Keď skonštatujeme, že ste v apríli absolvovali bostonský maratón s poradovým číslom 100., tak si to bežný čitateľ nedokáže predstaviť. Aké pocity máte po tomto svojom mimoriadnom výkone?
Nesmierne som šťastný. Sú veci, ktoré sa nedajú kúpiť, len vytrvalosťou a tvrdou prácou sa k ním dá dopracovať. No a maratón je jednou z tých vecí. Pred prvým maratónom som mal veľký rešpekt a bál som sa. Dnes som už skúsenejší a nebojím sa.
Ako hodnotíte svoj výkon Bostone zo športového hľadiska?
„Trošku som sklamaný, lebo od septembra som sa veľmi zodpovedne pripravoval na tento maratón. Mojim plánom bolo dostať sa pod 3:30, žiaľ nakoniec to bolo 3:47. Dva týždne pred tým som v Bratislave mal 3:31 čo naznačovalo, že môj plán bol reálny.
V Bostone bolo horúce slnečné počasie a trať je dosť členitá! Nepriaznivé podmienky potvrdzuje aj to, že len dvaja bežci sa dostali pod čas 2:10. Takýto čas v Berlíne mávajú bežci okolo 20-tého miesta. V každom prípade je to zážitok na nezaplatenie a uchovám si ho na celý život.
Kde všade ste bežali maratón?
Svojich sto maratónov som absolvoval v 19-tich krajinách. Behám už 21 rokov a z toho posledných 14 rokov aj maratóny. Nabehal som cca 37-tisíc kilometrov. Šport učí úcte, vytrvalosti a pokore. A ja som vďačný Pánu Bohu, že to všetko som dostal od neho.
Ktorý maratónsky beh sa Vám najviac zapísal do pamäti?
Možno to teraz bude vyzerať tak, že som trošku zaujatý, ale je to Bostonský Maratón, no a tie ostatné… Nezabudnuteľný je môj prvý maratón v roku 2003 v New Yorku. Nezabudnuteľné sú aj všetky košické maratóny, ktoré som od roku 2004 absolvoval bez vynechania 13-krát a rád by som bol ich súčasťou ešte dlho. TOP však je Bostonský Maratón. Majú 121-ročné skúsenosti v organizovaní tohto podujatia. Preto odporúčam zažiť každému bežcovi atmosféru Bostonského Maratónu!
Máte ešte nejaké nesplnené bežecké sny?
Z veľkej šestky mi chýba ešte Tokio (World Marathon Majors). Aj menšie maratóny majú fantastickú atmosféru, preto milujem atmosféru maratónov v Kolárove, v Rajci a v Čadci, kde sa v pelotóne navzájom všetci poznáme.
Košický by som absolvoval aj v prípade, že by som v tom roku bežal len jeden. Veľké maratóny sú ekonomicky „náročné“, vysoké štartovné, nocľažné, dopravné a iné výdaje.
Absolvovali ste niekedy špeciálny tréning pod dohľadom odborníkov? Pomáha Vám niekto pri príprave na veľké podujatia?
Nikdy som nemal trénera a ani som nebol členom športového klubu. Som hrdý na to, že ako dieťa obyčajných rodičov som si dokázal zabezpečiť prostredníctvom sponzorov krytie nákladov, spojené s absolvovaním všetkých veľkých akcií. Vždy som si celú cestu organizoval sám a nikdy to nebolo jednoduché. Sponzori a podporovatelia sú všelijakí. Boli takí, ktorí dali, ale aj takí, čo nedali alebo len sľubovali…
Ako diabetik asi máte prípravu a beh komplikovanejšie, než obyčajní bežci. Ako zvládate zosúladiť liečbu a životný režim s extrémnymi športovými výkonmi?
Dá sa to, ale nájsť úplnú rovnováhu nie je jednoduché. Pri jednej príležitosti, na Kysuckom maratóne v Čadci, mi klesla hladina cukru natoľko, že som ledva dvíhal nohy. Nakoniec som to dobojoval s časom 4:28 hod., ale nevzdal som to. Tohto roku v júni bude už 35 rokov, čo mi diagnostikovali diabetes 1. typu, ale vo svojej bežeckej kariére som zatiaľ žiadny závod nevzdal.
Budete pokračovať v behaní? Predsa len, stovka maratónov je slušný výkon a nemáte sa za čo hanbiť...
Samozrejme budem pokračovať, ale zabehnem si maximálne tri-štyri maratóny ročne. V tomto počte bude určite nesmie chýbať môj najobľúbenejší Medzinárodný maratón mieru v Košiciach.