12.04.2016, 10:16

Psychika a diabetes mellitus alebo Ako súvisí psychické zdravie s našimi glykémiami

Bývate často smutní a máte málo energie? Máte pocit, že ste nevyspatí napriek tomu, že v noci spíte osem-deväť hodín? Stáva sa vám, že ste pred návštevou lekára nervózni a stúpa vám glykémia? Máva vaše dieťa v čase písomiek nevysvetliteľne rozlietané glykémie? Ako psychológ vnímam veľký nedostatok v praxi nášho zdravotníctva. Odborná psychologická podpora by mala byť súčasťou terapeutického prístupu od začiatku ochorenia predovšetkým u diabetikov 1. typu a ich rodinných príslušníkov.

Psychika a diabetes mellitus alebo Ako súvisí psychické zdravie s našimi glykémiami

S týmito problémami určite nezápasíte len vy. Sužujú diabetikov a ich rodiny na celom svete a často majú spoločného menovateľa, ktorým je psychika. Ešte aj v súčasnosti sa tejto téme venuje len málo pozornosti, preto sme sa rozhodli, že nahliadneme do oblastí psychického zdravia, ktoré ovplyvňuje nielen kompenzáciu diabetu, ale celkovo kvalitu života pacienta.

V populácii diabetikov je výrazne zvýšený výskyt psychických problémov v porovnaní s ľuďmi, ktorí netrpia žiadnym chronickým ochorením. V literatúre sa u pacientov s diagnózou diabetes mellitus uvádza minimálne dvojnásobne vyšší výskyt depresie ako u bežnej populácie. Okrem depresie sú z psychiatrických ochorení najčastejšie úzkostné poruchy a poruchy príjmu potravy. Psychické problémy sa u diabetikov často prehliadajú a neliečia, keďže ich príznaky je ťažké odlíšiť od príznakov základnej choroby. Pacienti sa sťažujú viac na telesné symptómy, napr. únavu, ako na psychické prejavy, napr. poruchu nálady, v dôsledku čoho sa lekár sústredí viac na primárne ochorenie a psychické problémy ostávajú v úzadí.

Spoločný výskyt psychických a somatických porúch  môže mať viacero príčin:

- somatická choroba môže spôsobovať vznik rôznych psychických porúch (popisujú sa spoločné príčiny vzniku a rozvoja autoimunitných chorôb a depresie);

- prítomnosť psychickej poruchy zvyšuje riziko vzniku telesnej choroby;

- farmakologická liečba somatických chorôb môže viesť k vzniku psychických porúch a opačne – medikamentózna liečba psychických porúch môže viesť napríklad k porušenej glukózovej tolerancii (prechodná hyperglykémia pri liečbe antipsychotikami);

- telesné komplikácie môžu vzniknúť následkom dlhodobej liečby primárnej psychickej poruchy;

- rizikové správanie psychiatrických pacientov môže viesť k zvýšenému riziku somatických chorôb (nezdravý životný štýl k vzniku diabetu 2. typu).

Vznik depresie a iných psychických porúch u diabetikov je zvyčajne vnímaný ako zrozumiteľná reakcia na životné udalosti (potrebu zmeny životného štýlu a uvedomenie si nárokov na liečbu), ktoré diagnostikovanie diabetu prináša. Dodnes však nie je úplne jasné, aká je súvislosť medzi týmito dvomi ochoreniami. V roku 1992 sa o vzťahu medzi depresiou a diabetom povedalo, že súvislosť je síce nejasná, ale pravdepodobne ide o spojenie biologických, genetických a psychologických faktorov. Jednoznačne môžeme povedať, že u diabetikov sa emocionálne poruchy vrátane prítomnosti strachu a depresie prejavujú preukázateľne častejšie ako u zdravej populácie.

O psychických problémoch diabetikov teda nemusíme automaticky hovoriť len v súvislosti s psychiatrickými diagnózami. Prechodné psychické problémy či rozlady sú spojené s výkyvmi glykémií a pozná ich hádam každý diabetik, aj keď si tento svoj stav nemusí automaticky spojiť s cukrovkou. Rozkolísanie glykémií spôsobuje poruchy kognitívnych funkcií (najmä pamäte a pozornosti), ako aj afektívne problémy (výkyvy nálad). Hypoglykémia sa môže prejaviť podráždenosťou, nervozitou, epizódami plaču, hnevom či úzkosťou. Pri hyperglykémii človek pociťuje najmä stratu energie, podráždenosť a problémy so sústredením. Po zaliečení hypoglykémie či hyperglykémie tieto príznaky do pár hodín vymiznú. Pocity smútku a pesimizmus sú niekedy u diabetikov trvalejšie a môžu byť zosilnené obavou o svoj zdravotný stav.

Mieru psychických ťažkostí významne ovplyvňuje vek pacienta a trvanie diabetu. Medzi najzávažnejšie rizikové faktory vzniku psychických problémov patria výskyt akútnych a neskorých komplikácií (najmä bolestivej neuropatie), pretrvávajúca slabá glykemická kontrola (zvýšený glykovaný hemoglobín), liečba inzulínom (hlavne prechod na inzulínovú liečbu u diabetikov 2. typu po predchádzajúcej liečbe antidiabetikami) a častý výskyt hypoglykémií. Nesprávny životný štýl a slabá starostlivosť o zdravie môžu vyústiť do pocitov viny a následne zvýšiť riziko depresie u diabetikov. U diabetikov 1. typu sa za najrizikovejší pre vznik psychických problémov považuje prvý rok od diagnostikovania choroby.

V prípade výskytu diabetu súčasne so psychickým ochorením je prognóza vývoja z hľadiska závažnosti omnoho horšia, ako keď je diagnostikovaná len jedna z chorôb. Prítomnosť depresie predstavuje veľké riziko pre zvládanie diabetu, pacient často prejavuje nezáujem o liečbu a odmieta spoluprácu s lekárom. Poruchy nálady, úzkosti a depresie negatívne ovplyvňujú selfmonitoring, čím vzrastá riziko diabetických komplikácií.

 

Diabetický fatalizmus a vyhorenie z diabetu

V súvislosti s diabetom sa používa pojem diabetický fatalizmus, čo znamená akési „odovzdanie sa osudu v chorobe“. Nejde priamo o depresiu, ale o prístup pacienta k liečbe diabetu, ktorý je popisovaný ako „komplex psychologického cyklu charakterizovaného vnímaním bezmocnosti, zúfalstva a beznádeje“. Tieto pocity sú pochopiteľné, keď si uvedomíme, že prognóza kvality života s touto diagnózou na prvý pohľad nie je veľmi optimistická. Človek musí dodržiavať diétne a režimové opatrenia, a aj napriek maximálnemu úsiliu nevie, či sa vyhne diabetickým komplikáciám. Diabetický fatalizmus často spôsobuje zlú kompenzáciu, preto je u pacientov nutná opakovaná edukácia týkajúca sa choroby a najmä práca na prijatí tohto ochorenia. Vyrovnanie sa s diagnózou diabetes mellitus a akceptovanie choroby ako normálnej súčasti svojho života zohráva podstatnú úlohu pri tom, či sa u pacienta vyvinú psychické problémy, prípadne ako ich zvládne.

Pacienti s diabetom majú náročnejšiu životnú situáciu ako bežná populácia, denne musia venovať pozornosť svojej chorobe, čo spôsobuje výrazný tlak na ich psychické zdravie. Emocionálne problémy sa môžu zhoršiť aj v dôsledku syndrómu vyhorenia z choroby (diabetes burnout), ktorý sa objavuje po rokoch života s touto diagnózou.

Strata záujmu o liečbu môže súvisieť s frustráciou, ak pacient nadobudne pocit, že jeho snaha je zbytočná, pretože vyliečenie nie je možné. Mnohí diabetici majú pocit, že ich život trestá, keďže majú chorobu, ktorá robí ich život náročnejším. Býva prítomný pocit nespravodlivosti, že práve oni musia do konca života žiť v každodenných obmedzeniach. Pri porušení diéty často nastupujú u pacienta pocity viny voči sebe a svojmu zdraviu, čo následne vedie k výraznej sebakritike a negatívnemu postoju k sebe samému. Takto vzniká začarovaný kruh, z ktorého je ťažko vystúpiť – od porušenia liečebného režimu cez rozkolísané glykémie k „nabúraniu“ psychiky a naopak – psychická nestabilita vedie pacienta k ďalším a ďalším diétnym a režimovým chybám.

Dôležité je uvedomiť si, že žiť plnohodnotný život s chronickým ochorením nie je len fráza z edukačného letáku. Jeden príklad hovorí za všetko: Steve Redgrave, 5-násobný olympijský víťaz a 9-násobný majster sveta vo veslovaní, ktorý sa už počas svojej výnimočnej športovej kariéry liečil na diabetes 2. typu a za svoju výnimočnosť mu britská kráľovná udelila šľachtický titul (http://www.steveredgrave.com). Tento športovec je nedostihnuteľný aj v populácii zdravých predstaviteľov svetového športu, ale po inšpiráciu nemusíme chodiť až tak ďaleko. Zuzana Haasová či Matej Koreň sa uplatnili v umeleckej sfére a šoubiznise a poznáme ich aj zo stránok nášho časopisu. To, že aj s diabetom je možné viesť kvalitný život dokázali nielen oni a mnoho ďalších nemenovaných lekárov, umelcov, športovcov, ale predovšetkým bežní ľudia, ktorí sa necítia byť odsúdení na život v chorobe. Uvedomujú si, že diabetes je ich súčasťou a zároveň vedia, že slovo diabetik vyjadruje len jednu časť toho, kým skutočne sú a aký majú potenciál.

 

Verím, že keď človek lepšie porozumie svojej psychike, môže to využiť vo svoj prospech - pre lepšie prijatie svojej choroby a dobré glykémie.

Mgr. Michala Šuranová

 

Autorka pracuje ako klinický psychológ. Aktuálne pôsobí na Psychiatrickom oddelení v NaP Rimavská Sobota, so záujmom sa venuje aj problematike psychického zdravia u diabetikov. 20 rokov žije s diagnózou DM 1. typu, posledné 4 roky je liečená inzulínovou pumpou.

Poznámka redakcie: 

Budeme radi, keď nám do redakcie napíšete vaše otázky týkajúce sa psychických problémov, prípadne keď sa podelíte o svoj príbeh, ako ste sa so svojou diagnózou vyrovnali vy a čo vás v živote s diabetom motivuje.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.