Miriam Jarošová je sympatická žena, známa predpoveďami počasia, v ktorých divákom vždy prezradí aj zopár zaujímavostí z histórie a meteorológie. Diabetes jej diagnostikovali po tridsiatke, ale ani to nezmenilo jej radosť zo života.
Ako ste sa dostali k meteorológii?
Veľmi ma bavil zemepis, ktorý ma v základnej škole učil výborný učiteľ. Raz nám doniesol knihu o výbuchu sopky Krakatoa. Zaujalo ma, že niekoľko mesiacov po jej výbuchu sa objavili výrazné zmeny počasia, bolo zlé a chladné leto, v Anglicku pozorovali inú farbu oblohy a podobne. Ako študentka gymnázia som neznášala deje v plynoch a paradoxne teraz sa nimi živím, ak sa to tak dá povedať. Keď som si mala vybrať, kam pôjdem po maturite, tak na prírodných vedách ma fascinovalo, že ak to nevypočítate a nerozumiete tomu, tak skúšku nedostanete. Nehovorím, že sa mi študovalo ľahko, náročný bol najmä prvý rok, pretože to bol úplne iný spôsob štúdia ako v strednej škole. Potom si ma už meteorológia získala naplno a neľutujem, že som sa pre ňu rozhodla.
Je ťažké pripraviť dobrú predpoveď počasia?
Tí, čo meteorológiu vyštudovali a naozaj sa ňou aj živia, tak určite tiež povedia, že to vôbec nie je jednoduché. Možno si niekto myslí, že sa stačí pozrieť z okna a môžete s istotou povedať, že o pol hodinu bude pršať... Takto to jednoducho nefunguje.
Treba mať odborné predpoklady na matematiku a fyziku a k tomu aj dobré znalosti geografie. Napríklad určité oblasti Slovenska sú citlivejšie na niektorý smer prúdenia vzduchu. Poprad je veľmi citlivý na vietor zo západného smeru, pretože Popradská kotlina je otvorená smerom na západ. Piešťany sú zase veľmi citlivé na juhovýchodný smer vetra a napríklad v lete stačí málo, aj slabý vietor na to, aby pri slabšom vetre do štyroch metrov za sekundu mali tropickú noc nad 20 stupňov Celzia. Pre našu prácu je tiež potrebné mať aj istú formu intuície a schopnosti spracúvať a analyzovať veľké množstvo informácií.
Nezasvätení si môžu myslieť, že predpoveď počasia je výsledkom nasadenia techniky a úloha meteorológa sa zužuje
na vystúpenia v televízii. Ako to je v skutočnosti?
Na vypracovanie relevantnej predpovede potrebujeme pozorovacie miesta, kde sa pravidelne zaznamenávajú všetky údaje. Potrebujeme aj družicové obrázky, ale ak si niekto myslí, že družica predpovedá počasie, tak ho musím vyviesť z omylu. Družica nám poskytuje popis situácie a aj smery posunu oblačností a tlakových útvarov.
Potrebujeme aj radar, aby sme vedeli urobiť odhad množstva zrážok. Radarom vieme zistiť, či je v oblakoch obsiahnutá voda, prechladené vodné kvapky, alebo obsahuje zamrznuté častice. V súčasnosti potrebujeme aj numerické predpovedné modely, ktoré používame iba posledných dvadsať rokov. Tieto predpovedné modely na základe fyzikálnych princípov – ako sú napríklad Archimedov zákona, Bernoulliho rovnice a podobne – nám spolu s údajmi s veľkou hustotou meracích staníc poskytujú pravdepodobný vývoj počasia.
Merania prebiehajú 10 až 12 hodín pred samotným výpočtom, takže ide len o pravdepodobnostný výsledok. Musíme si uvedomiť, že 12 hodín je v meteorológii veľmi veľa, preto tam vstupuje faktor meteorológa, ktorý má skúsenosti a odbornú
intuíciu. Pri dobrej predpovedi počasia teda ide o súhru modernej techniky a ľudského faktora. V niektorých situáciách môžete mať niekoľko druhov modelov a ani tak nebudete vedieť „odkiaľ vietor fúka“.
Mnohé odvetvia v priemysle a doprave závisia od správnych predpovedí počasia...
Predpovede počasia pre bežných divákov a poslucháčov sú len taká čerešnička na torte, ktorú si večer pozriete v televízii. Potom to na druhý deň konfrontujete so svojou skúsenosťou na konkrétnom mieste. Vaše vnímanie sa však líši od počasia na mieste, vzdialenom hoci len desať kilometrov. Predpovede treba vedieť čítať a pochopiť, pretože iná je predpoveď, ktorá sa vydáva pre celé územie Slovenska, ktorá je všeobecná a meteorológovia sa snažia zopár vetami popísať, aké trendy budú prevládať. Iná je bodová predpoveď pre konkrétnu lokalitu. Napríklad keď v zimnom období máme oblasť vysokého tlaku vzduchu a robila by som predpoveď pre Štrbské pleso, tak by som povedala, že bude slnečno a pri prúdení teplého vzduchu aj teplo. Pre nížiny by som už dávala prevažnú oblačnosť a hmlisto, pretože pri vysokom tlaku vzduchu sa ráno tvoria hmly, ktoré sú tým trvalejšie, čím dlhšie u nás tá tlaková výš je.
Dlhodobé predpovede teda nie sú vôbec také spoľahlivé, ako sa možno prezentujú?
Pri predpovedi na 24 hodín máme pravdepodobnosť predpovede na nejakých 90 - 93 percent v ustálenej poveternostnej
situácii, napr. pri tlakovej výši máte pravdepodobnosť predpovede aj na 96 percent. Pokiaľ však územím prechádza atmosférický front, ktorý postupuje od severozápadu, tak môžete všeobecne skonštatovať, že oblačnosť bude postupne pribúdať, hrozia prehánky a napr. v lete neskôr búrky, ochladenie a silnejší vietor. Neviete však, čo ten front urobí nad Karpatami, teda či nepôjde severom a zachytí iba Oravu, Kysuce a Liptov a spodok, teda Podunajská nížina, nezaregistruje žiadnu zmenu počasia. Čím je situácia ustálenejšia, tým je predpovedanie úspešnejšie. Samozrejme, keď sa robí predpoveď na tri dni, ide pravdepodobnosť jej úspešnosti dolu. Žiadny meteorológ vám nebude robiť predpoveď na dlhšie obdobie, ako je päť dní. Pri takejto predpovedi nemá už zmysel hovoriť o konkrétnych teplotách, ale napríklad o tom, či sa bude meniť charakter počasia, alebo príde k jeho zmene. Dlhodobé predpovede počasia na rok dopredu sú skôr vhodné na titulku novín a nie sú veľmi relevantné.
Kedy ste zistili, že máte diabetes a ako ste na túto skutočnosť reagovali?
Napriek môjmu veku mám diabetes prvého typu, diagnostikovali mi ho po tridsiatke. To, že mám cukrovku, som zistila vcelku náhodne, keď som išla na pravidelnú preventívnu prehliadku. Predtým som nebola na prehliadke dva roky a aj vzhľadom na rodinu a deti som sa ako každý rodič snažila viac zaujímať o svoje zdravie. Asi o dva dni po prehliadke mi telefonovala sestrička z ordinácie, že je tam nejaký problém. Vtedy som v prvom momente myslela, že je to nejaká anémia, pretože s tou som mala v minulosti problémy. Sestra mi však akosi nechcela povedať, v čom je problém... Keď som potom so strachom prišla do ambulancie, oznámila mi, že mám diabetes a bola prekvapená, pretože som zareagovala slovami: „Iba toto?! To kvôli tomu ste ma volali?“ Možno to vyzeralo ľahkovážne, ale mala som skúsenosti, pretože moja sestra mala diabetes. Vedela som, čo diabetes prináša, ale vedela som tiež, že sa s ním dá normálne žiť. Nebrala som teda túto novinku ako koniec sveta.
Vzápätí som sa objednala k diabetologičke a veci dostali rýchly spád. Hneď som dostala inzulín, pretože mám diabetes prvého typu. Nemôžem povedať, že som rada, to by bola hlúposť. Snažím sa s diabetom žiť tak, aby ma obmedzoval čo najmenej. V niektorých situáciách si naopak uvedomujem svoje limity a viem, čo si môžem dovoliť a čo nie.
Ako zvládate manažovanie diabetu a ako všetko zlaďujete s prácou a s rodinou?
Teraz už je všetko taká rutina. Zo začiatku to chcelo viac sebazaprenia a snahy. Na čo som si ešte nezvykla je, že keď si musím urobiť veľký profil, musím vstať o 3.15 a odmerať si cukor (smiech). Na to som si naozaj nezvykla ani po dlhých rokoch... Snažím sa odmerať si cukor ráno, keď štartujem do nového dňa a potom v priebehu dňa, keď cítim, že sa niečo deje. Keď si robím profily, tak merania si musím robiť ráno, pred obedom, po obede a tak ďalej. No aj keď som vyťažená a nestíham, tak si každý deň urobím aspoň jedno-dve merania glukózy, aj keď viem, že by som to mala robiť častejšie.
Prispôsobujete varenie doma svojim potrebám?
Pri stravovaní mám po rokoch už celkom slušný výcvik, koľko jednotiek má asi kopec zemiakov a koľko krajec chleba. Doma varievam pre všetkých rovnako, len s tým rozdielom, že používam oveľa menej cukru a nikomu to nechýba. Pri varení už mám odhad aj na dávky jednotlivých ingrediencií a koľko je to jednotiek. Po rezni alebo po sviečkovej si meriam pravidelne, pretože vtedy vám, samozrejme, ide glykémia hore.
Hľadáte pri varení nejaké nové inšpirácie a recepty?
Mám priateľa, ktorý je tiež diabetik a ten často prichádza s nejakým novým receptom. Niektoré recepty som zaradila do nášho rodinného jedálnička, niektoré mi veľmi nechutili. Nemám veľmi rada mdlé jedlá bez výrazných chutí a naopak, chutia mi také, kde sú použité zaujímavé bylinky a koreniny. Hľadám inšpirácie aj v časopisoch pre diabetikov, ako je ten váš.
Čo by podľa vás mal obsahovať časopis pre diabetikov?
Musím sa priznať, že mám radšej, keď články o diabete sú písané ľahším štýlom. Dnes už je veľa ľudí, ktorí majú cukrovku a napriek tomu žijú normálne a plnohodnotne, športujú a venujú sa svojim rodinám. O diabete treba hovoriť, je to ochorenie, ktoré treba brať na vedomie. Pokiaľ si však svoj život dobre manažujete, môžete robiť všetko.
Športujete aktívne?
Chodievam behať a cvičím, samozrejme, s mierou. Doma však máme veľkú záhradu, takže to je moja hlavná posilňovňa (smiech). Mám rada pohyb v prírode a môžem tiež poochutnávať mnoho zaujímavých kombinácií ovocia, ktoré máme doma. Napríklad rozmixované slivky zaváram s korením, a keď to dáte k hovädziemu mäsu, je to prvotriedna pochúťka.
Ako sa vám darí zladiť prácu a súkromie? Nepociťujete nejaký tlak a stres?
Niekedy je moja práca naozaj stresová, najmä keď sme svedkami prudkej zmeny počasia a pre televíziu potrebujú okamžité vyjadrenie. Inak je to rutinná záležitosť. Ráno prídem do práce, preštudujem si materiály a podklady, potrebné na predpoveď. Niekedy sa musím pripraviť na obedňajšiu predpoveď, pretože TV JOJ má živý vstup meteorológa aj na poludnie.
Na večerné vysielanie musíte potom predpoveď dolaďovať a spresňovať. Snažím sa, aby bola čo najpresnejšia a najpravdepodobnejšia. Aj keď sa predpovede vysielajú zo záznamu, nemôžu byť natočené s príliš veľkým časovým predstihom, pretože by boli veľmi nepresné. Pri prudkých zmenách, ktoré sa vždy môžu stať, musíme byť pripravení na každú možnú alternatívu. Takým prípadom bolo posledne extrémne sneženie, ktoré zasiahlo takmer celé územie Slovenska. Takáto udalosť sa naozaj vopred predpovedať nedá.
Meteorológia si podľa vašich slov vyžaduje neustále štúdium a poznávanie. Nie je to teda profesia, ktorú ste vyštudovali, máte diplom a môžete celý život robiť predpovede?
Musíme sa stále vzdelávať a sledovať vývoj v disciplíne. Informácií je obrovské množstvo a vyžaduje si veľké úsilie absorbovať ich a využiť pre našu prácu. Kedysi meteorológom stačila ceruzka a guma na analýzu prízemnej mapy, dnes už sú to informačné technológie, obrovské databázy a množstvo údajov. Veľmi dôležitá je znalosť cudzích jazykov, pretože veľmi veľa dobrých publikácií je v angličtine a bez nej, ale ani bez iných cudzích jazykov sa dnes v meteorológii nepohnete ďalej.
Minulý rok sa objavili v médiách informácie, že ste museli prekonať aj iné zdravotné problémy. Aké problémy to boli a čo vám táto skúsenosť priniesla?
Áno, ale to už bolo dávno. Prinieslo mi to hlavne rešpekt pred vlastným telom. Získala som tiež poznatok, že treba byť všímavejší, najmä v oblasti zdravia. Ak niečo zanedbám, nikto to už za mňa nedobehne. Mnohokrát si povieme, že veď nikam nejdeme a nič nám nie je. Práve vtedy treba ísť a u lekárov si potvrdiť, že nám naozaj nič nie je. Keď sa o seba nebudeme starať my, tak to za nás nikto iný neurobí.
Mnoho žien pred svojou rodinou utajuje vážne zdravotné problémy, ktoré prechádzajú do horšieho štádia. Ako ste postupovali vy?
S problémami som sa netajila a oznámila som, že idem na vyšetrenie znamienka, ktoré sa mi nepozdávalo. Bola som rada, že som si správne naštudovala informácie, že to môže byť veľký problém. Aj keď to nebolo bezplatné, bola som šťastná, že som prišla možno v poslednej chvíli. Každému odporúčam nezanedbať ani jedno znamienko. Pritom sa nakoniec potvrdilo, že najhoršie bolo to, ktoré som prehliadala a nepovažovala som ho za natoľko nebezpečné.
Máte popri práci čas aj na nejaké záujmy?
Keď odchádzam z práce, tak problémy nechávam tam. Veľmi rada čítam knihy o druhej svetovej vojne, o histórii fašizmu
a nacizmu. Môj otec bol zanietený pre túto históriu, takže som si to asi doniesla z domu. Mojím obľúbeným čítaním sú aj kriminálky, najmä tie drsné škandinávske, ktoré sú teraz tak v móde. Prvú švédsku kriminálku som si kúpila na letisku v angličtine a vtedy som veľmi ocenila dej, ktorý mal spád a ľutovala som, že niečo podobné nevychádza po slovensky. Neskôr som objavila nejaké preklady do češtiny a aj do slovenčiny. Škandinávske kriminálky sú teraz moje najobľúbenejšie knihy a myslím si, že sú aj celkom dobre preložené do slovenčiny.
Kedysi som začínala čítaním Agathy Christie a obdivovala som vynikajúci analytický talent slečny Marplovej, ktorá z niekoľkých faktov a zmienok vedela logicky vyskladať celý prípad a vyriešiť ho. Kedysi kriminalisti v detektívkach nemuseli mať laboratóriá,
nákladné rozbory DNA a všetko vedeli vyriešiť len na základe reakcií ľudí v rôznych situáciách.
Spomínali ste, že sledujete aj medzinárodné dianie v meteorológii, preto musíte veľa cestovať. Ako sa vám darí manažovať diabetes na cestách?
To je naozaj tá ťažšia úloha. Každá krajina má svoje stravovacie zvyklosti a svojské druhy potravín a štýly gastronómie. Na tieto úskalia som doplatila, keď som bola v Estónsku. Majú veľmi veľa jedál z mrkvy a pridávajú ju asi do všetkého. Kúpila som si
tam tmavý chlieb a salámu na večeru, no po jedle mi bolo zle, ako ešte nikdy. Zmerala som si glykémiu a mala som obrovské hodnoty. Využila som svoje znalosti ruštiny a tetuška v obchode mi s radosťou vysvetlila, že som si kúpila veľmi dobrý mrkvový chlebík (smiech). Musela som teda prejsť na biele pečivo, ktorého, našťastie, mali dostatok. Aj tak som celý čas tŕpla, kde sa opäť objaví mrkva ako prímes do jedla.
Keď som v Anglicku, tak mi nechutí stále jesť iba opekanú slaninku a praženicu a hľadám nejaké vybočenie a spestrenie. Musím si však dávať pozor, aby som si takouto zmenou neublížila. Pre diabetikov sú ideálne krajiny ako Taliansko a Španielsko. Jedáva sa tam veľa rýb, zeleniny a majú pokojnejší spôsob života. Na juhu som teda nemala veľký problém, aby som glykémie udržala
v príjemných hodnotách.
Máte nejakú cestovateľskú destináciu snov, kam by ste sa chceli ísť pozrieť, možno aj pre počasie?
Láka ma India alebo Pakistan. Chcela by som zažiť taký dobrý monzúnový dážď, ale len z diaľky, aby ma to nezasiahlo. Rada by som sledovala, ako padajú obrovské množstvá zrážok a ja som kdesi pod strechou a v bezpečí. Búrky máme aj u nás a pri hurikáne či pri tornáde by bol problém, kde sa schovať, preto je taký monzúnový dážď môj ideálny cestovateľský sen.
Jozef Dermek
(Rozhovor bol uverejnený v časopise Diabetik 3-4/2015.)