morskom koníkovi, ktorý sa podieľa na formovaní našej pamäte, vzniká zvláštny záchvat. Človek pri ňom stráca vedomie, môže byť zahľadený, ale často robí automatické činnosti – môže chodiť, pľuvať, vyzliecť sa, roztrhať perinu. „Jednoducho vykonáva divné veci s neprítomným pohľadom. Po záchvate si na nič nepamätá, to, že mal záchvat, vie napríklad podľa toho, že sa ocitol na inom mieste, ako bol pred záchvatom,“ hovorí Dr. Timárová.

Vyčerpaný

Ložiskové záchvaty môžu byť niekoľkosekundové až minútové, psychomotorické môžu trvať v priemere 2 až 10 minút a veľký záchvat 2-5 minút. Niet sa čo čudovať, že človek je po nepríjemnej udalosti vyčerpaný so svalovými bolesťami, ktoré spôsobili kŕče. Zvyčajne potrebuje po záchvate spať, únava však pretrváva ďalšie 2 až tri dni.

 

Viete, že...

približne jeden človek zo sto bude mať vo svojom živote epileptický záchvat? Často sú to iba stavy vyvolané inými príčinami ako epilepsia (napr. zástava srdca, nízka hladina cukru, poruchy metabolizmu). Epilepsia je najčastejšie chronické neurologické ochorenie. Jej výskyt sa líši od úrovne zdravotníckej vyspelosti krajiny – v krajinách s nízkou úrovňou zdravotnej starostlivosti to môže byť 6 % a viac, na Slovensku 0,5-1 %.

Ako často?

Epileptické záchvaty sa môžu objavovať u ľudí s veľmi rôznou frekvenciou. Mnohí na liečbe sú bez záchvatov trvale, niektorí ich majú aj viackrát za deň. Nahromadenie veľkých záchvatov za sebou, keď sa pacient medzi nimi nepreberá, je život ohrozujúci stav. Takýto človek patrí do nemocnice a vyžaduje si intenzívnu lekársku starostlivosť.

Zahľadené deti

V detskom veku sa typicky objavujú záchvaty nazývané absencie. Tento typ patrí medzi generalizované epilepsie. „Dieťa sa zarazí v činnosti, na 10-30 sekúnd sa zahľadí a potom pokračuje vo svojej činnosti,“ hovorí Dr. Timárová. Tieto záchvaty môžu prichádzať počas jedného dňa opakovane. Dieťa pôsobí roztržito a môže si zhoršiť školský prospech.

Pozor na alkohol či blikanie svetla

Máte epilepsiu? Ak áno, dávajte si pozor na vyvolávače epileptických záchvatov:

● nedostatok spánku, únavu

● stres, námahu

● alkohol, veľké množstvo kofeínu

● horúce počasie

● ak ste fotosenzitívni, záchvat vám môžu podľa epileptologičky vyprovokovať svetelné rytmické podnety. Preto by ste sledovanie televízie mali nahradiť napríklad dobrou knihou. „Obrazovka bliká takou frekvenciou, že my to nie sme schopní svojimi zmyslami postrehnúť, ale mozog na to reaguje. Nebezpečné môže byť aj blikanie svetla cez stromy počas jazdy autom.“

Šanca na vyliečenie

Väčšina ľudí s epilepsiou bude musieť brať lieky počas celého života, niektorým sa podarí liečbu vysadiť a lekári ich považujú za vyliečených. Sú to napríklad typy detských epilepsií, kde predpokladajú oneskorené dozrievanie niektorých mozgových štruktúr, pacientom môže pomôcť aj správne indikovaný neurochirurgický zákrok.

Detské epilepsie

Existujú epilepsie, pri ktorých mávajú deti svalové zášklby hlavne ráno po zobudení a môžu sa k nim pridružiť aj veľké záchvaty,“ konštatuje lekárka. Tieto epilepsie patria k tzv. generalizovaným. 70 až 80 % sú nezhubné (benígne), to znamená, že keď deti správnw liečia, budú bez záchvatov, ale lieky nebudú môcť vysadiť.

Zo záhlavového laloka

Z niektorých typov epilepsií deti jednoducho „vyrastú“, napríklad z epilepsií záhlavového laloka. Deti počas záchvatu často bolí hlava, môžu zvracať a majú zrakové fenomény. Odborníci diskutujú o tom, že tieto epilepsie nie je potrebné vždy liečiť, lebo záchvaty vymiznú. „V reálnej praxi sa však často podávajú lieky, jednak je niekedy ťažké definitívne stanoviť nezhubný charakter epileptického syndrómu, a jednak to zlepšuje spoluprácu medzi rodičmi dieťaťa a lekárom. Rodičia by mohli trpieť pocitom, že lekár ich dieťaťu nepomáha,“ hovorí Dr. Timárová.

Diabetes a epilepsia

Vo vzťahu k diabetu môžu vzniknúť najčastejšie tieto tri situácie:

1. Pri vysokej hladine cukru (hyperglykémii) sa v organizme menia aj ďalšie parametre a to všetko sa prenáša do mozgu. „Vtedy môžu mať diabetici symptomatické epileptické záchvaty, epilepsia to však nie je. Keď sa zníži cukor, nebudú ani záchvaty,“ hovorí lekárka.

2. Ďalší vzťah s diabetom je pri hypoglykémii. Určitá hladina cukru je kritická. Mozog dokáže spracovať len čistú glukózu, a keď ju nemá, dochádza k problému –nemôže pracovať. Diabetik vtedy stratí vedomie a môže dostať epileptické záchvaty, ale ani to nie je epilepsia, ale tzv. príznakové záchvaty.

3. Pri dlhodobom priebehu ochorenia sa diabetikovi postupne poškodzujú cievy a môže ho nečakane prekvapiť náhla cievna mozgová príhoda. V mozgu dochádza k ložiskovým zmenám, ktoré môžu spôsobiť vznik epileptického ohniska a diabetikovi tak hrozí sekundárna epilepsia.

Ako pomôcť?

Zažili ste niekedy epileptický záchvat naživo na ulici alebo v rodine? Viete, ako sa zachovať, a čo treba urobiť?

● epileptik má počas záchvatu zaťaté zuby, vy sa mu však nepokúšajte medzi ne niečo strčiť, môžete ublížiť sebe aj pacientovi

● keď spadne na zem, dajte pozor na jeho hlavu, aby si ju neporanil; držte mu ju tak, aby si ju neobúchal o ostré predmety

● počas záchvatu mu nedržte a nestláčajte ruky ani nohy, môžete mu ich vykĺbiť či polámať

● počkajte, kým ustúpia kŕče, potom ho dajte do stabilizovanej polohy a len ak nedýcha, vytiahnite mu jazyk

● zavolajte lekára

 

Dôležité!

Epileptik, rovnako ako diabetik, by mal nosiť pri občianskom preukaze kartičku, na ktorej by mal mať napísané, že sa lieči na epilepsiu. Mala by obsahovať informácie aj o tom, aké lieky užíva, aká je prvá pomoc a podobne.

Môžem otehotnieť?

To je častá otázka mladých dievčat epileptičiek, ktoré by na svet radi priviedli potomka. Dr. Timárová odporúča tehotenstvo len kompenzovanej epileptičke. „Lieky musia užívať počas celého tehotenstva, je však lepšie, keď berú len jeden liek a nie ich kombináciu, pretože potom stúpa riziko, že dôjde k poškodeniu plodu.“

(ivk)

Foto: www.fotolia.com

Najnovšie príspevky

Nie je vložená žiadna reakcia (názor).