Reďkev, reďkovka, reďkvička - všetky pomenovania patria jednému veľmi známemu druhu zeleniny, ktorý je v botanike označený názvom Raphanus, čo je odvodené od gréckeho slova raphanos - reďkev.
Najmenej využívaný kultivar, reďkev čierna (Raphanus sativus), údajne pomáhala už pri stavbe pyramíd. Spoločne s cesnakom a cibuľou ju dostávali robotníci, aby im pomohla udržať dobrý zdravotný stav a silu. Nachádzame ju vyobrazenú aj na nástenných maľbách starého Egypta z roku 2000 pred n. l. Egypťanom vraj viac vynášalo jej pestovanie ako siatie obilia. O jej vážnosti v staroveku sa dozvedáme zo starej gréckej povesti, podľa ktorej bola vraj Apollónovi v chráme v Delfách obetovaná reďkev zo zlata, šalátová repa zo striebra a kvaka z olova. Obľuboval ju rímsky cisár Tiberius i kráľ Karol Veľký.
Pre cudzoložných partnerov
K názvu raphanos sa podľa starých kroník viaže aj jeden úsmevný zvyk - raphanidosis. Vieme, že reďkvička pre svoj obsah horčičných silíc pôsobí na sliznicu úst štipľavo. Ale sliznicou je vybavený nielen vstupný otvor zažívacieho traktu, ale aj ten opačný. A pri uvedenej rafanidóze bola reďkev vsunutá do tela práve z tej druhej strany. Starovekí Gréci vraj takto trestali cudzoložných partnerov. Ako dobre, že sa na tento akt spravodlivosti zabudlo, lebo by nám naše zásoby reďkví určite nestačili.
Zimné uskladnenie
Reďkev má veľa kultivarov - od skorých, ktoré sejeme už na konci zimy do skleníkov, až po letné a zimné kultivary, ktoré sa sejú až koncom júla a v auguste. Práve čierna reďkev patrí k odrode, ktorá sa seje až od druhej polovice júna. Je vhodná na priamu konzumáciu, aj na dlhodobé uskladnenie. Má podobné nároky na stanovište ako reďkovka, vyhovujú jej piesočnato-hlinité pôdy s dostatkom humusu. Neznáša presádzanie. Na zimné uskladnenie sa zberá čo najneskôr, v októbri až v novembri. Buľvy bez listov, odrezaných nad srdiečkom, ukladáme do piesku. Pri dobrom uskladnení vydrží až do apríla. V ostatných rokoch ju môžeme kúpiť v predaniach zeleniny celú zimu.
Proti zachrípnutiu
Buľvy obsahujú už spomínané horčičné silice, ktoré dráždia a výdatne osviežujú chuťové poháriky jazyka, ďalej väčšie množstvo minerálnych látok (vápnik, draslík, horčík, železo, síru a fosfor), vitamíny skupiny B a C a fytoncídne látky (organické sírniky, silice). V ľudovom liečiteľstve sa odporúča šťava zmiešaná s medom ako výborný prostriedok proti zachrípnutiu a pri zahlienení priedušiek. Tu sa práve využíva účinok fytoncídnych látok, ktoré napomáhajú likvidovať vírusy a baktérie.
Na žlčník i žalúdok
Skúsenosť z medicíny ukazuje, že čerstvá šťava – 100 až 150 ml denne – priaznivo vplýva i pri liečení chronických ochorení žlčníka (pozor, nie zápalov, lebo šťava dráždi pečeň i žlčové cesty!), žalúdka a pri poruchách trávenia. Pri žlčníkových kameňoch ju môžeme podávať obmedzený čas, po 4 až 5 dňoch sa užívanie na 2 – 3 dni preruší. Šťava podporuje ich rozpúšťanie. Ordinuje sa aj pri chorobách s nedostatočnou tvorbou žlče, pre zmiernenie plynatosti a pocitu plného brucha pri zápche. Dezinfekčné účinky má aj na močové a dýchacie cesty, ktorými sa vylučuje. Keďže nemá žiadne vedľajšie účinky, môžu ju konzumovať aj deti.
Jedine surová
Reďkev sa konzumuje výlučne surová. Pri tepelnej úprave nadobúda nepríjemnú chuť. Najviac sa z nej pripravujú pikantné surové šaláty, prípadne sa konzumuje s chlebom, natretým maslom. Posolená je veľmi dobrou pochúťkou k pivu.
Jednoduché, chutné a výživné
Šťava z reďkvi
K získaniu šťavy sa buľva olúpe a odšťaví alebo postrúha a vylisuje. Necháme ju stáť niekoľko hodín v chlade, čím stratí pálivú chuť. Používa sa vždy čerstvá, v chladničke môže stáť najviac 2 dni.
Reďkvové maslo
Osminku masla utrieme do peny, pridáme 2 – 3 menšie olúpané a na chrenovom strúhadle postrúhané reďkvi, osolíme a dochutíme citrónovou šťavou. Natrieme na chlieb a zapíjame čajom. Môžeme ho pridať aj k pečeným zemiakom.
Tvarohová nátierka s reďkvou
250 g mäkkého tvarohu rozmiešame s 1 dcl mlieka, pridáme niekoľko postrúhaných reďkví a osolíme. Môžeme pridať pokrájanú pažítku alebo postrúhanú mrkvu a natierame na chlieb.
Šaláty s reďkvou
Veľmi jednoduchý šalát získame z jemne nastrúhanej reďkvi, drobno nakrájanej cibuľky, petržlenu a sladkokyslého nálevu s trochou šalátového oleja. Pri príprave rôznych druhov šalátov zmierňujeme jej ostrú chuť pridaním strúhaných jabĺk alebo strúhanej mrkvy.
Reďkvový šalát s majonézou
Výborný je aj šalát z reďkvi a mrkvy. Na dva diely strúhanej reďkvi pridáme jeden diel strúhanej mrkvy, spojíme ľahkou majonézou a dochutíme citrónovou šťavou, soľou a cukrom. Podľa potreby zriedime. Nezriedený šalát môžeme použiť aj na chlebíky.
Šalát z reďkvi a cvikly
Rovnaký diel reďkvi a cvikly nastrúhame nahrubo, premiešame, osolíme a zalejeme zálievkou z citrónovej šťavy a oleja.
Reďkvový šalát so syrom
Olúpanú umytú reďkev a olúpané, jadrovníka zbavené jablko nastrúhame, pridáme nadrobno posekanú uhorku a kapiu, osolíme, zalejeme kyslou smotanou, dochutíme lyžičkou horčice a dobre premiešame. Jednotlivé porcie posypeme jemne posekanou pažítkou a strúhaným tvrdým syrom.
Energetická hodnota na 100 g jedlého podielu: 104 kJ/25 kcal
Vařená řetkev s medem velice dobře působí při zastaralém kašli, ztekucuje hustá Phlegmata a šlemy v prsech a pomáhá k jich vymítání (vykašlání), pije-li se po několik dnů za sebou.
Dr. Mathioli (Phlegma - z gréčtiny, hustý, lepkavý hlien v tele; pozn. autorky)
Ing. Mária Kleňová