05.11.2017, 17:09

Keď máte doma dospievajúceho diabetika

Diabetes mellitus prvého typu sa síce môže objaviť v ktoromkoľvek veku, typicky však nastupuje v detstve a počas dospievania. Práve prechod medzi detstvom a dospelosťou je najproblematickejším obdobím v živote mladého pacienta. Aké to prináša riziká a na čo si dať pozor?

Keď máte doma dospievajúceho diabetika

Dospievanie je kritickým vekom, časom zmien nielen fyzických, ale tiež psychických a emocionálnych. Pre deti s diabetom môže byť práve starostlivosť o chorobu jedným zo skľučujúcich momentov. Nielenže je v tomto období pre organizmus ďaleko náročnejšie udržiavať hladinu glykémie v prijateľnom rozmedzí, ale do popredia sa dostáva aj nutnosť niesť zodpovednosť za svoje zdravie.

Vzbura hormónov

Počas dospievania prechádza telo viacerými zmenami, ktoré sa pripisujú mohutným účinkom hormónov, a to nielen pohlavným, ktoré zodpovedajú za pohlavné dozrievanie dieťaťa. Začiatok puberty je charakteristický aj zvýšeným vylučovaním rastového hormónu. Ten spolu s návalovou výdatnou sekréciou pohlavných hormónov a hormónov kôry nadobličiek (najmä kortizolu) znižuje vnímavosť voči inzulínu.

Inak povedané, v dôsledku toho dochádza k poruchám účinku inzulínu, tzv. inzulínovej rezistencii. Je to stav, pri ktorom je na vyvolanie rovnakého účinku inzulínu, teda zníženie hladiny glykémie, potrebné väčšie množstvo inzulínu. Pre väčšinu dospievajúcich diabetikov je tak potrebné neustále kontrolovať, a vo väčšine prípadov zvyšovať dávky injekčného inzulínu, aby bola zachovaná správna hladina glykémie. Nemusíte sa však obávať, že zvyšovanie inzulínu bude donekonečna. Keď sa puberta skončí, potreba inzulínu sa spravidla vráti k pôvodným hodnotám.

Kolísanie glykémií

Dospievajúci diabetici sa často potýkajú tiež s nepredvídateľným kolísaním glykémie, a to často bez toho, aby to vôbec mohli nejako ovplyvniť. Dôvodom je opäť silná produkcia pohlavných hormónov, ktoré sa nevyplavujú konštantne počas celého dňa, ale nárazovo, najmä nadránom. Výsledkom je ranná hyperglykémia, ktorá diabetikov v puberte trápi často.

V tomto období života je preto kontrola glykémie nevyhnutnou súčasťou liečby diabetika a určitou prevenciou neskorších komplikácii diabetu, akými sú najmä diabetická retinopatia, nefropatia a polyneuropatia. So svojim diabetológom by ste tiež mali skonzultovať, prípadne zvážiť možnosť kontinuálneho merania glykémie, aby ste vedeli, aké dávky inzulínu sú vhodné a ako často je dobré jeho podávanie. Problémom v adolescencii je totiž aj fakt, že spotreba inzulínu v noci výrazne kolíše.

Dievčatá a glykémie

Snáď ešte ťažšie to majú dievčatá, ktorým v puberte nastupuje menštruačné krvácanie. U niektorých diabetičiek to spôsobí kolísanie hladiny krvného cukru počas menštruačného cyklu. Mnoho dievčat si kontrolou glykémie všimne nárast hladiny krvného cukru už pár dní pred menštruáciou a naopak silný pokles glykémie v prvých dňoch krvácania.

Zvýšená chuť do jedla

Dôvodom, prečo počas dospievania dochádza k dekompenzácii diabetu, môže byť aj zvýšený apetít daný zrýchleným rastom dospievajúceho. Počas pubertálneho rastového špurtu sa potreba energie výrazne zvýši, a to najmä u chlapcov. Táto „žravosť“ je typická pre pubertálny vek, preto nie je výnimkou ani u dospievajúcich diabetikov. Je logické, že väčšie množstvo jedla vyžaduje vyššie dávky inzulínu. Pokiaľ dávky inzulínu nezvýšite, alebo ich zvýšite len o niečo málo, glykémia bude stúpať.

Pozor na inzulín

Uvádza sa, že zatiaľ čo dieťa pred dospievaním potrebuje obvykle menej ako 1 jednotku inzulínu na 1 kg svojej hmotnosti, počas puberty stúpa táto potreba v priemere na 1,3 jednotky na kilogram, u chlapcov môže byť potreba dokonca viac ako 1,5 jednotky/kg telesnej hmotnosti. Pre dospievajúceho diabetika sa tak množstvo potrebného inzulínu stáva v managemente liečby cukrovky tým najdôležitejším. Pokiaľ sa dospievajúci inzulínom poddávkuje, to znamená, že si inzulín nezvýši tak ako má, jeho diabetes bude s vysokou pravdepodobnosťou dekompenzovaný – nielenže budú stúpať glykémie, vysoký bude aj glykovaný hemoglobín HbA1c, ktorý odráža dlhodobý stav kompenzácie cukrovky.

Výber jedla

Puberta je tiež synonymom pre zmeny správania a sociálne zmeny. Patrí k nim najmä túžba po nezávislosti. Dospievajúci trávia čoraz viac času so svojimi spolužiakmi, rovesníkmi. Raňajkujú či večerajú často sami, desiaty a obed konzumujú v škole či na krúžkoch v prítomnosti spolužiakov. A práve príjem jedla s priateľmi môže výrazne ovplyvniť samotný výber stravy.

Adolescenti sa v tomto období nechcú príliš odlišovať, ani čo sa jedla týka. Naopak, skúšajú, čo majú zakázané, pretože ako sa hovorí: „zakázané ovocie najlepšie chutí“. Siahajú tak po potravinách, ktoré nie sú v rámci diabetického režimu toľko povoľované. Výsledkom môže byť opäť dekompezácia diabetu a ešte väčšia frustrácia z ochorenia. Preto by mal byť upravený nielen denný plán jedla, ale s úpravou dávok inzulínu by sa malo dospievajúcemu diabetikovi taktne vysvetliť, že jeho ochorenie neumožňuje excesívnu konzumáciu sladkostí a iných pochutín, inak dôjde k zhoršeniu stavu.

Proti autoritám

Dohľad rodičov nad životosprávou diabetika sa počas dospievania oslabuje. Jeden z typických prejavov puberty je vzdor voči autoritám, najmä rodičom. Deti sa chcú zrazu významne odlíšiť od svojich rodičov, predovšetkým čo sa názorov týka, hľadajú si svoju vlastnú cestu, no pritom chcú byť súčasťou kamarátskeho kolektívu. Takáto vzbura proti autoritám môže viesť k porušovaniu nutných zásad životosprávy diabetika a ovplyvnením vrstovníkmi sa tak ľahko môže stať, že sa cukrovka skomplikuje.

Narušenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom prináša u mladého človeka s diabetom o mnoho viac problémov než u iného dospievajúceho. Vzbura proti rodičom často totiž prerastá v revoltu voči samotnej chorobe. A keďže sú rodičia nositeľmi povinností spojených s liečbou cukrovky (meranie glykémie, aplikovanie inzulínu, vedenie diabetického denníku atď.), porušenie zásad je potom v nezrelom myslení dospievajúceho považované za úspešný vzdor voči rodičom.

Božská trpezlivosť

Rodičia sú často privádzaní do šialenstva, kedy snahou o nápravu situácie sa odpor mladého diabetika len posilňuje. Preto rodičia, ktorí pozorujú, že nedokážu dostatočne edukatívne pôsobiť na svojho potomka, môžu požiadať diabetológa o konzultáciu s klinickým psychológom, ktorý nielen rodičom, ale samotnému mladému pacientovi odporučí, ako si so svojou chorobu poradiť.

Každý dospievajúci berie svoj prerod v dospelého človeka po svojom. Jedno je však isté – psychika dospievajúceho je často veľmi krehká. Dospievajúci môže mať pocit, že sa už všetko naučil a vie sa o seba postarať, no na druhú stranu nemá svoju cukrovku v prioritách vždy na prvom mieste.

Na druhú stranu vina zo zhoršenia cukrovky nemusí byť len na strane dospievajúceho. Pokiaľ mu rodičia alebo diabetologický tým neumožnia adekvátne navýšenie jedál z obáv pred vzostupom potrebných dávok inzulínu, nemožno čakať dobrú kompenzáciu cukrovky.

Inzulínová pumpa

Viacerí rodičia začnú počas puberty uvažovať nad tým, že možné riešenie dekompenzácie cukrovky by mohla priniesť inzulínová pumpa. Prechod na intenzifikovaný inzulínový režim, čiže pumpu, však skrýva v sebe háčik. Inzulínová pumpa nedávkuje inzulín automaticky sama podľa aktuálneho stavu glykémie, ako sa mnoho rodičov na začiatku domnieva.

Dávku inzulínu si musí dospievajúci nadstaviť sám. U dievčat, ktoré si nezvládajú ustrážiť premenlivé pomery inzulínu a sacharidových jednotiek, môže nedopatreniami dôjsť k nechcenému nárastu hmotnosti. Navyše u nedostatočne spolupracujúcich pacientov sa môže stať, že sa kanyla upchá, čo má za následok prerušenie dodávky inzulínu a následne rýchly vzostup glykémie. Výsledkom môže byť až ketoacidóza.

Selfmonitoring a spolupráca

Liečba inzulínovou pumpou teda nie je vhodná pre každého. Pacient na intenzifikovanom inzulínovom režime musí byť motivovaný selfmonitoringom, čiže k samostatnej kontrole diabetu a musí byť pri liečbe ochotný spolupracovať. Ak tieto požiadavky pacient spĺňa, je pre neho pumpa často tým najlepším riešením. Účinkom tak môže byť okrem iného napríklad zníženie spotreby inzulínu či väčšia flexibilita inzulínového režimu s uľahčením aktívneho životného štýlu, čo sa mladým diabetikom pozdáva asi najviac.

Dospievanie je pre pacientov s diabetom mellitom 1. typu náročná etapa v živote. Hoci to môže priniesť nemalé problémy, súčasne to možno vnímať ako príležitosť, kedy sa diabetik dozvie o svojej chorobe úplne najviac, naučí sa samostatnosti a zoberie si do dospelosti praktické skúsenosti, ktoré bude využívať po zvyšok života.

Bc. Petra Lörincziová

nutričný terapeut

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.