Mýtus z Turecka a Španielska

Inzulín môže spôsobovať impotenciu.

Čítajte ďalej
Liečba cukrovky E-mail

Liečba diabetu je spojením vhodnej diéty s tabletkami na zníženie cukru v krvi alebo s inzulínom. Ten najvhodnejší spôsob pre vás vyberie váš diabetológ s ohľadom na typ diabetu, ktorý vám diagnostikovali.

 

Diéta

Diéta je pri kompenzácii cukrovky veľmi dôležitá, je ľahko zvládnuteľná a ak ju pacient dodržiava, môže sa v budúcnosti vyhnúť alebo podstatne oddialiť nutnosť liečby tabletkami (perorálnymi antidiabetikami – PAD) a inzulínom. Týka sa to najmä pacientov s diabetom 2. typu. Nesmieme zabúdať, že každý hlt sú kalórie, ktoré treba pripočítať k dennému energetickému príjmu. Každé jedlo obsahuje sacharidy a ich príjem musí byť vyvážený v rovnakých porciách počas dňa.

Časové rozpätie jedál pacientov, ktorí neužívajú perorálne antidiabetiká alebo inzulín, nemusí byť také presné a druhá večera nie je nevyhnutná. Pomocou diéty môžu podstatne ovplyvniť hladinu cukru v krvi. Časom však väčšina pacientov, ktorí začali len liečbou formou diéty, začne s užívaním perorálnych antidiabetík.

 

Tabletky

Tabletky na zníženie hladiny cukru v krvi – perorálne antidiabetiká (PAD) sú látky s hypoglykemizujúcim účinkom. Jednoducho povedané, znižujú hladinu cukru v krvi. Pri liečbe alebo pri podávaní týchto prípravkov si treba uvedomiť, že nie sú náhradou za diétu a dodržiavanie režimových opatrení (optimálna hmotnosť, pravidelná fyzická aktivita).

 

Kto užíva PAD?

● diabetici 2. typu, u ktorých nie je možné dosiahnuť kompenzáciu diétou a režimovými opatreniami,

● predpokladom na použitie PAD je zachovaná vlastná sekrécia inzulínu,

● nie sú vo všeobecnosti vhodné pre diabetikov 1. typu

 

Pred nasadením týchto liekov treba zhodnotiť:

● celkový zdravotný stav diabetika,

● stupeň hyperglykémie,

● prítomnosť symptómov,

● vek diabetika.

 

Na našom trhu sú dostupné rôzne preparáty. Podľa spôsobu účinku ich môžeme rozdeliť do jednotlivých skupín:

● lieky ovplyvňujúce tvorbu a spracovanie glukózy,

● biguanidy – metformin,

● tiazolidindióny (glitazóny) – rosiglitazón, pioglitazón,

● lieky zvyšujúce uvoľňovanie inzulínu,

● deriváty sulfonylurey – glibeklamid, gliklazid, glimepirid, glipizid a iné,

● deriváty meglitinidu (glinidy) – nateglinid, repaglinid,

● lieky zabraňujúce vzniku a vstrebávaniu glukózy v tenkom čreve (inhibítory alfa-glukozidáz) – akarbóza, miglitol.

 

Biguanidy

Jediným liekom z tejto skupiny, ktorý sa u nás a na celom svete v súčasnosti používa, je metformin. Dnes prežíva svoje znovuzrodenie a stáva sa liekom prvej voľby pri liečbe diabetu 2. typu.

Veľkou výhodou je bezpečnosť liečby metforminom. Pacienti sú vystavení minimálnemu riziku závažných nežiaducich účinkov (pri dodržiavaní obmedzení liečby) a už spomínanému nízkemu riziku hypoglykémie. Najčastejšími nežiaducimi účinkami (vyskytujú sa u 5 – 10 % pacientov) sú tráviace ťažkosti (zrýchlený pohyb čriev, hnačky, nafukovanie, bolesti v oblasti brucha, pachuť v ústach). Niekedy môžu byť také nepríjemné, že vedú k prerušeniu liečby.

Metformin nie je vhodný pre pacientov so závažnejšou poruchou funkcie pečene, obličiek, srdca a dýchania. Prerušenie liečby sa odporúča aj pri dehydratácii, šoku, akútnom srdcovom infarkte, vnútrožilovom podaní kontrastnej látky obsahujúcej jód a pri väčšom operačnom zákroku v celkovej anestézii. Opatrnosť je nutná u pacientov starších ako 80 rokov.

 

Tiazolidíndióny (glitazóny)

Pomerne nová skupina liekov, ktoré sa na náš trh dostali len nedávno. Okrem zníženia glykémie zvyšujú citlivosť na inzulín v cieľových tkanivách (svalstvo, tukové tkanivo), priaznivo ovplyvňujú hladinu tukov a stav cievnej steny, ochraňujú beta-bunky pankreasu, spôsobujú prerozdelenie tuku z oblasti brucha do podkožia. Podľa predbežných výsledkov štúdií sľubujú výrazné zníženie rizika postihnutia srdcovo-cievneho aparátu. Pri liečbe môže dochádzať k vzostupu hmotnosti a zadržiavaniu tekutín v organizme. Glitazóny môžu užívať aj pacienti s ľahkou poruchou funkcie obličiek. Nie sú vhodné pre pacientov s ťažkou poruchou pečene a srdca. Pri ich užívaní sú potrebné pravidelné kontroly funkcie pečene.

 

Deriváty sulfonylurey (deriváty SU)

Novšie preparáty umožňujú riadené uvoľňovanie aktívnej látky a stačí ich užiť raz denne (zvyčajne ráno). Mechanizmus účinku majú všetky podobný: pôsobia na úrovni beta-buniek pankreasu – vplývajú na vylučovanie inzulínu nezávisle do príjmu potravy (zvyšujú vylučovanie inzulínu nalačno i po jedle), preto ovplyvňujú glykémiu pred jedlom aj po ňom. Podmienkou pre efekt liečby derivátmi sulfonylurey je zachovaná vlastná produkcia inzulínu beta-bunkami pankreasu.

Medzi nežiaduce účinky liečby patrí riziko ťažkej hypoglykémie (osobitne v prípade starých ľudí a použitím starších preparátov s dlhým časom účinku) a sklon k zvyšovaniu hmotnosti. Lieky nie sú vhodné pre pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, pečene, srdcovo-cievneho a dýchacieho aparátu. Nemali by sa podávať počas závažnejšej infekcie a počas väčšieho operačného zákroku.

 

Deriváty meglitinídu

Ovplyvňujú tiež sekréciu inzulínu na úrovni beta-buniek pankreasu. Účinkujú rýchlo a krátkodobo. Ovplyvňujú glykémiu po jedle, teda ich účinok je viazaný na príjem potravy. Spôsobujú iba nízke riziko vzniku hypoglykémie a môžu sa podávať aj pri zhoršenej funkcii obličiek.

 

Lieky obmedzujúce činnosť alfa-glukozidáz

(zabraňujúce rozkladu zložitých sacharidov) Účinkujú priamo v črevách, svojím pôsobením zabraňujú vstrebávaniu glukózy z čreva. Ich nevýhodou je zlá tolerancia (tráviace a črevné ťažkosti).

 

Vo všeobecnosti pre všetky perorálne antidiabetiká platí, že ich nie je možné užívať počas tehotenstva a tiež sa nemôžu použiť pri liečbe pacientov s cukrovkou 1. typu.

 

Pre pacientov na diéte a na liečbe tabletkami (PAD) je vhodnejšie rozložiť potravu do viacerých menších porcií počas dňa, je potrebné dodržiavať zásady zdravej výživy a jesť nutrične aj zložením vyváženú stravu.

 

Liečba inzulínom

Čo je inzulín?

Inzulín je prirodzený hormón, ktorý v organizme produkujú tzv. β-bunky Langerhansových ostrovčekov pankreasu (slinivky brušnej). Je dôležitý v riadení mnohých metabolických dráh a procesov, kľúčovú úlohu však zohráva v regulácii hladiny glukózy v krvi (glykémie). Inzulín je jediný hormón, ktorý hladinu glykémie znižuje. Všetky ostatné hormóny hladinu glykémie zvyšujú. Inzulín je preto pre život nevyhnutný.

Za objav inzulínu vďačíme viacerým vedcom, z ktorých najznámejším je kanadský lekár Frederick Banting, ktorý ho spolu s Charlesom Bestom objavil v roku 1921. Frederick Banting sa narodil 14. novembra 1891. Tento deň (14. november) bol na jeho počesť vyhlásený za Svetový deň diabetu.

 

Kto sa lieči inzulínom?

1. všetci pacienti s diabetom 1. typu od začiatku ochorenia,

2. pacienti s diabetom 2. typu:

a) ktorým sa pomocou diéty a tabletiek už nedarí udržať glykémie v požadovanom rozmedzí,

b) ktorí tabletky neznášajú,

c) pre ktorých je podávanie tabletiek nevhodné pre prítomnosť iných ochorení (ochorenia obličiek, pečene, srdcové zlyhávanie či závažnejšie pľúcne ochorenia),

d) pri niektorých zvláštnych okolnostiach (ak žena otehotnela, pred rozsiahlejšou operáciou, pri rýchlom napredovaní komplikácií a pod.).

3. tehotné ženy, ktorým zistili cukrovku počas tehotenstva,

4. pacienti s cukrovkou pri ochoreniach pankreasu a pod.

 

Druhy inzulínu

Na Slovensku sa používajú výlučne prípravky humánneho inzulínu (ľudské inzulíny získané metódami génového inžinierstva, ktoré postupne nahrádzajú doterajšie zvieracie inzulíny) a analógy humánneho inzulínu (látka s účinkom inzulínu, ale s pozmenenou skladbou molekuly tak, že pôsobí buď rýchlejšie, alebo pomalšie ako inzulín). Koncentrácia inzulínu vo všetkých prípravkoch je 100 jednotiek inzulínu v 1 ml.

 

Sú dostupné v dvoch formách:

● v ampulkách s obsahom 10 ml pre podávanie inzulínovými striekačkami,

● v náplniach do pera s objemom 3 ml.

 

Rozdelenie podľa účinku inzulínu:

1. Prandiálne inzulíny

Podávajú sa pred jedlom a patria sem: Novorapid, Actrapid HM, Humalog, Humilin-R, Insuman Rapid, Inzulín HM-R.

2. Bazálne inzulíny

Podávajú sa ráno a večer, alebo pred spaním. Patria sem: Insulatard HM, Humulin-N, Insuman Basal, Inzulin – HM NPH, Humulin U, Ultratard HM. Na trhu je aj bazálny analóg inzulínu Lantus.

3. Mxované inzulín

Obsahujú bazálny aj prandiálny inzulín v rôznom pomere. Patria sem: Mixtard 30 HM, Humulin M3, Insulin HM-Mix 30, Insuman komb.

 

Pre pacientov s cukrovkou 1. typu je podávanie inzulínu nevyhnutné od samého začiatku ochorenia v kompletnej substitúcii (substitúcia je spôsob liečby, pri ktorej sa nahrádza, teda substituuje určitá látka, ktorá organizmu chýba). V tomto prípade sa využíva niektorý z intenzifikovaných režimov. Pacient si podáva bazálny aj prandiálny inzulín. Úvodná celková denná dávka inzulínu sa obvykle volí medzi 0,3 – 0,5 jednotky na kg telesnej hmotnosti.

Takto vypočítaná celodenná dávka sa potom rozdelí medzi bazálne a prandiálne dávky, aby sa čo najvernejšie imitoval charakter fyziologického vylučovania inzulínu.

 

Liečba inzulínu pri cukrovke 2. typu sa využíva v týchto prípadoch:

● strata účinnosti perorálnych antidiabetík,

● akútny stres – operácie, úrazy, infekcie,

● tehotenstvo,

● alergia na perorálne antidiabetiká,

● pri príznakoch diabetickej neuropatie s diabetickou nohou.

 

Je nevyhnutná, ak sú prítomné výrazné subjektívne ťažkosti súvisiace so zlou kompenzáciou diabetu, ak nastal výrazný pokles hmotnosti, ak sú prítomné ketolátky v moči, ak sú glykémie nalačno opakovane viac ako 7,8 mmol/l a po jedle viac ako 11,0 mmol/l, alebo ak je glykovaný hemoglobín vyšší ako 8 mmol/l.

 

Výhody inzulínovej liečby

● dosiahnutie normálnych glykémií a dobrej metabolickej kompenzácie malými dávkami inzulínu,

● nižšia spotreba inzulínu,

● subjektívny pocit zdravia, bezpečia a dobre zvládnutej choroby,

● pri intenzifikovanej inzulínovej liečbe voľnejší diétny režim, lepšie prispôsobenie pracovného režimu, zlepšenie kvality života.

 

Možnosti aplikácie inzulínu

1. podkožne

● inzulínové striekačky

● inzulínové perá

● inzulínová pumpa – inzulín sa podáva nepretržite v malých dávkach rýchloúčinkujúceho inzulínu (bolusoch) + bolusy pri jedle

2. priamo do žily: vo zvláštnych situáciách – najčastejšie pri hyperglykémiách s ketoacidózou

 

Režimy podávania inzulínu

Konzervatívny režim inzulinoterapie – najčastejšie aplikácia premixovaného inzulínu 1-krát denne (zvyčajne ráno) alebo 2-krát denne (ráno a večer). Najčastejšie sa používa u starších pacientov, alebo ako prvý krok pri prechode z liečby perorálnymi antidiabetikami na liečbu inzulínom. Kritériá kompenzácie sú voľnejšie, problémom sú najmä zvýšené glykémie po jedle (osobitne po raňajkách) a pred večerou a sklon k poklesu glykémie pred obedom.

Intenzifikovaný režim inzulinoterapie – 3 až 5 aplikácií inzulínu za deň. Podanie rýchlo účinkujúceho inzulínu (regular, analóg) pred jedlom v kombinácii s bazálnym inzulínom. Používa sa vtedy, ak sa pri konzervatívnom režime nedarí dosiahnuť optimálnu kompenzáciu, alebo je potrebný pružnejší režim podávania inzulínu.

 

Skladovanie inzulínu

Inzulíny a analógy inzulínu sú bielkovinovej povahy, preto ich chráňte pred svetlom, teplom a mrazom. Uchovávajte ich na suchom, tmavom a chladnom mieste, v chladničke pri teplote od 2°C do 8°C len v originálnych sklenených ampulkách alebo náplniach a papierových skladačkách. Nie je vhodné dávať ich do iných zásobníkov a takto uchovávať v chladničke! Po prvom otvorení škatuľky a použití náplne do dávkovača inzulínu uchovávajte inzulíny a analógy inzulínu na suchom a tmavom mieste len v originálnych ampulkách alebo náplniach 28 – 30 dní pri izbovej teplote, maximálne do 25 – 30 °C. Nie je vhodné meniť teplotu inzulínov alebo analógov inzulínu. Po ich vložení do dávkovača inzulínu neodkladajte dávkovač napr. na noc do chladničky!