„Život je dôležitý, iba ak má dopad na životy druhých,“ tvrdil prvý čierny bejzbalista v Americkej lige. O jeho živote to bez pochýb platilo. Lámal rasové predsudky a ukázal Amerike aj svetu, že černošský hráč sa môže dostať na športové výslnie. Keď dostal diabetes, nebolo liečenie cukrovky na dnešnej úrovni. Hoci sa progresiu diagnózy snažil zmierniť, posledné roky života mal problém so zrakom aj s nohami.
Jeden z najospevovanejších športovcov prežil naozaj nesmierne zaujímavý a neľahký život. Narodil sa 31. januára 1919 v meste Cari v štáte Georgia vo veľmi nepriaznivých časoch. V tej oblasti práve naplno vyčíňala Španielska chrípka. Aj Jackieho starší brat bol jednou z jej obetí. Našťastie sa jeho rodine podarilo presťahovať do Kalifornie. Tu mladý Jackie čoskoro začal dokazovať, že má neuveriteľný športový talent, hoci spočiatku brzdený členstvom v miestnom gangu.
Šport mal v krvi
Zdá sa, že lásku k športu mali Robinsonovci tak trocha v krvi. Aj Jackieho starší brat Matthew bol skvelým športovcom a dokonca získal striebornú olympijskú medailu v roku 1936. To mladého Jackieho ešte viac motivovalo a výsledkom bolo, že na univerzite vynikal nielen v bejzbale, ale aj v americkom futbale a basketbale. Nakoniec dostal miesto ako profesionálny futbalista v tíme Los Angels Bulldogs. Jeho sľubnú kariéru hráča futbalu však prekazila druhá svetová vojna, v ktorej strávil ťažké dva roky.
Prvý Afroameričan v lige
Po ukončení vojenskej služby dostal ponuku hrať v juniorskom bejzbalovom tíme Montreal Royalls. Tu predvádzal také výkony, že prvoligový Brooklyn Dodgers siahol k dovtedy úplne nemysliteľnému kroku. Rozhodli sa totiž Afroameričana Jackieho Robinsona angažovať do svojich radov. Veľmi rýchlo sa toto rozhodnutie ukázalo ako najlepšie v celej ich histórii.
Rasové predsudky
Prečo vlastne vzbudzoval v Amerike v 50. rokoch černoch v národnej lige taký rozruch? Segregácia obyvateľov tmavej pleti síce nebola v New Yorku ukotvená v zákonoch, ako v južanských štátoch USA, ale bola realitou. Černochov by ste márne hľadali v hľadisku kina a ak sa objavili na striebornom plátne, tak len vo vedľajších a podradných úlohách. Podobne to vyzeralo aj na bejzbale, na zápasoch Major League Baseball, či nižších profesionálnych súťažiach. Ľudia tmavej pleti chýbali na tribúnach i na ihrisku. Černosi mali vlastné bejzbalové súťaže. Jackie Robinson však menil históriu. V roku 1947 sa stal nováčikom roka, o dva roky neskôr najužitočnejším hráčom ligy a čoskoro obdivovanou športovou legendou. V jeho šľapajach kráčali iní slávni Afroameričania, napríklad Hank Aaron, Willie Mays alebo Barry Bonds. V súčasnosti černošskí hráči tvoria viac ako 11 % celej bejzbalovej ligy, ale nikto nikdy nezabudne na toho prvého a najväčšieho.
Ťažké začiatky
Ako hráč čiernej pleti to Jackie zo začiatku naozaj nemal ľahké. Často sa stával terčom posmechu nie len hráčov z iných tímov, ale dokonca aj vlastných spoluhráčov. V tom čase ešte nikto netušil, že sa tento milý černošský chlapec stane jednou z najväčších legiend bejzbalu, miláčikom publika. Spolu s Jesseom Owensom a Joeom Louisom umožnil Jackie Robinson ďalším černochom, aby sa presadili v športe. V rokoch svojej aktívnej kariéry, ktorú strávil v Brooklyne, sa šesťkrát zúčastnil All-Star Game a raz bol zvolený za najužitočnejšieho hráča Národnej ligy. V roku 1955 zdvihol nad hlavu pohár pre víťaza Svetovej série.
Trpel v tichosti
Len málo ľudí vie, že slávny čierny bejzbalista Jackie Robinson mal diabetes 2. typu. Tajiť informáciu o tejto diagnóze nebolo v jeho časoch ničím výnimočným. Športovci s cukrovkou sa báli diskriminácie a radšej o svojej chorobe mlčali. Nie je isté, či sa Robinson o svojej diagnóze dozvedel pred, alebo po svojom oficiálnom ukončení bejzbalovej kariéry, ale zdá sa, že príznaky hyperglykémie ho trápili už niekoľko rokov. Robinson sa snažil držať svoju cukrovku pod kontrolou, ale v šesťdesiatych rokoch minulého storočia to bolo omnoho komplikovanejšie ako dnes. Testy na určenie hladiny glykémie boli nepresné a nespoľahlivé. Inzulín vraj pichal skúšobne najskôr do paradajok, až potom ho aplikoval sebe. Diétu mu pomáhala zostavovať a dodržiavať jeho manželka. Zaujímavosťou je, že v rodine nebol sám, kto mal cukrovku. Trpeli ňou aj obaja jeho bratia.
V práci nepoľavil
Robinson tvrdo pracoval aj po skončení aktívnej športovej kariéry a nezastavili ho ani zdravotné komplikácie. Angažoval sa predovšetkým v politike a spoločenskom živote, spolupracoval s organizáciou zameranou na rozvoj ľudí farebnej pleti, písal do športového magazínu a od roku 1960 sa dal aj na politiku.
Smrť legendy
Koncom šesťdesiatych rokov bolo evidentné, že cukrovka si na svetoznámom športovcovi vybrala svoju daň. Trpel mnohými komplikáciami, mal slabé srdce, problémy s nohami a dokonca stratil zrak. Keď sa v roku 1970 ukázal na verejnosti, bol z neho iný človek, než akého športoví fanúšikovia poznali. Bol krehký, slepý a pri chôdzi sa musel podopierať o svoju manželku. Robinson umrel v roku 1972 ako 53- ročný. Na jeho pamiatku založila v roku 1973 jeho žena Rachel Nadáciu Jackieho Robinsona a Centrum Jackieho Robinsona, ktoré je zamerané na včasnú diagnostiku cukrovky a iných civilizačných ochorení.
(tot)
Foto: internet