Tvrdí sa, že kvaka sa dá rozpoznať podľa osrienených listov. Problém pramení pravdepodobne v tom, že ide o rastliny navzájom skrížené ešte v dávnych dobách.
Pre pestovanie je dôležitejším poznatkom skutočnosť, že kvaka – Brassica napus L. convar. napobrassica (L.) RCHB. patrí medzi zeleninu náročnú na polohu a teplotu. Je to zelenina vlhkejších oblastí mierneho až chladnejšieho zemepisného pásma. Suché polohy jej nevyhovujú. Je veľmi náročná na prítomnosť draslíka v pôde, znáša hnojenie maštaľným hnojom, ale neznáša zamokrenú pôdu.
Okrúhlica – Brassica rapa L. subsp. rapa (L.) je, naopak, nie príliš náročná na polohu a pôdu. Môže sa pestovať všade, aj vo vyšších polohách, kde jej neškodia ani jesenné mrazíky. V ťažkých pôdach nadobúda štipľavú príchuť. Dobre znáša aj polotieň, preto ju môžeme pestovať aj v záhrade pod stromami ako podplodinu alebo ako medziplodinu so zemiakmi a uhorkami.
Kvaka veľakrát pomohla hladujúcim
Pre hladujúcich aj väzňov
Ak načrieme do histórie ľudstva, práve kvaka pomohla veľakrát hladujúcim. Bola síce kŕmnou plodinou, ale neraz poslúžila aj ľuďom. Pomohla pri hladomoroch, v období nedostatku. Táto lacná zelenina bývala často jedinou stravou väzňov v koncentračných táboroch.
Kvaka patrí k starým kultúrnym plodinám, písomné správy o nej pochádzajú spred viac ako 4000 rokov. Ako prví ju poznali a pestovali Gréci, Rimania a ďalšie staroveké národy okolo Stredozemného mora. Jej pestovanie sa však rýchlo rozšírilo aj do našich stredoeurópskych oblastí a na sever Európy, kde je doposiaľ veľmi obľúbenou plodinou.
Lahôdkové odrody
Botanicky patrí kvaka do čeľade kapustovitých, ktorá je vari najbohatšou skupinou zelenín. Patrí sem aj kapusta, karfiol, brokolica, kel, reďkvička a mnoho iných. Lahôdkové odrody kvaky boli vypestované až nedávno. Dnes je už známych veľa druhov odlišujúcich sa od seba farbou dužiny, ale aj tvarom. Známe sú odrody so žltou šupkou aj dužinou, obyčajná biela alebo kvaka fialovkastej farby. Niekde sa pestuje aj tzv. listová kvaka k rezu listov. Tento druh môžeme ochutnať predovšetkým v Nemecku, kde sa jednotlivé listy odtrhávajú a dusia ako kapusta alebo špenát.
Řepa vařená v májovém másle a pojídaná otvírá průduchy prsní a působí volné dýchání. Polévka řepová omaštěná máslem a oslazená cukrem jest dobrá netoliko proti zastaralému kašli, nýbrž i proti bolení ledvin. Dr. Mathioli (starý český názov řepa okrouhlice a vodnice)
Len doplnková zelenina
Aj okrúhlica má už niekoľkotisícročnú históriu. Poznali ju v starovekom Grécku, jej pestovanie bolo zaznamenané počas celého stredoveku. Podobne ako pri kvake, aj jej pestovanie sa rozšírilo do celej Európy, ba až za Ural. U nás zostala, na našu škodu, len doplnkovou zeleninou. Sú vyšľachtené tiež odrody s bielou, žltou či oranžovou dužinou, s krátkou alebo dlhšou vegetačnou dobou, v západnej Európe a v USA sú známe podobne ako v prípade kvaky aj listové odrody okrúhlice.
Obidve rastliny pestujeme z priamej sejby v čase od marca až do septembra. Kvaku môžeme vypestovať aj z priesad, ktoré vysádzame asi po 5 – 7 týždňoch. Bez poškodenia znáša teploty aj do mínus 10 °C, zber rastlín preto môžeme posunúť až do neskorej jesene. Kratšiu vegetačnú dobu má okrúhlica (2 až 3 mesiace). U oboch rastlín sú jedlou časťou buľvy, ktoré môžeme konzumovať surové (podobne ako reďkovku) alebo tepelne upravené.
Bohatá na vápnik
Výživová hodnota kvaky i okrúhlice je podobná ako pri kapustovej zelenine. Obidve obsahujú mimoriadne množstvo vápnika (vyše 200 mg na 100 g), preto sa spolu so zelerovou šťavou odporúčajú pri liečbe osteoporózy a zlomenín. Ďalej obsahujú vitamín C, betakarotén, draslík a iné dieteticky cenné látky. Z nich je potrebné spomenúť najmä sírne éterické oleje a silice, ktoré majú schopnosť podporiť vylučovanie väčšieho množstva žalúdočných štiav a priaznivo pôsobia pri žalúdočných, cievnych a žlčových chorobách. Pokusy na zvieratách dokázali aj prítomnosť látok, ktoré blokujú rozvoj rakoviny. Najúčinnejšia je konzumácia v surovom stave. Zvlášť buľvy okrúhlice majú kvalitnú jemnú dužinu vhodnú na surové šaláty v kombinácii s rôznymi druhmi zeleniny. Z ďalších možných spôsobov využitia oboch zelenín je príprava polievok, prívarkov na spôsob zemiakov na kyslo, alebo sa môže pripraviť ako rýchlokvasená zelenina podobne ako kapusta.
Polievka i omáčka
Kvaka bola známa nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. V okolí Rožnova patrila dokonca k štedrovečernej večeri. Najprv sa podusila v hrnci a potom sa na okraji pece opiekla, až kým pekne nesčervenala. Na Valašsku sa z kvaky pripravovala polievka (pokrájaná kvaka sa uvarila v slanej vode, okorenila a zaliala sa mliekom alebo smotanou). Jedla sa tiež ako omáčka, bohatší ju mali na tanieri napríklad i s údeným bravčovým kolenom. Kvaku pridávali aj do cesta, aby bolo vláčnejšie.
Dôležité minerálne látky a vitamíny
Kvaka: vápnik – 47,51 mg, fosfor – 32,45 mg, horčík – 7,30 mg na 100 g jedlého podielu
Okrúhlica: vápnik – 202,00 mg, draslík – 239,00 mg, horčík – 18,00 mg na 100 g jedlého podielu
Energetická hodnota: 85 kJ (20 kcal) na 100 g jedlého podielu
Ing. Mária Kleňová, PhD.