30.11.2015, 00:15

Selfmonitoring vám dá prehľad o aktuálnom zdravotnom stave

Diabetes je ochorenie, ktoré je neporovnateľné s inými ochoreniami. Nebolí, no hrozí zdravotnými komplikáciami, ktoré môžu vážne ohroziť jeho nositeľa

Selfmonitoring vám dá prehľad o aktuálnom zdravotnom stave

Cukrovka je však aj choroba, ktorá prináša výhody. Je to ochorenie, pri ktorom samotný pacient môže ovplyvniť jeho stav, priebeh, vývoj aj prognózu. Umožňuje mu to účasť na liečbe a diabetik môže aktívne riadiť a ovplyvniť svoje ochorenie až na 75 – 85 percent. A to je pri iných ochoreniach, či už akútnych alebo chronických, zriedkavé.

Aktívna účasť na liečbe znamená dodržiavanie režimových opatrení - úprava stravovacích zvyklosti a ovplyvnenie, čo v praxi často znamená zvýšiť fyzickú aktivitu. Efektívnosť liečby si diabetik môže overiť sám jednoduchým vyšetrovaním hladín cukru nalačno a počas dňa použitím glukometrov. Celý proces sa nazýva selfmonitoring glykémie. Znie to vážne, ale vyšetrovanie je blízke mnohým diabetikom.

Samotná znalosť glykémií je veľmi dôležitá informácia. Jej význam je však o to dôležitejší, ak diabetik je schopný zasiahnuť. Ak vie, že má nízku hladinu krvného cukru – hypoglykémiu - znížiť dávku tabliet alebo inzulínu, skrátiť čas medzi podaním inzulínu a jedlom, alebo dokonca posunúť podanie inzulínu a hlavne inzulínového analógu až zajedlo alebo vybrať potravu s vyšším obsahom cukru, a tým aj sacharidových jednotiek.

Ak má vysokú hladinu krvného cukru – hyperglykémiu – vybrať stravu s nízkym obsahom cukru, so zníženým obsahom sacharidových jednotiek, alebo vybrať potravu iba s nezapočítateľnými sacharidami, pri opakovaných hyperglykémiách zvýšiť dávku liekov alebo predĺžiť interval medzi jedlom a podaním dávky inzulínu alebo inzulínového analógu a až potom (alebo súčasne) aj zvýšiť dávku inzulínu.

Namerané hladiny glykémií je veľmi prospešné konzultovať so svojim diabetológom. Mnohé zo súčasných glukomerov majú pamäť na rôzny počet meraní, ale aby sa odsledoval vývin glykémií v dlhšom časovom horizonte a počas dňa, je vhodné merania si zaznamenávať aj v písomnej podobe – buď v zošitoch na to určených, s predtlačou, alebo v pripravených tabuľkách.

 

Aká je realita u diabetikov?

Približne 77 percent pacientov nerobí selfmonitoring podľa našich odporúčaní. Stojí za to merať si glykémie? Jednoznačne áno! Diabetik má veľkú výhodu aj oproti diabetológovi – v porovnaní so samotným pacientom má diabetológ oveľa menej možností, aj keď môže využívať moderné liečebné prípravky. Selfmonitoring je spôsob, ako diabetik môže mať stále prehľad o svojom o aktuálnom zdravotnom stave a môže si podľa toho upraviť stravu, fyzickú aktivitu, lieky alebo inzulín.

 

Hladiny glykémií

Aké sú odporúčané hladiny glykémií pri selfmonitoringu? Glykémia nalačno má byť do 6 mmol/l (prísnejšie kritériá do 5,6 mmol/l), po jedle do 7,5 mmol/l a glykovaný hemoglobín HbA1c do 6,5 %. Hraničnou hodnotou pre glykovaný hemoglobín je 7,5 percenta.

 

Ako na to?

Na meranie sa používajú rôzne osobné prístroje – glukomery (bežne sa používa aj názov glukometer). Spoľahlivosť súčasných prístrojov pri správnom dodržaní návodu je vysoká. Na trhu je široký výber prístrojov. Väčšina sa z nich používa aj v súčasnosti, s novinkami vás môže oboznámiť diabetológ, diabetologická sestra, v lekárni alebo vo výdajni zdravotníckych pomôcok, prípadne priamo na infolinkách jednotlivých dovážajúcich spoločností. K stanoveniu glykémie je potrebná kvapka krvi, ktorá sa získava po odbere odberovou ihlou (lancetou) buď

z končekov prstov, alebo pri niektorých glukomeroch aj z iného – tzv. alternatívneho miesta. Výsledok je najčastejšie k dispozícii o 5 – 20 sekúnd.

 

Kde odoberať krv na vyšetrenie glukomerom?

Väčšinou sa získava kapilárna krv z brušiek prstov. Na pichnutie reagujú rôzni ľudia rôzne. V odberových perách možno nastaviť hĺbku vpichu a zabezpečiť tak čo najmenej bolestivý vpich. Na zníženie prípadnej bolestivosti sa odporúča pichať skôr na okraj brušiek prstov ako do centrálnej časti. Pri glukomeroch, ktoré umožňujú aj odber z alternatívnych miest (najčastejšie z predlaktí), je na odber prispôsobené aj odberové pero. Pri neprimerane vysokých alebo nízkych hodnotách glykémie je potrebné hodnotu potvrdiť aj „klasickým“ odberom z bruška prsta. V súčasnosti podľa Liečebného poriadku je glukomer hradený z verejného zdravotníctva (teda pacient ho dostáva s minimálnym alebo so žiadnym doplatkom) a vydaný je na základe Poukazu na zdravotnícku pomôcku vo výdajni zdravotníckych po-môcok alebo v lekárni pre tých, ktorý si aplikujú inzulín. Ostatní pacienti si glukomer môžu kúpiť vo výdajni zdravotníckych pomôcok, v lekárni, od distributérov, na odborných podujatiach.

Na meranie sú potrebné testovacie prúžky. Maximálne množstvo je určené Liečebným poriadkom a limity sú stanovené spôsobom liečby:

pre diabetikov na intenzifikovanom inzulínovom režime – 75 (u detí 100) prúžkov na mesiac

pre diabetikov na konvenčnom inzulínovom režime – 50 prúžkov na 2 mesiace

pre diabetikov liečených tabletami (perorálnymi antidiabetikami) – 50 prúžkov na 4 mesiace

pre diabetikov liečených diétou – 50 prúžkov na 4 mesiace

 

Ako ovplyvňuje selfmonitoring glykémie

Veľa odborných medicínskych prác a aj bežná prax dokazujú, že už samotná možnosť merania si glykémie prispieva k zlepšeniu metabolickej kompenzácie. Diabetici, ktorí realizujú selfmonitoring, majú obyčajne nižšie glykémie ako tí, ktorí ho nerobia. Podľa niektorých prác možnosť merania, bez zmeny liečby, viedla k poklesu glykovaného hemoglobínu, ako dôležitého ukazovateľa metabolickej kompenzácie až o 0,9 %. Je to tým, že diabetik sa dokáže lepšie orientovať vo svojej možnosti vstupu do liečby, vie si lepšie vybrať potravu, alebo prispôsobiť opatrenia nameraným glykémiám.

 

Selfmonitoring áno

Selfmonitoring umožňuje sústavné sledovanie stavu metabolickej kompenzácie v domácich podmienkach. Umožňuje reagovať diabetikovi na aktuálnu situáciu, lebo už v súčasnosti by vedomosti diabetika mali byť také, aby ochoreniu rozumel do tej miery, že vie správne zasahovať do svojej liečby a vie rozhodnúť o postupe podľa zistených glykémií pri sebakontrole – selfmonitoringu z krvných vzoriek alebo podľa vyšetrenia moču.

Selmonitoring umožňuje rozpoznávať potraviny a potravu podľa jej vplyvu na hladiny glykémií, ale aj vplyv fyzickej aktivity. V súčasnosti je selfmonitoring prirodzenou a samozrejmou súčasťou aktívneho prístupu diabetika k liečbe svojho ochorenia.

 

Čo je to selfmonitoring glykémie?

Slovo má pôvod angličtine. Self znamená samo, seba, sebe a je predponou slova monitoring, ktorý označuje sledovanie, vyšetrovanie. A glykémia je hladina cukru v krvi. Takže spolu ide o sebasledovanie hladiny krvného cukru. Zistené hodnoty pri selfmonitoringu poskytujú diabetikovi dôležité informácie, ktoré mu zodpovedia na mnohé otázky:

1. aká je hladina krvného cukru nalačno,

2. aká je hladinu krvného cukru po jedle,

3. aká je hladina krvného cukru, keď sa cíti dobre a aká je, keď sa cíti horšie,

4. či subjektívne pocity alebo ťažkosti súvisia s aktuálnou hladinou glykémie,

5. či je hladina krvného cukru taká, že je potrebné liečebne zasiahnuť – skladbou konzumovanej stravy, fyzickou aktivitou, dávkou tabliet alebo inzulínu alebo konzultovať stav u lekára,

6. aká je úroveň jeho metabolickej kompenzácie (samozrejme, ak pozná odporúčané normy na hladinu krvného cukru).

Podľa hladín glykémií (ale aj glykovaného hemoglobínu HbA1c) sú tri základné stupne vyhodnotenia: dobrá metabolická kompenzácia, hraničná metabolická kompenzácia, neuspokojivá metabolická kompenzácia.

 

Ako často merať?

Odpoveď je jednoduchá – vždy, keď je to potrebné. Obyčajne 1x do týždňa zrealizovať veľký glykemický profil – teda odmerať glykémiu počas celého dňa – spolu 6- až 7x a to:

1. meranie ráno nalačno

2. meranie 1,5 – 2 hodiny po raňajkách

3. meranie pred obedom

4. meranie 1,5 – 2 hodiny po obede

5. meranie pred večerou

6. meranie 1,5 – 2 hodiny po večeri

7. meranie po dohode s diabetológom skoro nadránom, obyčajne medzi 1. – 3. hodinou po polnoci – tento údaj môže pomôcť vysvetliť hladinu krvného cukru ráno.

 

Čo je dôležité na testovacích prúžkoch?

Všimnite si deň exspirácie (niektoré prístroje už dokážu rozoznať prúžok po stanovenej lehote exspirácie a nepodajú výsledok).

Zadajte správny kód testovacích prúžkov a zadajte ho do glukomera (pred každou výmenou balenia testovacích prúžkov).

Pred meraním si umyte ruky vodou alebo bežným mydlom. Dezinfekčné prípravky môžu ovplyvniť meranie.

Brušká prstov pred meraním silno nestláčajte, kvapka krvi musí sama kvapnúť na testovací prúžok, alebo je sama nasatá pri samonasávacích prúžkoch. Kvapka krvi musí rovnomerne pokrývať celú plôšku testovacieho prúžku určeného na meranie.

 

Ako často si merať glykémiu?

Počet meraní a čas merania si dohodnite so svojím diabetológom. Frekvencia merania závisí od:

stability či skôr kolísania glykémií

typu diabetu spravidla si glykémie častejšie merajú diabetici 1. typu

spôsobu liečby u pacientov liečených inzulínom sa vyžaduje častejšie meranie

zmeny liečby pri pridávaní alebo zmene liečby je potrebné častejšie meranie, na dosiahnutie terapeutických cieľov

sprievodných ochorení častejšie meranie je potrebné v domácich podmienkach hlavne pri ochoreniach so zvýšenou teplotou, pri infekčných ochoreniach, hnačkách, vracaní, ale napríklad aj pri zvýšenej fyzickej alebo psychickej záťaži

fyzickej aktivity hlavne pri nárazovom cvičení

skladby stravy hlavne pri zmene zaužívaných stravovacích zvyklostí, napríklad v zahraničí, po uvoľnení diétnych odporúčaní, alebo naopak pri začatí redukčného režimu

dostupnosti testovacích prúžkov.

 

MUDr. Adriana Ilavská, PhD., MBA., MPH., diabetologička

Súvisiace články

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.