25.09.2015, 09:00

"Bývam na vlastnej planéte," hovorí Zuzana Haasová

Zo Zuzkinho denníka

"Bývam na vlastnej planéte," hovorí Zuzana Haasová

Ráno ešte beriem dcérku do školy, v aute dopijem šálku rannej kávičky. To je môj pozitívny zlozvyk, papuče počas jazdy prezujem za červené podpätky, na červenej urobím glykémiu spokojná s výsledkom a na plné „pecky“ púšťam rádio. Vchádzam do križovatky a plynule sa zaraďujem k ďalším autám. Do rytmu sa hýbem, vodiči naokolo sa usmievajú. Zrazu predo mnou stojí mladý policajt... „Sakriš! Nestihnem štúdio!“ Otváram okno a hneď sa pýtam, čo som spravila, veľmi sa ponáhľam, a to ešte nemám natankované. Hlasná hudba v aute ho rozosmiala, dávam ju tichšie. Vybavené, mám pokutu. Policajt sa usmieva, aj ja, lebo vždy, keď mám pokutu, tú istú sumu posielam na konto chorým detičkám. Mám taký pozitívny zlozvyk.
Stojím na benzínke, pán sa ma pýta, či mi môže natankovať alebo umyť jedno okno, svetlo a neviem, čo ešte by chcel umývať. Poďakujem sa a vysvetlím mu, že sa veľmi ponáhľam, lebo o 8.30 mám byť v štúdiu, a to ma už zdržali policajti. Počas tankovania si prezúvam zase papuče, aby som bola rýchlejšia. Poďakujem a pred odchodom mi s úsmevom hovorí: „Slečinka, treba si privstať, aby ste všetko pekne stihli.“ S úsmevom mu odpoviem, že nikdy nemeškám. Začína byť veľká zápcha, som na nervy, aj sa z toho potím a volám do štúdia manažérke, ospravedlňujem sa a pani reaguje veľmi milo a zmätene, že sa máme stretnúť až o 9.30 , no ja nevnímam, čo hovorí a ospravedlňujem sa: „Prepáčte, veľmi ma to mrzí, o 7 minút som tam...“ Bože to je hanba, meškám, tento pocit je hrozný. Upokojujem sa a nepokúšam sa už ani vzlietnuť autom, len aby som všetky autá predbehla.
Zapnem si znovu hudbu a hneď nájdem ulicu, keďže doma som pozrela cestu a preštudovala mapku. Tiež môj pozitívny zlozvyk (viem, viem, že už existuje GPS...). Zaparkujem, prezujem topánky na podpätkoch a behom či skôr rýchlou chôdzou dorazím do cieľa. Šéf zvuku mi otvorí a vraví: „Pani Haasová, vy máte šťastie, teraz som prišiel. To všade chodíte o hodinu skôr?“ Zrazu mi zastala hlava, telo sa odkrvilo... Skontrolovala som svoj kalendár s termínmi a tam naozaj nebolo napísané 8.30, ale 9.30.
Sadla som si do kresla, vyzula červené podpätky a bosá som začala nahrávať. Začali sme skôr, už o 9.00 a ja som si povedala, že nie som z inej planéty......Ja teda nie...síce si meriam cukor a nosím inzulínovú pumpu ale...JA teda nie...
Zuzana Haasová

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.